Rakytov (prítok Zohorského potoka)
| Rakytov | |
| potok | |
.png) | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Záhorie |
| Okres | Malacky |
| Prítoky | |
| - pravostranné | Macejkov kanál |
| Sútok zdrojníc | Malé karpaty |
| - poloha | Ohek, Pezinské Karpaty |
| - výška | 276 m |
| - súradnice | 48°18′14″S 17°03′53″V / 48,303954°S 17,064744°V |
| Ústie | Zohorský potok |
| - poloha | Zohor, Borská nížina |
| - výška | 142 m |
| - súradnice | 48°18′02″S 16°59′23″V / 48,300496°S 16,989584°V |
| Dĺžka | 7,189 km |
| Povodie | 14,660 km² (1 466 ha) |
  Poloha ústia
| |
| Wikimedia Commons: Rakytov | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Rakytov[1] je potok na Záhorí, na území okresu Malacky, v katastri mesta Stupava a obcí Lozorno a Zohor. Predstavuje tok V. rádu, horsko-nížinného charakteru o dĺžke 7,189 km (pripočítaním dlhšej zdrojnice 7,402 km) a s plochou povodia 14,660 km². Vzniká v nadmorskej výške 276 m n. m. a ústi do Zohorského potoka, vo výške 142 m n. m.
Vznik
[upraviť | upraviť zdroj]Potok vzniká sútokom dvoch menších zdrojníc, v dorastenom listnatom lese, v lokalite Ohek (313 m n. m.), na juhozápadnom svahu rovnomerného vrchu Ohek (377 m n. m.), v Malých Karpatoch, v podcelku Pezinské Karpaty, v časti Stupavské predhorie[2], v nadmorskej výške 276 m n. m.
Prvá, dlhšia zdrojnica má dĺžku 230 metrov, pramení vo vyrastenom listnatom lese, na západnom svahu vrchu Hrabník (362 m n. m.), vo výške 294 m n. m. Tečie v princípe počas celej dĺžky toku na severozápad, lesom stále rovnakého charakteru.
Druhá, kratšia zdrojnica má dĺžku 156 metrov, pramení v rovnakom lese, na juhozápadnom svahu Oheka (377 m n. m.), v nadmorskej výške (298 m n. m.). Tok po celej dĺžke smeruje na západ.
Opis toku
[upraviť | upraviť zdroj]Po sútoku zdrojníc potok pokračuje severozápadným smerom, v listnatom lese a podteká miestnu účelovú komunikáciu. Zakrátko sa oblúkom stáča na juhozápad a po chvíli opäť tečie už severozápadným smerom. Znovu podteká cestu, tečie Hlbokou dolinou a z pravej strany prijíma krátky prítok. Následne je dvakrát za sebou premostený lesnými komunikáciami a vteká do dorasteného ihličnatého lesa, kde sa nebadateľne vlní. Mení smer na západný, priberá sprava melioračný kanál a ihneď podteká cestu I/2. Tečie chvíľu listnatým lesom, následne sa prudšie stáča na juhozápadojuh, a tu už preteká trávnatým porastom. Križuje sa z elektrickým vysokonapäťovým vedením, podteká kamennú cestu a tok pokračuje listnatým lesom, kde zľava priberá krátky potok. Tečie južným smerom, opäť križuje elektrické vedenie, stáča sa na juhozápad a následne ho premosťuje diaľnica D2. Tesne po premostení do potoka ústi ľavostranný kanál, opúšťa les a pokračuje trávnatou medzou. Opäť tečie lesom, no zakrátko z neho vyteká a priberá najvýznamnejší prítok, pravostranný Macejkov kanál. Pokračuje krátko juhozápadojužným smerom, zase križuje elektrické káble a stáča sa na západojuhozápad, pričom v zhybe prijíma zľava ďalší umelý prítok. Ústi doňho posledný, pravostranný kanál, podteká poľnú cestu, vteká do trávnatého porastu a tesne pred ústim sa stočí na západ. Napokon sa v nadmorskej výške 142 m n. m. vlieva do Zohorského potoka, ako jeho najvýznamnejší prítok.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-11-24]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-11-24]. Dostupné online.
- ↑ Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-11-24]. Dostupné online.