Redaktor:Andrea Šišková/pieskovisko

Rok 2020 vo Vnútornom Mongolsku bol rok hromadných protestov počas ktorých tisíce etnických Mongolov protestovali po celej severnej Číne proti plánom Pekingu nahradiť v niektorých školských predmetoch mongolský jazyk čínštinou. Táto politika, ktorej cieľom bola postupná zmena vyučovacieho jazyka na vnútorných mongolských školách z mongolčiny do mandarínskej čínštiny, bola zverejnená v júni 2020. Zmena sa v autonómnej oblasti v priebehu nasledujúcich troch rokov má dotknúť troch predmetov a to Jazyka a literatúry, Občianskej náuky a práva a Dejepisu. Hodiny mongolského a kórejského jazyka majú ostať zachované. Oficiálnym vysvetlením zmeny v dvojjazyčnom vzdelávacom systéme je zabezpečenie vysokej úrovne učebných osnov a učebníc a to, že vládne dokumenty citované analytikmi odkazovajú aj na snahu prezidenta Si Ťin-pchinga o zdieľaný jazyk ako súčasť spoločnej identity. Príčínou protestov je však strach Mongolov, že budú v rámci vládnych plánov asimilácie etnických menšín do čínskej kultúry Han odsunutý do cudzieho jazyka. Počas protestov sa rodičia mongolských detí vyhrážali, že svoje deti ponechajú doma, a rozdávali petície. Pred školami boli zhromaždené veľké zástupy ľudí, aby skandovali protestné slogany a spievali. Obyvatelia tiež protestovali proti nedostatku transparentnosti zo strany čínskej ústrednej vlády.

Politika bilingválneho vzdelávania

Ide o politiku, kde sa vzdelávanie v menšinovom jazyku v súčasnosti nahrádza novým modelom „bilingválneho vzdelávania“, v ktorom je vyučovacím jazykom čínština a menšinové jazyky sú nanajvýš vyučovacím predmetom, a to jednu hodinu deň. V lete 2020 bol nový model uvedený do Vnútorného Mongolska, kde vyvolal asi najväčšiu vlnu protestov za posledné takmer tri desaťročia.

Problém bilingválneho vzdelávania vo Vnútornom Mongolsku

Počas leta 2020 informovalo vnútorné mongolské vzdelávacie oddelenie o pláne zmien vo vzdelávaní počas deviatich rokov povinnej školskej dochádzky vo Vnútornom Mongolsku. V pláne bolo začať prechádzať na štátom zostavené učebnice pre predmety jazyk a literatúra, morálka a právo (politika) a dejepis. Kľúčové je, že tieto predmety sa majú vyučovať v spoločnom národnom jazyku - mandarínskej čínštine. Táto politika sa začala formálne realizovať od začiatku školy, 1. septembra 2020, počnúc jazykom a literatúrou v prvom a siedmom ročníku. Nasledujúci rok sa má rozširovať na predmet morálku a právo a v roku 2022 aj na históriu. Takže od roku 2022, ak pôjde všetko podľa plánu, budú všetci študenti vo Vnútornom Mongolsku navštevovať všetky tieto tri triedy výlučne v čínštine, na základe čínskym štátom zostavených učebníc. Predtým sa na mnohých školách vo Vnútornom Mongolsku všetky tieto predmety vyučovali v mongolčine prostredníctvom strednej školy.

Efekt takejto politiky

V súčasnosti majú školy Vnútorného Mongolska šesť až sedem hodín vyučovania denne. Na typickej mongolskej strednej škole budú všetky triedy prvé dva roky v mongolčine a všetky hodiny jazyka a literatúry budú zamerané na mongolský jazyk a literatúru. Od tretej triedy by sa pridávala hodina čínskeho jazyka za deň a od šiestej až desiatej triedy by sa pridával cudzí jazyk.

Praktickým účinkom tejto reformy bude zmena troch vyučovacích predmetov na kurzy čínštiny. Bolo prisľúbené, že kurzy mongolčiny budú pokračovať popri jazykoch a literatúre (čínština) a zostávajúce triedy - v súčasnosti matematika, prírodné vedy, umenie, hudba a telesná výchova - sa budú naďalej vyučovať v mongolčine. Podľa politických dokumentov sa však predpokladá, že nové predmety budú mať v učebných osnovách väčší dôraz a budú sa vyučovať na nižších úrovniach. Zároveň sa však školské hodiny nezvýšia. Podiel vyučovacích hodín pre „miestne triedy“ za týždeň sa tak znižuje, aby sa zvýšil počet hodín pre „národné triedy“, ktoré môžu iba skrátiť hodiny vedené v mongolčine.

