Raimondo Perellos y Roccafull

Raimondo Perellos y Roccafull
princ a veľmajster Rádu svätého Jána z Jeruzalema
64. Veľmajster Maltézskeho rádu
V úrade 7. február 1697 – 10. január 1720
Adrien de Wignacourt Marc'Antonio Zondadari
Biografické údaje
Narodenie	17. september 1637 Valencia, Aragónska koruna
Úmrtie	10. január 1720 (82 rokov) Valletta, Malta
Národnosť	španielska
Vierovyznanie	katolík
Odkazy
	Raimondo Perellos y Roccafull (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Fra' Raimondo Perellos y Roccafull (* 17. september 1637, Valencia, Aragónska koruna – † 10. január 1720, Valletta, Malta) bol aragónsky šľachtic a 64. veľmajster Rádu svätého Jána z Jeruzalema (dnes Maltézsky rád).

Do rádu vstúpil vo veku 16 rokov a bol rýchlo poslaný na Maltu, aby sa zúčastnil vojny proti berberským pirátom a tureckému námorníctvu. Patril do Aragónskeho jazyka (anglicky Langue of Aragon), zastával úrad exekútora Negroponte. Mal 60 rokov, keď bol po smrti Adriena de Wignacourt 7. februára 1697 jednomyseľne zvolený za veľmajstra Rádu.

Po prevzatí vlády predstavil niekoľko dôležitých zákonov pre lepšiu vnútornú správu kláštora. V tomto mu pomáhal pápež Inocent XIL, ktorý od samého začiatku svojho pontifikátu prejavoval najväčší záujem o blaho Rádu. Vrátil im jedno z ich najdôležitejších privilégií, obsadzovať uprázdnené komendy v Talianskom jazyku (anglicky Langua of Italy) vlastným výberom, ktoré mal výlučne Rímsky súd. Urovnal niekoľko sporov, ktoré vznikli medzi maltézskym biskupom a priorom konventnej cirkvi a ktoré sa dotýkali príslušných autorít, oslobodil Rád od ďalších mrzutostí, ktoré boli spôsobené nárokmi inkvizítora Delciho vo vzťahu k vedeniu ošetrovne.

Počas svojej vlády Perellós dohliadal na niekoľko dôležitých udalostí, ktoré posilnili postavenie rádu v Stredomorí. V reakcii na hrozbu Osmanskej ríše sa pustil do reformy námorníctva. Založil Consolato del Mare, špecializovaný tribunál zaoberajúci sa námornými záležitosťami, a objednal výstavbu niekoľkých lodí na posilnenie námornej sily Rádu. Pod Perellósovým vedením boli rádové galéry zapojené do niekoľkých úspešných bojov proti Turkom. V roku 1707 Rád poskytol rozhodujúcu podporu španielskym silám počas obliehania Oranu a vyslúžili si pochvalu od samotného španielskeho kráľa. Následná strata Oranu, mesta pozdĺž alžírskeho pobrežia, v roku 1708 však Perellós hlboko zasiahla, čo mu spôsobilo mŕtvicu.

Napriek tomuto neúspechu Perellós naďalej neúnavne pracoval pre medzinárodnú prestíž Rádu a obranu maltských ostrovov. Okrem udržiavania dobrých vzťahov s Talianskom a pápežom sa zblížil s francúzskym kráľom Ľudovítom XIV. a španielskym kráľom Filipom V. Napokon sa zblížil aj s ruským cárom Petrom I., s ktorým si dopisoval. Ruský vyslanec bol vyslaný na Maltu s cieľom položiť pôdu pre budúce spojenectvá proti Osmanom. Perellos sa k vyslancovi správal úctivo a prehliadal skutočnosť, že Rusko nie je rímskokatolíckou krajinou. Návšteva znamenala začiatok vzťahu, ktorý sa stal tak intenzívnym, že v roku 1799 sa ruský cisár Pavol I. stal veľmajstrom rádu.

Perellós tiež dohliadal na niekoľko dôležitých stavebných projektov – otvoril nový Kostol sv. Vavrinca v Birgu, ktorý bol postavený podľa projektov Lorenza Garu. Konkatedrále svätého Jána daroval súbory flámskych tapisérií (dnes sa nachádzajú v Gobelínovej komore Magistrálneho paláca), rozšíril nemocnicu Sacra Infermeria.

Raimondo Perellos y Roccafull zomrel 10. januára 1720 vo veku 84 rokov a bol pochovaný v kaplnke Aragónska Konkatedrále svätého Jána.

Pozri aj

• Maltézsky rád
• Zoznam veľmajstrov Rádu maltézskych rytierov

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Raimondo Perellos y Roccafull