Preskočiť na obsah

Recyklácia mobilných telefónov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Recyklácia mobilných telefónov

Recyklácia mobilných telefónov je proces, pri ktorom dochádza k opätovnému použitiu materiálov získaných z mobilných telefónov na iný účel. Rýchle zmeny technológii, nízke počiatočné náklady a plánované zastarávanie viedli k rýchlo rastúcemu prebytku, ktorý prispieva k narastajúcemu množstvu elektronického odpadu na celom svete.[1]

Recyklácia

[upraviť | upraviť zdroj]

Pri recyklácii mobilných telefónov nejde o klasickú recykláciu, ako napríklad pri recyklácii papiera, kde z papiera získame zase papier s nízkym obsahom vlákniny. Zo starého mobilu nemožno získať nový mobilný telefón, ale časti materiálov použitých na ich výrobu. Väčšinou ide o kovy, ako napríklad hliník, olovo, iné kovové materiály, ale aj plast, ktoré sa potom použijú na výrobu iných veci.[1]

Prečo je dôležité recyklovať staré mobilné telefóny?

Telefóny obsahujú niektoré nebezpečné látky a tie môžu spôsobiť veľa škody ľuďom aj životnému prostrediu. Keď vyhodíme mobilný telefón do odpadkového koša, zaobchádza sa s ním ako s akýmkoľvek iným odpadom, a preto sa spáli alebo skončí na skládke. Pri spaľovaní sa do ovzdušia uvoľňujú toxické látky. Ešte viac škody spôsobí, keď je umiestnený na pôdu, ktorá absorbuje toxické látky zo zariadení.[1][2]

Pri recyklácii starých mobilov, ktoré sú vyrobené zo skla, plastov a kovov vrátane zlata a platiny, sa znižuje celkové množstvo odpadu. Telefóny sú prevažne vyrobené z recyklovateľných materiálov. Existujú spoločnosti, ktoré vyrábajú ekologické mobily vyrobené z recyklovaných materiálov a bioplastov alebo aj iných materiálov, ktoré je možné opätovne recyklovať a použiť. Znižuje sa tým množstvo odpadu aj znečistenie, a to vedie k menšiemu počtu zdravotných problémov.[1][2]

Recyklácia je ekonomicky zmysluplná, napr. nie je potrebné vyrábať nové materiály, ak môžeme znova použiť staršie na rovnaké účely. Taktiež nie je potrebná ťažba materiálu, pretože staré sa znovu používajú na vytváranie nových. Recyklácia znižuje spotrebu elektrickej energie, ako aj výroba nových mobilov z recyklovaných materiálov, ktoré spotrebujú menej energie. Pre osoby, ktoré chcú svoje staré mobilné zariadenie zrecyklovať, si môžu zarobiť peniaze, keďže existujú recyklačné strediská, ktoré za staré telefóny zákazníkovi zaplatia, prípadne mu ponúknu zľavu na nový.[1]

Dôvody recyklácie:

  • Pozitívny vzťah k na našej planéte
  • Znižuje množstvo odpadu, čo vedie k menšiemu znečisteniu
  • Toxické látky sú z telefónu bezpečne odstránené
  • Materiály z telefónu je možné znova použiť
  • Je ekonomicky rozumné
  • Výroba telefónov z recyklovaných materiálov šetrí elektrickú energiu
  • Nie je potrebná ťažba materiálu
  • Recyklovaním telefónu je možné zarobiť nejaké peniaze
  • Znižuje zdravotné problémy[2]

Bohužiaľ, nie všetky mobilné telefóny je možné recyklovať. Preto mnohé z nich sa iba zlikvidujú. Hlavne ide o prípady kedy sú mobilné telefóny veľmi staré, aby sa s nimi dalo niečo robiť alebo sú natoľko poškodené, že už nie je možné ich ešte používať, zostáva iba jediná možnosť, a to také telefóny zlikvidovať. Likvidácia je posledným krokom v živote každého mobilného telefónu, neprináša tak žiadnu ujmu na životnom prostredí.

Proces recyklácie

[upraviť | upraviť zdroj]
1. Počiatočná fáza

Prvý krok k recyklácii. V mnohých prípadoch sa recyklátori snažia separovať mobilné telefóny. Tie, ktoré sa ešte dajú použiť, môžu poslať pravdepodobne pre niektoré rozvojové krajiny. Ostatné si nechajú a začnú recyklovať. Odpájajú batérie a vydávajú ich. Batérie sa často posielajú na oddelenia, ktoré batérie recyklujú. Potom recyklátori začnú skartovať mobilné telefóny a zohrievajú skartované telefóny. Teplota môže byť až 1100 °C.