Jednou z bezprostredných oblastí záujmu je bezpečnosť práce existujúcich pedagogických zamestnancov. Podľa oficiálnych dokumentov by väčšina učiteľov, ktorí v súčasnosti učia v mongolčine, mala byť schopná prejsť cez leto na výučbu v čínštine pomocou ďalšieho školenia. V určitých oblastiach sa predpokladá, že budú musieť so sebou vziať súčasných alebo nedávno dôchodcovských učiteľov, ktorí majú skúsenosti s výučbou čínštiny. Úradné dokumenty sa tiež usilujú ubezpečiť učiteľov, že zmeny nebudú mať vplyv na ich odpracované roky alebo dôchodky a že v prípade potreby dostanú príležitosť na preškolenie.

Dopad takejto politiky na zachovanie Mongolčiny

Prejdenie od štúdia všetkých predmetov v mongolčine k iba niekoľkým predstavuje obrovský pokles úrovne. Je to výsledok politiky ústrednej vlády zameranej na zlepšenie znalosti „spoločného jazyka“. V Sin-ťiangu začala politika intenzívnej podpory dvojjazyčného vzdelávania v roku 2004 a do roku 2006 v niektorých vidieckych oblastiach existovalo čisto čínske jazykové vzdelávanie až po úroveň materských škôl.

Ako preukázali početné štúdie mongolských stredných škôl vo Vnútornom Mongolsku, aj tam „skryté učebné osnovy“ jednoznačne považujú čínske vedomosti a čínske inštitúcie za dôležitejšie ako mongolské vedomosti a mongolské inštitúcie. Výsledkom tohto skrytého študijného programu je, že mongolské deti aj na stredných školách v mongolčine často zanedbávajú učebné osnovy orientované na mongolčinu. Samotný dôraz kladený na tri predmety na národnej úrovni z nich robí zjavne dôležité predmety - skutočne dôležité predmety sa musia učiť v čínštine.

Táto zmena ochromí schopnosť mongolských detí v mongolských stredných školách vyjadrovať sa v materinskom jazyku na celej škále predmetov. Odstránenie politiky, morálky a morálky a histórie z rozsahu predmetov, ktoré mongolské deti budú trénovať, aby čítali, písali, počúvali a hovorili v ich materinskom jazyku, jazyk ešte viac oslabí a posunie bližšie ku „kuchynskému jazyku“ „ktorá sa dá použiť iba na rodinné konverzácie a chýba jej slovná zásoba a rétorická náročnosť pre verejné písomné a ústne použitie.

Pokiaľ ide o jazyk, všetci ľudia v Číne majú ústavné právo rozvíjať svoj rodný jazyk. Kľúčovým miestom pre tento rozvoj je školská dochádzka. Keď sa implementuje centrálna politika, ktorá hovorí, že mongolský jazyk už nie je schopný slúžiť ako médium pre životne dôležité predmety jazyka, politiky, morálky a histórie, správa v čínskom vývojovom kontexte je jasná: mongolčina je zaostalá a nemožno ju rozvíjať.

Protesty

Do dvoch dní od verejného oznámenia tejto politiky 6. júla 2020 bolo rozdaných 4 200 petícií, pričom odvtedy sa ich podpísalo nepochybne oveľa viac. Podľa pravidelnej čínskej praxe predkladatelia petície dávali svoje odtlačky prstov červeným atramentom a niekedy aj svoje identifikačné čísla spolu s podpismi; veľa takýchto petícií bolo zdieľaných na sociálnych sieťach, podľa ktorých sa podpísalo 100 percent domácností.

V jednej petícii zdieľanej na sociálnych sieťach sa podpísalo 85 učiteľov z mongolskej etnickej základnej školy v Plain Blue Banner (Zhenglan Qi) v Shiliin Gol. Pri podpisovaní napodobňovali známe vnútro-mongolské predrevolučné „kruhy“ alebo odbojové skupiny duguilangu, kde svoje mená podpisovali do kruhu, aby nebolo možné trestať iba vodcov. Nasledovalo mnoho ďalších škôl. Petície proti novému návrhu boli taktiež zdieľané na sociálnych sieťach deviatimi najobľúbenejšími kapelami Vnútorného Mongolska.

