Stupava

O iných významoch výrazu Stupava pozri Stupava (rozlišovacia stránka).

Stupava
mesto
Štát	Slovensko
Kraj	Bratislavský kraj
Okres	Malacky
Región	Záhorie
Časti	Mást, Dúbravy, Kremenica, Kolónia, Vinohrady
Vodné toky	Mláka, Stupavský potok, Vápenný/Vápeničný potok, Zohorský potok
Nadmorská výška	174 m n. m.
Súradnice	48°16′16″S 17°01′54″V
Rozloha	67,5 km² (6 750 ha)
Obyvateľstvo	12 803 (31. 12. 2023)
Hustota	189,67 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1269
Primátor	Peter Novisedlák (SOM Slovensko)
PSČ	900 31
ŠÚJ	508233
EČV (do r. 2022)	MA
Tel. predvoľba	+421-2
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Hlavná 1/24 900 31 Stupava
E-mailová adresa	primator@stupava.sk
Telefón	02 / 6020 0910
Fax	02 / 6593 47 73
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Stupava
Webová stránka: stupava.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál
Demonym: Stupavčan

Stupava (nem. Stampfen, maď. Stomfa) je mesto ležiace na Slovensku v Bratislavskom kraji. Hraničí s malackou oblasťou, s ktorou ju spájajú úzke kultúrno-historické vzťahy. Mnohí ľudia chodia na bicykli k neďalekému mestu v Rakúsku, menom Marchegg. V Stupave je aj mnoho pizzelérií a zmrzlinárni. Nachádzajú sa hlavne na Hlavnej ulici alebo pri Námestí Sv. Trojice.

V meste je rímskokatolícky farský kostol sv. Štefana, uhorského kráľa z rokov 1763 – 67, baroková kaplnka Krista Trpiteľa s kalváriou (1713 - 14/1878), kaštieľska kaplnka sv. Jána Krstiteľa (1754) a kaplnky Svätého kríža/Korgerova kaplnka (pôvodne baroková, v roku 1890 prestavaná v neoklasicistickom štýle), sv. Vendelína (1863) a sv. Barbory z roku 1708. V mestskej časti Mást je rímskokatolícky filiálny kostol sv. Šebastiána z roku 1701, kaplnka sv. Urbana z roku 1705 a kaplnka Panny Márie Lurdskej z roku 1906. V katastrálnom území mesta sa nachádza prírodná rezervácia Pod Pajštúnom.

Polohopis

Habanské domy v mestskej časti Mást

Stupavský kostol spredu

Kaštieľ (zámok) – predná časť

Baroková kaplnka

Stupava sa rozprestiera medzi západnými svahmi Malých Karpát a južnou časťou Záhorskej nížiny. Jej nadmorská výška je 174 metrov a nachádza sa na priesečníku 17° 02' východnej dĺžky a 48° 16' severnej šírky. Na jej východnej strane sú Malé Karpaty, pokryté listnatými lesmi. Na západnej strane mesta je južná časť Záhorskej nížiny. Na západe tvorí hranicu stupavského chotára rieka Morava. Južnú časť Stupavy tvorí predtým samostatná obec Mást, pričlenená k Stupave roku 1953. Susednými obcami sú na juhovýchode Marianka a Borinka, na juhu Záhorská Bystrica, na juhozápade Devínska Nová Ves, západným smerom osada Devínske Jazero, na severozápade Zohor a severne Lozorno.

Stráne Malých Karpát pokrývajú rozsiahle listnaté lesy, najmä bukové a dubové, v menšej miere smrekové. V nížine rastie agát, breza, borovica. V parku rastie tiež lipa, gaštan, smrekovec, jaseň, topoľ, pri potokoch vŕba a jelša.

Vodné toky

Stupavský potok pramení na južnom svahu vrchu Konské hlavy (649 m n. m.), na svojom konci ústi do potoka Malina. Tečie Malými Karpatmi, cez Borinku a Stupavu. Vlievajú sa doň tieto potoky: Vajnorský jarok, Grófsky potok, Červený potok, Vápeničný potok. Dno je väčšinou pieskové, v plytších miestach štrkové a v hlbších bahnité.