2. Sledovanie

Po zahriatí rozdrvených mobilných telefónov recyklátory spracujú výsledok mobilného telefónu pomocou silných chemikálií. To často vedie k tomu, že sa mobilné telefóny rozpadajú na prach. Potom sa prach odvezie do hútov. Recyklátori tu používajú niektoré recyklačné postupy na extrakciu dôležitých kovových výrobkov. Tieto kovové materiály sa znovu používajú na iné veci. Pri plastových materiáloch recyklátori využívajú energiu spaľovania. Tieto plastové materiály sú granulované a tvarované do iných materiálov.

3. Záverečná fáza

Po odstránení týchto rôznych materiálov ich potom výrobcovia prepravia do svojich rôznych oddelení. Tu sa používajú na výrobu rôznych vecí na opätovné použitie. Ak sa z nich vyrábajú veci, ktoré prídu do styku s požívatinami, najskôr sa detoxikujú. Týmto spôsobom nie je možné aby došlo k nejakej zdravotnej hrozbe.[1]

Zloženie mobilov a následný zber

[upraviť | upraviť zdroj]

Chemické zloženie jednotlivých komponentov

[upraviť | upraviť zdroj]

Mobilné telefóny majú bohato zastúpené zloženie na recykláciu.[3] V jednej tone mobilných telefónov je 3 573 gramov striebra, 368 gramov zlata a 287 gramov paládia.[4] Mobilné telefóny sú zvyčajne zložené z: dosky plošných spojov (PCB), displeju z tekutých kryštálov (LCD), fotoaparátu, flexibilného substrátu a motora, reproduktora a mikrofónu. Tieto komponenty sú vyrobené z nebezpečných, vzácnych prvkov. PCB je vyrobená z olova, arzénu, zlata, striebra, medi, hliníka a iných základných kovov. LCD je vyrobený zo zlata, striebra, arzénu, bária, medi a iných základných kovov. Fotoaparát je vyrobený zo striebra, medi a niklu. Flexibilný substrát a motor sú vyrobené zo striebra, zlata, medi a platiny. Reproduktor a mikrofón sú vyrobené z medi, mangánu a zinku.[3]

Boxy na zber starých, nepoužívaných mobilných telefónov v Tokorozawe

Metódy zberu

[upraviť | upraviť zdroj]

Zber použitých mobilných telefónov zahŕňa nasledujúce stimuly:

  • predplatené prepravné štítky a obálky,
  • programy spätného odberu
  • miesta odovzdania.

Niektoré spoločnosti a výrobcovia ponúkajú predplatené prepravné štítky online, aby spotrebitelia mohli odovzdať svoje použité zariadenia bezplatne. Spotrebiteľ prostredníctvom programov spätného odberu môžu získať peňažné stimuly vo forme kreditov na účet, zliav a jednorazových platieb v hotovosti na podporu recyklácie mobilných telefónov.[5] Napríklad program Apple Trade In poskytuje spotrebiteľom kredit na ďalší nákup alebo darčekovú kartu Apple.[6] Výrobcovia tiež udržiavajú zberné boxy alebo miesta umiestnené v obchodoch a zariadeniach. Miesta odovzdania sa zvyčajne nachádzajú vo vysoko viditeľných a frekventovaných oblastiach.[5]

Recyklácia mobilov vo svete

[upraviť | upraviť zdroj]

Spojené kráľovstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Veľká Británia ako aj celá Európa majú viditeľný problém s elektronickým odpadom.

Výskumníci z Plymouth University zistili, že na každý vyrobený mobilný telefón je potrebné vyťažiť 15 kg rudy, vrátane 7 kg vysokokvalitnej zlatej rudy, 1 kg typickej medenej rudy, 750 g typickej volfrámovej rudy a 200 g typickej niklovej rudy. V Spojenom kráľovstve sa recyklovalo len asi 12 % všetkých predaných mobilných telefónov. [7][8]

V EÚ sa recykluje menej ako 40 % všetkého elektronického odpadu. Miera jeho recyklácie sa značne líši z krajiny na krajinu. Chorvátsko v roku 2017 recyklovalo 81,3 % všetkého elektronického a elektrického odpadu, zatiaľ čo na Malte to bolo 20,8 %. Na Slovensku je to necelá polovica.[9]

