Rímske martyrológium

Rímske martyrológium (lat. Martyrologium Romanum) je oficiálnym zoznamom mučeníkov, blahoslavených a svätých katolíckej cirkvi. Jeho používanie je povinné v záležitostiach týkajúcich sa liturgie rímskeho obradu. Diecézy, krajiny a rehoľné rády k nemu môžu pridávať riadne schválené prílohy. Poskytuje rozsiahly, ale nie vyčerpávajúci zoznam svätých uznávaných Cirkvou.

Usporiadanie knihy

Kniha začína úvodnými poznámkami, ktoré vysvetľujú základné informácie o svätosti chápanej z pohľadu Katolíckej cirkvi, o spôsobe uctievania svätých v omšovej liturgii a mimo nej. Takisto podáva základné informácie o martyrológiu ako takom a o jeho použití, hlavne pri obrade čítania martyrológia. V poslednej časti poznámok určuje, do akej miery si jednotlivé biskupské konferencie môžu prispôsobiť slávenia.

V druhej časti sa Martyrológium zameriava na oznamovanie luny, v tretej je uvedený samotný obrad čítania martyrológia (pozri nižšie). Nasledujú elógiá pre pohyblivé slávenia, krátke čítania, modlitby a spev martyrológia.

Hlavnou časťou knihy je samotné rímske martyrológium, ktoré je zoradené podľa mesiacov gregoriánskeho kalendára (január až december). Každý deň v mesiac začína lunárnym kalendárom, po ktorom je zoznam svätých priradených k danému dňu s ich krátkym opisom.

Poslednou kapitolou je menný zoznam svätých a blahoslavených.

História

Detail z Rímskeho martyrológia vytlačeného v roku 1591.

V roku 1582 pápež Gregor XIII. nariadil revíziu juliánskeho kalendára, čím vytvoril nový systém, ktorý sa teraz po ňom nazýva gregoriánsky kalendár. Rímske martyrológium bolo prvýkrát vydané v roku 1583. V tom istom roku vyšlo druhé vydanie. Tretie vydanie z roku 1584 sa stalo povinným všade tam, kde sa používal rímsky obrad.

Hlavným zdrojom pre vytvorenie tohto diela bolo Usuardovo Martyrológium, ktoré bolo doplnené „Dialógmi“ pápeža Gregora I. a dielami niektorých cirkevných otcov. Pre gréckych svätých bol zoznam známy ako Sirletove menológium. Jeho počiatky možno hľadať v Martyrologium Hieronymianum, ktoré pôvodne vychádzalo z kalendárov rímskej, africkej a sýrskej proveniencie. Postupne sa však pridávali mená mnohých svätcov z iných oblastí, výsledkom čoho bolo množstvo duplikácií, spojení odlišných svätých do jednej osoby a rôznych faktografických chýb.

Detail martyrológia vydaného v roku 1709.

Veľmi skoro, v roku 1586 a znova v roku 1589, vyšli revidované vydania s opravami kardinála Caesara Baronia spolu s uvedením zdrojov, z ktorých čerpal. V roku 1630 pápež Urban VIII. vydal nové vydanie. V roku 1748 sa objavilo prepracované vydanie pápeža Benedikta XIV., ktorý osobne pracoval na opravách: potlačil vyškrtol niektoré mená, napríklad pápeža Siricia. Následné zmeny v textoch až do vydania v roku 2001 boli menšie – zahŕňali len niekoľko opráv, ale najmä dopĺňanie mien novo kanonizovaných svätých.

Reforma Rímskeho martyrológia

Druhý vatikánsky koncil v rámci početných zmien v iných oblastiach preusporiadal aj rímsky kalendár, ktorý vyšiel v novej podobe Calendarium Romanum v roku 1969. V rámci neho boli mnohí svätí vyradení kvôli nedostatočným faktom. Druhý vatikánsky koncil nariadil: „Správy o mučeníctve alebo životoch svätých majú byť v súlade s faktami histórie.“ Keďže však pôvodné martyrológium zostalo bezo zmeny, Kongregácia pre kauzy svätých a Kongregácia pre Boží kult dostali za úlohu podrobiť vedeckej revízii informácie o zapísaných svätých.