Vodné plochy

• Jánošíkov rybník
• Vachálkov rybník
• Rybníky bývalého štát. majetku
• Pivovarský rybník (ľud. Žabinec) vo Veľkom parku
• Jazero v Kaštieľskom parku
• Hliník (bývalá ťažobná jama na hlinu)
• 2 vodné plochy severozápadne od mesta (v minulosti slúžiace na ťažbu hliny, v súčasnosti na súkromné – rekreačné účely).

Klíma

Povodie Moravy má mierne teplotné pomery.

Časti mesta

• Stupava
• Stupava-Mást
• Stupava-Hrubé Lúky
• Stupava-Dúbravy
• Stupava-Kremenica
• Stupava-Kolónia
• Stupava-Vinohrady

Časti mesta si dodnes zachovali svoje tradičné mená: Mjestečko, Vrchní konec/Dolní konec, Barónové, Dzílečky, Kremenice, Kopce, Noviny, Botanická záhrada, Malé grunty, Sedličky, Záhradky, Záhumenice, Písky, Hajpród, Nová hora, Dolná hora, Grefty, Trenky, Lingráby, Lintávy, Pažica, Spasínek, Škrábauky, Barborka, Panské a i.

Ulice

Pri artézskej studni, Agátová, Bajzova, Bazová, Bernolákova, Bezručova, Bitúnková, Bočná, Borovicová, Bottova, Budovateľská, Cementárenská, Cintorínska, Debnáreň, Devínska cesta, Dlhá, Dolná, Družstevná, Dubová, Duklianska, Fándlyho, F. Kostku, Gaštanová, Hlavná, Hodžova, Hollého, Hroznová, Hurbanova, Hviezdoslavova, I. Juračku, J. Kráľa, Jaseňová, Javorová, Jána Ondruša, Jedľová, Jilemnického, Kalinčiakova, Kalvárska, Karpatská, Keltská, Kosatcová, Krajná, Krátka, Krížna, Kukučínova, Kúpeľná, Kvetná, Lesná, Lipová, Lúčna, M. Benku, Malacká, Marcheggská, Marianska, Matuškova, Mierová, Mlynská, Moyzesova, Muštová, Na aleji, Na dieloch, Na kopcoch, Na pekárkách, Na stráni, Na vrchnú horu, Nám. M. R. Štefánika, Nám. Slovenského povstania, Nám. sv. Trojice, Nová, Okružná, Park, Pažitná, Pod Kremenicou, Pod vŕškom, Poľná, Pri Borníku, Pri greftoch, Pri kríži, Pri majeri, Pri potoku, prof. Ondroucha, Révová, Rímska, Robotnícka, Rovná, Ružová, S. Chalupku, Sadová, Sama Tomášika, Sládkovičova, Slnečná, Slovenská, SNP, Stredná, Stromová, Školská, Štúrova, Továrenská, Vajanského, Veterná, V. Šikulu, Viničná, Vinohradská, Wolkerova, Zadná, Záhradná, Záhumenská, Zdravotnícka, Zemanská, Žabárňa, Železničná.

Symboly mesta

Symbolmi mesta sú: erb, pečať, zástava mesta, insígnie primátora mesta a štandarda primátora mesta.

Erb mesta tvorí strieborný ľavošikmý v ľavom hornom rohu sa strácajúci krížový tĺčik vsunutý do zlatého mažiaru. V červenom štíte sa vpravo hore nachádza zlatá zlatostredá zelenokalíšna štvorlupeňová ružička na ľavošikmej zelenej listnatej stopke. Znamenie je vložené do dolu zaobleného, tzv. neskorogotického, či tiež španielskeho heraldického štítu.

Pečať mesta je okrúhla, s obecným symbolom a kruhopisom MESTO STUPAVA uprostred.

Zástava mesta pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej, červenej, bielej, červenej a žltej. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je lastovičím chvostom, t. j. zástrihom siahajúcim do tretiny jej listu.