V marci 2020 predstavila Európska komisia Akčný plán pre obehové hospodárstvo. Ako jedna z priorít sa tu spomína aj redukcia e-odpadu. Medzi ciele patrí aj tzv. „právo na opravu“ a zlepšovanie znovu-využitia, zavedenie jednotnej nabíjačky pre mobily a systému odmien, ktorý by ľudí motivoval k tomu, aby staré zariadenia recyklovali a nevyhadzovali s ostatnými smeťami.[9]

Severná Amerika

[upraviť | upraviť zdroj]

V USA sa neratifikoval Bazilejský dohovor a ani jeho dodatok o zákaze, tým pádom nemajú žiadne domáce zákony zakazujúce vývoz toxického odpadu. Bazilejská akčná sieť odhaduje, že cca. 69 % elektronického odpadu určeného na recykláciu sa v USA nerecykluje, ale nakladá sa na kontajnerové lode, ktoré smerujú do krajín ako je Čína, Thajsko, Hong Kong či Taiwan. Menšia časť amerického elektroodpadu smerovala do Afriky. Africký kontinent bol navyše častokrát medzizastavením na ceste odpadu zo Severnej Ameriky do východnej Ázie.[10][11][12]

Predpokladalo sa, že množstvo mobilných telefónov na ich recykláciu v USA značne narastie minimálne do roku 2019 v dôsledku nárastu vlastníctva mobilných telefónov, a preto bude k dispozícii väčšia základňa telefónov na recykláciu. Každý rok sa v USA vyhodí približne 150 miliónov mobilných telefónov. Na 1 milión recyklovaných zariadení možno získať približne 17 ton medi a 0,3 tony striebra. Je dokonca možné vyťažiť aj „okrajové“ množstvo zlata a paládia.

Správa vydaná začiatkom roku 2014 zistila, že pokiaľ ide o programy recyklácie mobilných telefónov, hotovosť je pre spotrebiteľov tým najväčším stimulom pri recyklácii telefónov. Čím viac ľudí si začalo uvedomovať peňažnú hodnotu svojich starých mobilných telefónov a inej drobnej elektroniky, ako sú tablety, popularita porovnávacích webových stránok zobrazujúcich používateľom najnovšie nákupné ceny rástla. Prvá webová stránka na porovnávanie nákupov mobilných telefónov v Severnej Amerike SellMyCellPhones.com bola spustená v roku 2010 a dodnes umožňuje používateľom predávať svoje zariadenia dôveryhodným kupujúcim.[12]

Prvou spoločnosťou na recykláciu mobilných telefónov v USA bola spoločnosť ReCellular, ktorá bola založená v roku 1991, keď bolo na celom svete len 16 miliónov používateľov mobilných telefónov; v roku 2013 skrachovala.[12]

Kalifornia schválila zákon o recyklácii mobilných telefónov z roku 2004, ktorý vyžaduje, aby predajcovia mobilných telefónov zbierali mobilné telefóny na opätovné použitie, recykláciu alebo likvidáciu, čo spotrebiteľom uľahčuje recykláciu starých mobilných telefónov. Od 1. júla 2006 je nezákonné, aby maloobchodník predával mobilný telefón spotrebiteľovi v Kalifornii, pokiaľ nedodržiava tento zákon. Kalifornské ministerstvo pre kontrolu toxických látok oznámilo, že v roku 2020 sa v Kalifornii predalo 8,47 milióna telefónov a 1,34 milióna telefónov bolo vrátených na recykláciu, čo predstavuje mieru recyklácie 15,9 %. Táto miera predstavovala nárast oproti roku 2019, keď miera recyklácie bola 8,6 %.[12]

Malajzia

[upraviť | upraviť zdroj]

Malajzia je jednou z rozvojových krajín, ktoré majú rýchly tok elektronického odpadu, najmä mobilných telefónov, čo viedlo k zavedeniu právnych predpisov týkajúcich sa elektronického odpadu. Štatistické údaje ukázali, že spotrebitelia majú možnosť dovoliť si viac ako jeden mobilný telefón naraz. Tento problém podnietil vládu, aby zaviedla legislatívu týkajúcu sa elektronického odpadu.[13]

