Redaktor:Akul59/pieskovisko2
Žiarovnica | |
potok | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Košický |
Okres | Sobrance |
Obce | Hlivištia, Baškovce, Horňa, Sobrance |
prameň | |
- poloha | Diel, Vihorlatské vrchy |
- výška | 780 m |
Ústie | kanál Veľké Revištia-Bežovce |
- poloha | Sobrance |
- výška | 110 TurMapa m |
- súradnice | 48°44′26″S 22°09′23″V / 48,74042°S 22,15633°V |
Dĺžka | 15,3oma km |
Rád toku | IX. |
Číslo hydronyma | 4-30-06-615 |
Povodie | Laborec |
Poloha ústia
| |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Žiarovnica je potok v severnej časti okresu Sobrance.[1] Je to ľavostranný prítok kanála Veľké Revištia-Bežovce, má dĺžku 15,3 km a je tokom IX. rádu.
Pramení vo Vihorlatských vrchoch, [2] na severozápadnom svahu vrchu Diel (858,8 m n. m.) v nadmorskej výške približne 780 m n. m.
Od prameňa tečie krátko na juh, ostro mení smer na juhozápad a vstupuje do Východoslovenskej pahorkatiny. Následne preteká intravilánom obce Koromľa, na jej západnom okraji sa stáča na západ a začina meandrovať. Takto preteká aj intravilánom Kolibaboviec a pokračuje ďalej na západ, kde napája Vodnú nádrž Orechová. Tu mení smer toku na juhozápad a naďalej meandruje až po sútok s ľavostranným Brezinským potokom. Potom preteká intravilánom Orechovej, podteká štátnu cestu č. 19 a stáča sa na juh. Následne vstupuje do geomorfologického celku Východoslovenská rovina, priberá dva krátke ľavostranné prítoky a mení smer na juhovýchod. Vzápätí priberá ľavostranný Toroškov potok a obteká intravilán obce Sejkov zo západu. Napokon v nadmorskej výške asi 104 m n. m. severne od obce Jankovce ústi do kanála Veľké Revištia-Bežovce.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2025-01-15]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2025-01-15]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2025-01-03]. Dostupné online.
Onokovce cs Onokivci Q723317, gromada Q88308793
Onokovce | |||
dedina | |||
|
|||
Oficiálny názov: Тур'ї Ремети (Turi Remety) | |||
Štát | Ukrajina | ||
---|---|---|---|
Región | Zakarpatská oblasť | ||
Okres | Užhorodský rajón | ||
Súradnice | 48°39′15″S 22°20′30″V / 48,6541667°S 22,3416667°V | ||
Rozloha | 120 km² (12 000 ha) | ||
Obyvateľstvo | 6 544 | ||
Hustota | 54,53 obyv./km² | ||
prvá pís. zmienka | 1412 | ||
Časové pásmo | VEČ (UTC+2) | ||
- letný čas | VELČ (UTC+3) | ||
PSČ | 89412 | ||
Poloha obce v rámci Ukrajiny
| |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Turie Remety | ||
dedina | ||
Pravoslávny kostol v dedine
| ||
|
||
Oficiálny názov: Тур'ї Ремети (Turi Remety) | ||
Štát | Ukrajina | |
---|---|---|
Región | Zakarpatská oblasť | |
Okres | Perečínsky rajón | |
Súradnice | 48°42′51″S 22°35′38″V / 48,71417°S 22,59389°V | |
Rozloha | 4,886 km² (489 ha) | |
Obyvateľstvo | 3 340 | |
Hustota | 683,59 obyv./km² | |
prvá pís. zmienka | 1451 | |
Časové pásmo | VEČ (UTC+2) | |
- letný čas | VELČ (UTC+3) | |
PSČ | 89221 | |
Tel. predvoľba | +380-3145 | |
Poloha obce v rámci Ukrajiny
| ||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Turie Remety[1] (ukr. Тур'ї Ремети – Turi Remety, maď. Turjaremete) je dedina v Zakarpatskej oblasti na západnej Ukrajine v Perečínskom rajóne. Žije v nej 3 340 obyvateľov.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Obec leží približne 10 km východne od Perečínu neďaleko slovenskej štátnej hranice.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Za Rakúsko-Uhorska bola obec súčasťou Užskej župy, v rokoch 1918 – 1938 zas patrila do teritória ČSR. V roku 1945 boli Turie Remety aj s celou Zakarpatskou Ukrajinou pripojené k Ukrajinskej SSR.
Podľa štatistiky z roku 1910 v Turích Remetách žilo 2 041 obyvateľov, z toho bolo 1 237 Rusínov, 446 Maďarov a 334 Slovákov.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Slovenské vžité názvy obcí európskych krajín, v ktorých žijú Slováci ako národnostná menšina [online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, 2011-06-01, [cit. 2014-01-08]. Dostupné online. Archivované 2014-01-08 z originálu.