Štandarda primátora mesta má takmer štvorcovú podobu, erbové znamenie je lemované vo farbách mesta. Samotné vypracovanie a zhotovenie štandardy primátora je luxusné, čo zvýrazňuje jej zvláštny význam.

Názov

Na území dnešnej Stupavy sa v čase Rímskej ríše stretali obchodné záujmy Rimanov a barbarských národov. Obyvatelia Stupavy využívali priaznivé prírodné podmienky a pestovali tu konope a ľan. Tie poskytovali olejnaté semená, z ktorých lisovaním získavali olej pomocou mlynov na lisovanie oleja, ktoré sa nachádzali na Stupavskom potoku s vtedy prudkým a bohatým prietokom vody. Ich tradícia sa udržala do 19. storočia.

Lis na olej a na súkno sa v slovanskom jazyku nazýva stupa. Maďari prevzali tento slovanský názov a ešte za čias Veľkej Moravy vyslovovali názov Stomfa (čítaj Štomfa) s nosovkou, teda stonpa. V tomto maďarskom pomenovaní sa zachovalo pôvodné slovenské. V ďalšom vývoji slovanskej reči na tomto území došlo k zániku nosovky a ustálila sa podoba stupa. Ku tomuto koreňu sa pripojila koncovka -ava. V 19. storočí sa používali tri pomenovania mesta – slovenské Stupava, maďarské Stomfa a nemecké Stampfen (čítaj Štamfen).

Dejiny

Pravek

Záhorská nížina je osídlená od bronzovej doby. Dokazujú to nálezy piatich žiarových hrobov z roku 1932, v ktorých boli uložené polospálené ľudské kosti s jedným zachovaným bronzovým náramkom a zlomkom bronzovej náušnice. Pri stavbe cementárne bolo objavené pohrebisko zo železnej doby. Hroby obsahovali meč, kopiju a krivý nôž. Vzácnou pamiatkou je kovová ozdoba na pás s ľudskou hlavou.

Kelti

Prvé etnicky známe obyvateľstvo Záhorskej nížiny boli Kelti. Ich prítomnosť v oblasti mesta dokazuje nález keltských mincí. Pozoruhodná 2,62 g ťažká zlatá minca s priemerom 12 mm je uložená, podobne ako ďalšie keltské mince typu biatek, v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave.

Keltská civilizácia bola vytlačená postupom Rimanov na sever a tlakom germánskych Markomanov. Rimania tu mali postavenú strážnu stanicu.

Politika

Orgánmi mesta Stupava sú mestské zastupiteľstvo a primátor mesta.

Mestské zastupiteľstvo

Mestské zastupiteľstvo Stupava je zastupiteľský zbor mesta zložený zo 16 poslancov, zvolených obyvateľmi mesta na obdobie 4 rokov. Funkčné obdobie poslancov končí zložením sľubu poslancov novozvoleného mestského zastupiteľstva.

Mestské zastupiteľstvo zriaďuje tieto svoje orgány:

• Mestská rada
• Komisie mestského zastupiteľstva: finančná komisia, majetko-právna komisia, dopravná a bezpečnostná komisia, komisia stavebná a rozvoja mesta, komisia životného prostredia, komisia sociálnych potrieb, zdravotníctva, školstva a športu, komisia obchodno-podnikateľská
• Mestský úrad Stupava
• Mestská polícia Stupava

Obyvateľstvo

Stupava má 12 803 obyvateľov prihlásených k trvalému pobytu (december 2023). Podľa odhadov MsÚ však žije v Stupave približne 16 500 obyvateľov.

Etnické zloženie obyvateľstva

Slováci 96,68 %, Česi – 1,02 %, Maďari – 0,52 %, Rómovia – 0,15 %, Rusíni – 0,09 %, Nemci – 0,04 %, a iní.

Náboženské zloženie obyvateľstva

Rímski katolíci – 70,35 %, bez vyznania – 19,48 %, evanjelici a. v. – 1,98 %, grécki katolíci – 0,19 %, pravoslávni – 0,12 %, a iní.