Legislatívu, ako napríklad zákon o kvalite životného prostredia z roku 2005, ktoré nahradili nariadenie z roku 1989, aby umožniť Malajzii kontrolovať nadnárodný pohyb elektronických odpadu; nariadenie o colnom poriadku (zákaz dovozu/vývozu) 2008 na zákaz dovozu a vývozu elektronického odpadu v Malajzii; a usmernenia pre klasifikáciu použitých elektrických a elektronických zariadení v Malajzii. Napriek tomu Malajzia stále prijíma a odosiela elektronický odpad nelegálne. Systém recyklácie elektronického odpadu v Malajzii sa riadi tri hlavné aspekty: stimuly na spätný odber, zákony presadzovanie práva a úroveň informovanosti verejnosti, spotrebiteľov.[13]

Miera zberu zastaraných mobilných telefónov je stále nízka, najmä do formálnych recyklačných zariadení, a to z dôvodu stimulov, ktoré ponúka neformálny sektor. Napriek tomu, že snahe ministerstva životného prostredia Malajzie (DOE) zvýšiť mieru zberu, ako sú napríklad viaceré recyklačné kontajnery umiestnených na rôznych verejných miestach, nedošlo k žiadnemu výrazný nárast, pravdepodobne z dôvodu takých faktorov, ako je napr. neúplná infraštruktúra zberu. Spolupráca medzi DOE a výrobcami ako NOKIA a SONY Ericsson na podporu zberu mobilných telefónov prostredníctvom servisných stredísk.[13]

Vykonaný prieskum ukázal, že Malajzijčania nie sú informovaní o recyklácii elektronického odpadu. Okrem toho, je slabé presadzovanie environmentálneho práva zo strany DOE stále nie je účinné na zabezpečenie súladu priemyselného sektora s uvedených predpisov.[13]

Recyklácia mobilov na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Snahu, aby Slováci recyklovali svoje mobilné telefóny vyvíjajú aj slovenskí mobilní operátori. Za prinesenie starého telefónu do predajne bezplatne zabezpečia ekologickú likvidáciu. Ďalšou možnosťou je výkup telefónov. „V tomto prípade zákazníkovi o výkupnú cenu znížime poplatky za ďalšie služby a starý telefón posunieme tretej strane, ktorá ho repasuje a predá v zahraničí,” hovorí Peter Gálik, špecialista komunikácie spoločnosti Slovak Telekom.[14]

Slovenský Orange má zas od roku 2013 vytvorený program pre zbieranie a likvidáciu nepotrebných mobilných zariadení. „Medzi krajinami v skupine Orange je Slovensko v rámci eko modelu zbierania nepotrebných mobilov lídrom. Za rok 2015 sa nám podarilo vyzbierať pri takto postavenom cieli 16,52 percenta telefónov, čo hodnotíme ako pozitívny výsledok, stále však vidíme potenciál toto číslo zvyšovať. Na aktuálny rok 2016 máme nastavený cieľ na 17 percent. Náš model stojí na presvedčení a ochote ľudí odovzdať nepotrebný telefón bezplatne, bez očakávania akejkoľvek odmeny,” hovorí Barbora Oberučová, PR manažérka spoločnosti.[14]

S projektom na odovzdávanie mobilných telefónov prichádza napríklad aj organizácia Asekol, ktorá sa zameriava na zber celého spektra elektroodpadu. Elektroodpad vyzbierava prostredníctvom kontajnerov umiestnených v mestách pri stojiskách kontajnerov. Projekt plánujú podľa manažéra zbernej siete Pavla Havrana spustiť tento rok Trnave, Hlohovci, Šali a Senci.[14]

Globálny a environmentálny problém

[upraviť | upraviť zdroj]

Hromadenie odpadu z elektrických a elektronických zariadení predstavuje vážny globálny environmentálny problém. Napriek tomu, že mnohé štáty prijali legislatívne opatrenia usilujúce sa o jeho zmiernenie, aktuálne štatistiky z celého sveta varujú, že množstvo odpadu z týchto zariadení sa čoraz rýchlejšie zvyšuje.[15]

Okrem legislatívnych nariadení by zmierneniu tohto problému mohla napomôcť aj dostatočná osveta medzi spotrebiteľmi. Rýchla výmena počítačových a mobilných zariadení za novšie modely sa totiž v súčasnosti stáva akýmsi módnym trendom.[15]

Mnohí ľudia si novšie zariadenia kupujú „z princípu“, teda jednoducho preto, aby v tomto smere „nezaostávali“ za inými ľuďmi vo svojom okolí, ktorí už novší model zariadenia vlastnia alebo preto, aby mohli používať najnovšie aplikácie, ktoré by sa na starších zariadeniach nedali spustiť. Technológie sa tak, bohužiaľ, stávajú neodmysliteľnou súčasťou konzumného spôsobu života moderného človeka, ktorý ich prijíma pomerne nekriticky.[15]