To si vyžadovalo roky štúdia a analýz, po ktorých pápež Ján Pavol II. vydal v roku 2001 záväzný dekrét (Ex decreto sacrosancti cecumenici concilii vaticani II instauratum auctoritate Ioannis Pauli pp. II promulgatum). Na jeho základe bolo vydané úplne prepracované latinské vydanie Rímskeho martyrológia (v origináli Martyrologium Romanum). Následne sa v roku 2004 uskutočnila revízia, ktorá opravila niektoré typografické chyby vo vydaní spred troch rokov a pridala 117 kanonizovaných alebo blahorečených ľudí medzi rokmi 2001 a 2004, ako aj značný počet starovekých svätcov, ktorí neboli zahrnutí v predchádzajúcom vydaní. „Aktualizované Martyrológium obsahuje 7 000 svätých a blahoslavených, ktorých v súčasnosti Cirkev uctieva a ktorých kult je oficiálne uznaný a ponúkaný veriacim ako vzory hodné napodobňovania.“

Zmeny v revidovanej verzii

Poverené kongregácie vykonávali zmeny na základe dvoch zásad:

• Nedele a významné dni alebo obdobia liturgického roka nesmú byť zatlačené do úzadie kvôli uctievaniu svätých.
• Do kalendára majú byť zaradení hlavne tí svätí, ktorí majú všeobecný význam pre celú Cirkev. Ostatní svätí majú byť uctievaní hlavne na lokálnej úrovni (štáty, diecézy, rehole a pod.)

Ako uvádza Chlumský, zmeny v novom Rímskom martyrológiu nastali vo viacerých bodoch:

1. Kongregácie vynechali tých svätých, pri ktorých sa nedal na základe relevantných historických prameňov dokázať ich kult (čím sa nevylučuje, že ide o svätca). Zvyšok martyrológia sa prevzal z pôvodného diela, takže je zachovaná kontinuita. Zároveň boli overované údaje o živote, významných životných dátumoch (zvlášť úmrtia). Keďže sa mnohé novouvádzané údaje môžu značne líšiť od predchádzajúcich vydaní, treba uvádzať aktuálne, overené údaje.
2. Najväčšie zmeny boli v reorganizácii dátumov slávenia sviatkov a spomienok tak, aby boli podľa možnosti svätí uctievaní v deň úmrtia. Preto sa dátumy slávení môžu značne líšiť od pôvodného vydania.
3. Do kalendára sa vyberali svätí väčšieho významu vychádzajúc zo starej zásady Ecclesia semper reformanda, teda Cirkev sa musí stále obnovovať. Prednosť majú teda tí svätí, ktorí sú aktuálnejší alebo mali väčší dosah na svet.
4. Do Martyrológia boli zahrnutí vo väčšej miere ne-Európania, aby sa zdôraznil všeobecný (celosvetový) charakter cirkvi.
5. Zmenšil sa počet tzv. sviatkov zo zbožnosti. Išlo o akési "duplicitné" sviatky. Napríklad v septembri bol slávený sviatok Povýšenia svätého kríža, ale v máji bol tiež sviatok Nájdenia svätého kríža.

Budúcnosť Rímskeho martyrológia

S pribúdajúcimi blahorečeniami a svätorečeniami sa bude Rímske martyrológium zväčšovať. Je preto veľmi pravdepodobné, že budú vychádzať nové vydania, ktoré budú musieť reagovať na túto skutočnosť, prípadne aj na prípadnú novú reorganizáciu liturgického roka a jednotlivých slávení, aby novovymenovaní svätí nezahltili slávenie nedieľ alebo významných liturgických období.