Kultúra a zaujímavosti

Múzeá

• Múzeum Ferdiša Kostku – Džbankárska a keramická výroba sa v Stupave rozšírila na začiatku 18.storočia a dodnes sa nerozlučne spája s menom Ferdiša Kostku, ktorý tu žil a pracoval v rokoch 1878 až 1951. Múzeum sa nachádza v dvoch objektoch – v trojpriestorovom dome, kde sa tento významný slovenský džbankár a keramikár narodil, žil a pracoval a z budovy nazývanej „brenhaus“. V „brenhause“ si možno prezrieť obchod i dielňu habánskeho hrnčiarskeho majstra. Základnú časť expozície tvoria fajansové výrobky a hrnčiarske práce, ktoré zozbierala vdova po F. Kostkovi Františka Jochová-Kostková, doplnené o predmety zo zbierok Slovenského národného múzea.

Stavby

• Sklenený dom (Stupava)

Pamiatky

Pajštún

• Pálffyovský rodový kaštieľ
• zrúcanina hradu Pajštún
• Farský kostol sv. Štefan, uhorského kráľa (1763 – 67)
• Filiálny kostol sv. Šebastiána (1701) – mestská časť Mást
• Ranobaroková kaplnka Krista Trpiteľa s krížovou cestou / Kalvária (1713 – 1714, prestavba 1878)
• sústava meštianskych domov tzv. Zemanské
• Troyerova kúria
• Židovská synagóga (tzv. Nová, 2. najstaršia na Slovensku z roku 1803)
• rímska vojenská stanica
• židovský cintorín (najstarší zachovalý židovský náhrobný kameň na Slovensku z roku 1646)
• Stĺp Najsvätejšej Trojice (pol. 18. stor.)
• Mariánsky stĺp (pol. 18. stor.)
• stĺp hanby/pranier (1766)
• a iné

Parky

Kaštieľsky (Stupavský) park

Kaštieľsky park tvorí súčasť s okolitými lesmi. Bol založený Pálffyovcami v 18. storočí, na spôsob pravidelnej francúzskej záhrady a neskôr ho zväčšili a dobudovali poslední majitelia kaštieľa, Károlyiovci v štýle anglických parkov.

Časť parku využíva Domov dôchodcov umiestnený v kaštieli. Severnú časť tvorí pagaštanová alej, futbalové ihrisko s atletickou dráhou a plochami pre loptové hry a dnes už nevyužívané letné kúpalisko. Na východnej strane parku sa nachádza rybník. V súčasnosti sa park člení na Kaštieľsky (okolie kaštieľa), Malý (naproti Mestskému úradu –hranicou je koryto potoka) a Veľký park, resp. Gaštanová alej (východne od kaštieľa vymedzenie Munkáčom).

Súčasťou parku je pagaštanová alej, ktorou sa prechádza do Obory a Malých Karpát. Pri inventarizácii v roku 1968 boli zaevidované niektoré ojedinelé a vzácne druhy stromov – jedľa Nordmanová, pagaštan červený, cypruštek Lawsonow, cypruštek hrachonosný, ginko dvojlaločné, borievka čínska, borievka virgínska, borovica hladká-vejmutovka, borovica čierna, katalpa bignóniovitá, ľaliovník tulipánokvetý, platan západný, sofora japonská, tavoľník van Houtteov a rad ďalších.

Pôvodne bol v parku umiestnený grófsky pivovar, mlyn a niekoľko rybníkov. V súčasnosti sa park udržiava a obnovuje.

Šport

Dlhú tradíciu majú poľovníctvo a rybolov. Pod vedením Telovýchovnej jednoty Tatran Stupava vyvíja svoju činnosť viacero športových klubov. Úspechy dosahujú najmä hádzanársky, futbalový a florbalový športový klub.

Po roku 1989 zaznamenal rozvoj i tenis a Tenisový klub vďaka výborným podmienkam zaznamenáva najväčší rozvoj. Pre záujemcov je k dispozícii 10 antukových tenisových kurtov a 3 kurty v tenisovej hale s celoročnou prevádzkou. V areáli Park hotela sa konajú tenisové turnaje ETA – medzinárodný halový turnaj žien a Medzinárodné majstrovstvá OPEN SLOVAK – seniori. V roku 2004 vzniká mládežnícke florbalové družstvo Bogdau Stupava, ktoré dosahuje v mládežníckych kategóriách v rámci SR výrazné úspechy. Každoročne sa organizuje medzinárodný mládežnícky turnaj vo florbale Stupava Cup.