Nezostáva než veriť, že čoraz viac ľudí si začne uvedomovať dôležitosť životného prostredia, ktoré nás obklopuje, a postupom času začne omnoho väčšiu pozornosť venovať ekológii.[15]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d e f Mobile Phones Recycling: Process to Recycle and Ways to Dispose [online]. Conserve Energy Future, [cit. 2023-03-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. ↑ a b c Where, Why and How Should We Recycle Old Smartphones [online]. everphone, [cit. 2023-03-23]. Dostupné online.
  3. ↑ a b ANDRADE, Daniel Fernandes; CASTRO, Jeyne Pricylla; GARCIA, José Augusto. Analytical and reclamation technologies for identification and recycling of precious materials from waste computer and mobile phones. Chemosphere, 2022-01, roč. 286, s. 131739. Dostupné online [cit. 2023-03-23]. ISSN 0045-6535. DOI: 10.1016/j.chemosphere.2021.131739.
  4. ↑ VATS, M.C.; SINGH, S.K.. Assessment of gold and silver in assorted mobile phone printed circuit boards (PCBs): Original article. Waste Management, 2015-11, roč. 45, s. 280–288. Dostupné online [cit. 2023-03-23]. ISSN 0956-053X. DOI: 10.1016/j.wasman.2015.06.002. (po anglicky)
  5. ↑ a b SILVEIRA, Geraldo T.R.; CHANG, Shoou-Yuh. Cell phone recycling experiences in the United States and potential recycling options in Brazil. Waste Management, 2010-11, roč. 30, čís. 11, s. 2278–2291. Dostupné online [cit. 2023-03-23]. DOI: 10.1016/j.wasman.2010.05.011. (po anglicky)
  6. ↑ Apple and pear seedlings, apple grafts. Topeka, Kan : F.W. Watson & Co, 1918. Dostupné online.
  7. ↑ POPELKOVÁ, Katarína. Čo je to sviatok v 21. storočí na Slovensku?. Bratislava : Ústav etnológie SAV, 2021-11-20. Dostupné online. ISBN 978-80-970975-3-0.
  8. ↑ . Dostupné online.
  9. ↑ a b Elekroodpad v EÚ: fakty a čísla (infografika) | Spravodajstvo | Európsky parlament [online]. www.europarl.europa.eu, 2020-12-23, [cit. 2023-03-23]. Dostupné online.
  10. ↑ GREEVEN, Mark. The Inside Story of China's High-Tech Industry: Making Silicon Valley in Beijing. Regional Studies, 2008-12, roč. 42, čís. 10, s. 1399–1400. Dostupné online [cit. 2023-03-23]. ISSN 0034-3404. DOI: 10.1080/00343400802545499.
  11. ↑ Kde končí elektroodpad z USA? Výskum odhalil toky odpadu pomocou GPS [online]. ODPADY-PORTAL.SK, [cit. 2023-03-23]. Dostupné online.
  12. ↑ a b c d Mobile phone recycling. [s.l.] : [s.n.], 2023-02-19. Page Version ID: 1140232727. Dostupné online. (po anglicky)
  13. ↑ a b c d SOO, Vi Kie; DOOLAN, Matthew. Recycling Mobile Phone Impact on Life Cycle Assessment. Procedia CIRP, 2014, roč. 15, s. 263–271. Dostupné online [cit. 2023-03-23]. ISSN 2212-8271. DOI: 10.1016/j.procir.2014.06.005.
  14. ↑ a b c HNonline.sk - Kde končia naše staré mobilné telefóny [online]. hnonline.sk, 2016-11-30, [cit. 2023-03-23]. Dostupné online.
  15. ↑ a b c d ŠUSKA, Pavel; ŠVEDA, Martin; KRIVÝ, Vladimír. Value Change in the Hinterland of Bratislava as a Consequence of Suburban Development: Analysis of Electoral Behavior. Sociológia - Slovak Sociological Review, 2018-10-03, roč. 5. Dostupné online [cit. 2023-03-23]. ISSN 0049-1225. DOI: 10.31577/sociologia.2018.50.5.23.

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mobile phone recycling na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Recyklácia_mobilných_telefónov&oldid=7893942“