Preskočiť na obsah

Progéria

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Detský pacient trpiaci progériou

Progéria je predčasné starnutie pri vývoji zastavenom na detskom stupni. Patrí medzi progeroidné syndrómy.

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Progériu po prvý raz opísali nezávisle od seba dvaja anglickí lekári. V roku 1886 to bol Jonathan Hutchinson a v roku 1897 Hastings Gilford. Slovo progéria pochádza z gréckeho slova „progeros“, t. j. „predčasne starý“. Grécke slovo „pro“ znamená „pred“ a „geras“ znamená „staroba“. Ako prvý bol oficiálne použitý v roku 1904 H. Gilfordom. Progéria sa môže vyskytovať v dvoch formách, a to ako Hutchinsonov-Gilfordov syndróm alebo Wernerov syndróm. Je to veľmi vzácna, dosiaľ nevyliečiteľná, geneticky podmienená choroba. Spôsobuje predčasné starnutie celého tela novorodenca, ktorý obyčajne od ôsmeho mesiaca prestane rásť a priberať. Jeho telesný vývoj sa jednoducho zastaví. Dieťa si však zachováva motorický a mentálny vývoj primeraný detskému veku. Keďže mozog nie je zasiahnutý, pacient si uvedomuje svoju odlišnosť. Postihnuté dieťa starne 10-krát rýchlejšie ako zdravý jedinec. Preto jeho výzor často pripomína starých ľudí, ktorí sa dožili veku 80 rokov. Postihnuté deti sa často v bolestiach dožívajú maximálne 12 – 15 rokov. Väčšinou umierajú na infarkt myokardu (90 %) alebo mozgovú mŕtvicu (10 %). Po narodení nie sú evidované žiadne príznaky ochorenia. Tie nastupujú v priebehu prvého roku života. Výskumníci nenašli žiadne rizikové faktory pre vznik progérie. Nenašiel sa ani súvis s vývojom psychického zdravia dieťaťa. Neovplyvňuje inteligenciu a vývoj mozgu. Klasická, resp. pravá progéria je najťažšou formou progérie a odborne sa nazýva Hutchinsonov-Gilfordov syndróm (HGPS). Postihnutý jedinec umiera ešte pred dovŕšením dvadsiatich rokov, preto diagnóze HGPS prischlo aj pomenovanie detská progéria.

Mechanizmus vzniku

[upraviť | upraviť zdroj]

Až do roku 2003 nebolo známe, čo spôsobuje túto progresívnu chorobu, pri ktorej sa deti výzorom stávajú starými ľuďmi. Príčinou HGPS je sporadická bodová mutácia v géne LMNA (umiestnenom na 1. chromozóme človeka), ktorá sa nededí, pretože jej nositelia umierajú skôr, ako by mohli mať vlastné deti. V prípade podozrenia na HGPS je možné túto diagnózu potvrdiť genetickým testovaním na prítomnosť mutácie LMNA. Epidemiologické štúdie odhalili, že dosiaľ boli potvrdené len dva výnimočné prípady výskytu tejto mutácie aj u zdravých nositeľov, ktorí ju preniesli na svoje deti. Štandardná forma génu LMNA zodpovedá za syntézu proteínu – lamínuA. Ten sa podieľa spolu s lamínom C na udržiavaní správnej štruktúry bunkových jadier. Dôsledkom mutácie v určitom úseku génu LMNA je zmena jeho expresie vedúca k tvorbe zvláštnej formy lamínu A (cez tzv. prelamín A) až k tzv. progerínu, ktorý spôsobuje narušenie tvaru a štruktúry (tzv. jadrového skeletu) a funkcií (syntéza RNA a DNA) bunkových jadier. Bunky sa delia nesprávne, rýchlo starnú, čo zabraňuje obnovovaniu tkanív a v konečnom dôsledku vedie k urýchleniu patologického starnutia celého organizmu.

Epidemiológia 

[upraviť | upraviť zdroj]

Táto progresívna degeneratívna porucha má prevalenciu 1 k 18 miliónom živonarodených detí. Odhaduje sa, že s progériou v súčasnosti žije okolo 350 detí na celom svete. Neexistuje súvis medzi výskytom a pohlavím, HGPS postihuje obe pohlavia v rovnakej miere.

Symptómy

[upraviť | upraviť zdroj]

Postihnutí jedinci majú niekoľko dôležitých spoločných znakov ako pomalý rast výšky a hmotnosti, väčšia hlava, neschopnosť úplne zavrieť oči, malá spodná čeľusť, tenký nos so ,,zobáčikovitou špičkou“, odstávajúce uši, viditeľné žily, pomalý a abnormálny rast zubov, vysoký hlas, strata telesného tuku a svalovej hmoty. Typické je vypadávanie vlasov, vrátane mihalníc a obočia. Telo pokrýva tenká, vráskavá pokožka, na ktorej sa objavujú škvrny. K symptómom radíme aj zdravotné problémy ako sú rezistencia na inzulín, tvrdnutie a napínanie kože na trupe a končatinách(podobné ako pri sklerodermii),kostné abnormality a krehké kosti, určitá strata sluchu, tuhé kĺby, reuma a artérioskleróza.

Liečba

[upraviť | upraviť zdroj]

Doposiaľ neexistuje liečba, ktorá by dokázala vyliečiť alebo spomaliť ochorenie. Avšak klinická štúdia v Bostone skúma druh lieku proti rakovine (FTI-inhibítory farnesyltransferázy), ktorý by mohol významne ovplyvniť priebeh tejto choroby. Odporúča sa aj preventívna dávka aspirínu na dennej báze, ktorá dopomáha predchádzať mŕtvici a infarktu myokardu. Substitučná liečba pomocou rastového hormónu pomáha pri budovaní výšky a hmotnosti. Podávajú sa statíny, ktoré slúžia na zníženie cholesterolu a antikoagulanciá na prevenciu krvných zrazenín. V Amerike bol schválený liek s názvom Lonafarnib (Zokinvy) zabraňujúci hromadeniu defektného progerínu.V neposlednom rade musíme dbať na pravidelnú, pestrú a vyváženú stravu bohatú na vitamíny a minerály. Pre pohybovú stránku je kľúčová fyzikálna a pracovná terapia, najmä pri problémoch s bedrovými kĺbmi a zníženej pohyblivosti. Nevyhnutné sú pravidelné návštevy špecializovaných lekárov, ktoré zahŕňajú sledovanie srdca a krvných ciev, zubných, zrakových a sluchových vyšetrení. Medzi invazívne chirurgické metódy patrí operácia koronárneho bypassu alebo angioplastika na spomalenie progresie ochorenia srdca.

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Progéria
Tento článok týkajúci sa medicíny je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Progéria&oldid=7741041“