V Stupave pôsobí tiež skupina historického šermu URSUS.

Športové kluby

• FKM Stupava - Futbalový klub mládeže Stupava – založený v roku 2016; nahradil pôvodný FK Stupava; pilierom nového klubu je projekt všeobecnej pohybovej prípravy a základov futbalu s názvom Pajštunáčik
• FBK Bogdau Stupava – mládežnícky florbalový klub, zaregistrovaný v roku 2005. Pôsobí pri ZŠ kpt. J. Nálepku s družstvami v šiestich vekových kategóriách – mladšia a staršia prípravka, mladší a starší žiaci, dorast a muži.
• HC Tatran Stupava – hádzaná
• SHŠ Ursus – historický šerm
• Lukostrelecký klub Stupava, registrovaný v Slovenskej lukostreleckej asociácii 3D, aktuálne 42 členov, pravidelne sa zúčastňuje celoslovenských aj medzinárodných súťaží,venuje sa vyhľadávaniu nových mladých talentov a vzdelávaniu v lukostreľbe.

• Karate Dojo Stupava
• CK Stupava - cyklistický klub

Masmédia

Stupava vydáva lokálny mesačník Stupavské noviny, v ktorom informuje o kultúrnom a spoločenskom živote v Stupave i v obciach z okolia. Občianske združenie Abbellimento vydáva každoročne publikáciu o Stupave.

Pravidelné podujatia

K tradičným podujatiam, ktoré patria medzi najznámejšie a najviac navštevované sú Slávnosti kapusty – Dni zelá a zaniknutý festival country hudby Stupavský širák. Okrem toho sa v Stupave konajú jarmoky, výstavy domácich výtvarníkov a remeselníkov, festival dychovej hudby a ďalšie podujatia. Zaujímavým športovo spoločenským podujatím boli Medzinárodné preteky malotraktorov do vrchu ECCE TERRA.

Pravidelné podujatia
Termín	Názov podujatia	Miesto
Január	Mestský reprezentačný ples	MKIC Stupava
Marec	Jarný – veľkonočný jarmok	Sedliacky dvor pri Kultúrnom dome
	Veľkonočná výstava kraslíc a výšiviek	Výstavná sieň Kultúrneho domu
Júl	Svätojakubský jarmok	Sedliacky dvor pri Kultúrnom dome
August	Stupavské hody	Námestie svätej Trojice
Október	Slávnosti kapusty – Dni zelá	Sedliacky dvor pri Kultúrnom dome
	Stupava Cup – medzinárodný mládežnícky turnaj vo florbale	Mestská športová hala
November	Svätomartinský jarmok	Sedliacky dvor pri Kultúrnom dome
December	Mikulášsky jarmok	Sedliacky dvor pri Kultúrnom dome
	Vianočný koncert	Farský kostol
	Výstava vianočných výšiviek a výrobkov	Výstavná sieň Kultúrneho domu

Kulinárske špeciality

• Stupavské zelé

Hospodárstvo a infraštruktúra

Doprava

V súčasnosti je Stupava spojená s okolitým územím len automobilovou dopravou. V minulosti viedla do Stupavy (od roku 1891 do roku 2011) železničná trať. Železnica mala v Stupave len okrajový význam a používala sa výhradne na nákladnú dopravu (od roku 1979). Dňa 25. marca 2008 vydalo Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR rozhodnutie o zrušení regionálnej železničnej trate Odb. Devínske Jazero – Stupava. K zneseniu železničnej trate prišlo v máji roka 2012.

Cestnú sieť v Stupave tvorí štátna cesta prvej triedy spájajúca Bratislavu cez Stupavu a Malacky s Brnom a Prahou. Je to veľmi frekventovaná cesta napriek tomu, že je vybudovaný diaľničný obchvat z Bratislavy smer Břeclav, ktorý je napojený na Stupavu. Cesta vedie pravdepodobne v miestach, kadiaľ v stredoveku viedli významné obchodné cesty a jantárová cesta z čias Rímskej ríše.