Použitie martyrológia v rímskom obrade

Tento oficiálny zoznam uznávaných svätých a blahoslavených zabezpečuje, aby osoby, ktoré sú do neho zahrnuté, mohli byť uctievané nasledujúcimi spôsobmi:

• V ktorýkoľvek pracovný deň, ktorý pripúšťa slávenie ľubovoľnej spomienky svätého, môže omša a liturgia hodín, ak je na to dobrý dôvod, brať omšový formulár a modlitby ku ktorémukoľvek svätcovi, ktorý je uvedený v Martyrológiu pre daný deň.
• Kostol alebo kaplnka môže byť zasvätená svätcovi.

Slávenie spomienky na počesť blahoslavenej osoby je povolené len v diecéze alebo reholi, kde je kult tejto osoby povolený, inak na to Svätá stolica musí vydať zvláštne povolenie.

Obrad čítania Martyrológia

Veriaci sa môžu zúčastniť obradu čítania Martyrológia. Záznam obsahujúci svätých pre každý dátum s krátkym opisom sa má prečítať v predchádzajúci deň. Odporúča sa čítať zborovo, ale môže sa aj inak: v seminároch sa tradične čítalo po hlavnom jedle dňa.

Pred Druhým vatikánskym koncilom a tam, kde sa používajú liturgické knihy z roku 1962, ako to schválilo Summorum Pontificum, sa Martyrológium číta v kánonickej príme. Ak sa Martyrológium číta vo forme po Druhom vatikánskom koncile, zvyčajne sa tak deje po záverečnej modlitbe ranných chvál (teda najbližšie k pôvodnému času prímy).

Kalenda v Rímskom martyrológiu, edícia z roku 1725.

Ak sa Martyrológium číta mimo liturgie hodín, ako napríklad v refektári, čítanie sa začína zmienkou o dátume, po ktorom prípadne nasleduje zmienka o fáze mesiaca. Potom sa prečíta vlastný text martyrologického záznamu, ktorý sa končí veršom a odpoveďou zo žalmu 116 : „Pretiosa in conspectu Domini – Mors Sanctorum eius“ („V Pánových očiach má veľkú cenu – smrť jeho svätých“). Môže nasledovať krátke čítanie Svätého písma. Prednáša sa modlitba, ktorej texty sú uvedené v Martyrológiu. Potom nasleduje požehnanie a prepustenie zhromaždených.

Ak sa Martyrológium číta v rámci liturgie hodín, použije sa rovnaká forma, ale bez voliteľného čítania Písma.

Špeciálne rubriky

Čítanie Martyrológia je úplne vynechané počas veľkonočného trojdnia, aby sa udalosti Kristovho ukrižovania a zmŕtvychvstania, ktoré sú pre veriacich najpodstatnejšie, nezakrývali spomienkami na svätých.

V určité dátumy liturgického roka Martyrológium predpisuje osobitné ohlásenia pred alebo po spomienke svätých:

• Na Štedrý večer pred čítaním o svätých z 25. decembra a pred omšou sa číta alebo spieva Ohlásenie narodenia Ježiša Krista, známe aj ako Kalenda.
• Na Veľkonočnú nedeľu predchádza čítanie o svätých na druhý deň (Veľkonočný pondelok) tzv. Ohlásenie Kristovho zmŕtvychvstania.

Pozri aj

• Zoznam svätcov Katolíckej cirkvi
• Druhý vatikánsky koncil
• Liturgia hodín

Externé odkazy

• Rímske martyrológium po revízii Benedikta XIV. (1749) (latinsky)
• Rímske martyrológium vydané v roku 2004 (latinsky)
• Rímske martyrológium vydané v roku 2004 (taliansky)
• Ohlásenie narodenia Ježiša Krista, tzv. Kalenda (Vatikán 2022)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Roman Martyrology na anglickej Wikipédii.