Mesto Stupava má taktiež vnútromestskú linku 216 (prevádzkovaná IDS BK), ktorá okrem zastávok v rámci Stupavy pokračuje do Bratislavy, kde obsluhuje Nemocnicu a OC Bory.

Dôležité firmy

V Stupave sa nachádzajú firmy vyrábajúce cement, škridlovú krytinu, kompresory a autodiely.

Významnou firmou v meste je aj VW Stupava.

V meste pôsobia aj potravinárske spoločnosti.

Verejné ustanovizne

• Mestská polícia
• Verejnoprospešné služby
• Pohrebná služba
• Vodárne a kanalizácie
• Mestské kultúrne stredisko
• Cezhraničné informačné centrum
• Mestská knižnica Ruda Mórica
• Informačné centrum pre Dolné Záhorie
• Rímskokatolícky farský úrad
• Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Kaštieľ - najväčšie zariadenie pre seniorov na Slovensku
• Dobrovoľný Hasičský zbor Mesta Stupava - zaradený do kategórie "A" v roku 2023
• Mestské zdravotné stredisko

Školstvo

• Základná škola kpt. J. Nálepku – Školská ul. (v školskom roku 2024/2025 navštevuje školu 1 446 žiakov (57 tried - 31 tried na prvom stupni a na druhom stupni 26 tried). ZŠ kpt. Jána Nálepku v Stupave je najväčšou školou na Slovensku.
• Základná umelecká škola – ZUŠ Cintorínska
• Špeciálna základná škola Záhumenská
• Materská škola Janka Kráľa
• Materská škola Marcheggská ul.
• Materská škola Ružová ul.
• Materská škola Hviezdoslavova ul.
• Materská škola Zvončeková
• Súkromná materská škola Škôlka Valentínka – ul. Na Aleji

Zdravotníctvo

V Mestskom zdravotnom stredisku majú ambulancie detský lekár, lekár pre dospelých, neurológ, internista, očný lekár, gynekológ, zubný lekár, psychiater, reumatológ, osteológ, fyziater, rehabilitácia.

Občianske združenia

• Pour Art
• Pohodka
• Materské centrum Fifidlo
• OZ Zelená ženám

Osobnosti

• Ferdiš Kostka (* 1878 – † 1951), keramik-džbánkar, národný umelec
• Jozef Kostka (* 1912 – † 1996), sochár, národný umelec
• Anton Hollý (* 1915 – † 1989), maliar
• Ján Horecký (* 1920 – † 2006), jazykovedec
• Rudo Moric (* 1921 – † 1985), spisovateľ
• kpt. Ján Nálepka (brig. gen. in memoriam, 2004) (* 1912 – † 1943), slovenský dôstojník a partizánsky veliteľ

Partnerské mestá

• Ivančice, Česko
• Kuřim, Česko
• Łowicz, Poľsko
• Nagykovácsi, Maďarsko
• Svoge, Bulharsko

Galéria

• 
  Fara
• 
  Výjav z krížovej cesty pri vchode do kaplnky
• 
  Strážny domček oproti kaštieľu
• 
  Pranier
• 
  Jazierko v kaštieľskom parku (strom spílený v roku 2009)
• 
  Socha leva pred kaštieľom
• 
  Zrekonštruovaná synagóga
• 
  Bývalý mlyn, dnes obytný dom a reštaurácia
• 
  Jánošíkov rybník
• 
  Gaštanová aleja v Stupave

Panoráma Stupavy – pohľad na Námestie sv. Trojice

Pozri aj

• Zoznam kultúrnych pamiatok v Stupave

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stupava

Externé odkazy

• Oficiálny web
• Stupava na mesto.sk

Zdroj

• Kollár D., Ovečková J. a Ovečková M.: Slovensko-rakúske Pomoravie. DAJAMA, Bratislava 1996, ISBN 80-967547-0-X
• Erdélyi V., Mader J.: Stupava. Kapitoly z miestnych dejín. Stupava 1969