Obsah petície kladie veľký dôraz na to, že mongolské stredné vzdelávanie bolo úspešné a v ČĽR existuje už 70 rokov. Tvrdí, že iba bránia existujúcu úspešnú politiku a nežiada o žiadne nové práva ani o zmenu ústavnej štruktúry Číny.

Predkladatelia petície obviňujú novú politiku z porušovania ústavnej záruky ČĽR týkajúcej sa práva používať a rozvíjať svoj vlastný jazyk a autonómneho zákona ČĽR, z porušovania ducha myšlienky Si Ťin-pchinga a z poškodenia etnickej jednoty medzi Mongolmi a Hanmi.

Aktívne tiež kolovali anonymné letáky, ktoré vyzývali na demonštrácie v každom z dvanástich hlavných administratívnych centier Vnútorného Mongolska. 1. septembra 2020 sa zhromaždili rodičia mongolských detí v mestských internátoch, aby zobrali svoje deti späť domov.

Podobný prípad nastal v prefektúre Vnútorného Mongolska Tongliao, kde sa rodičia o tomto oznámení dozvedeli až po odoslaní svojich detí na internát, čo viedlo k protestom. Rodičia obkľúčili školu. následne ich však odrazila polícia. Úrady prepustili ich deti zo školy napriek prudkému tlaku. Odpor voči nútenému vzdelávaniu založenému na mandarínčine sa prejavila aj na čínskych sociálnych médiách zo strany mongolských používateľov, orgány ju však odstránili.

Začiatkom školského roku 2020 sa na semester namiesto obvyklých 1 000 zaregistrovalo iba asi 40 študentov. Niektorí si to tiež následne rozmysleli a zostalo len ďalších 10. V rovnakom čase štrajkovalo 300 000 študentov etnických Mongolov proti politike zavedenej Pekingom . Dokonca aj medzi tými etnickými Mongolmi, ktorí podporujú čínsku vládu, veľa Mongolov namietalo proti tomuto plánu. Jeden Mongol použil krátku videoaplikáciu Kuaishou „Som Číňan, som Mongol, odo mňa si môžeš vziať čokoľvek okrem môjho materinského jazyka. Bez jazyka nemôžem povedať, že som Mongol, “pri nasledujúcej demonštrácii proti tejto politike. Slogany na následujúcej demonštrácii boli „nepolitické“ a zameriavali sa výlučne na ochranu zákonom zaručených jazykových práv.

Reakcie

Čína

Z otvorenosti petície a demonštračnej činnosti je zrejmé, že existuje značná podpora zákulisia hnutia od etnických mongolských kádrov a podporujúcich kolegov Han. Diskusia o tejto téme na sociálnych sieťach spočiatku nebola blokovaná, a to aj napriek subrozálnej povahe zavedenia politiky.

7. augusta však bol Chimeddorji, slávny historik s doktorátom z Bonnskej univerzity a vedúci mongolského študijného centra Vnútornej mongolskej univerzity, odvolaný z funkcie za to, že natočil deväťminútové virálne video kritizujúce túto politiku.

23. augusta bola mongolská aplikácia pre sociálne médiá Bainu ukončená a diskusie o dvojjazyčnom vzdelávaní boli odstránené z WeChatu a ďalších čínskych stránok. Mnoho Mongolov hlási neskoré nočné telefonáty policajtov, ktorí im hovorili, aby sa prestali zúčastňovať na hnutí, a hrozí, že tí, ktorí sa zúčastnia nadchádzajúcich demonštrácií alebo štrajkov, budú prepustení.

28. augusta začala polícia v Höhhote rozbíjať verejné zhromaždenia, a aktivisti začali dostávať pozvánky na policajný úrad „na čaj“ (bežný spôsob varovania v Číne).

Čínski úradníci zároveň vycestovali do Vnútorného Mongolska a snažili sa presvedčiť rodiny, aby svoje deti vrátili späť do škôl, i keď proti nim mali mongolské rodiny silné námietky.

Zároveň bola rozmiestnená čínska policajná sila a zvýšila sa jej činnosť v celom Vnútornom Mongolsku. Za podporu protestov bolo zatknutých niekoľko osôb. Rodinám, ktoré odmietli dať deti do škôl, môže vláda odobrať sociálne dávky.

13. septembra vláda niektorých žúp požadovala, aby deti boli poslané do školy, inak im bude za študentský štrajk uložená pokuta až 5 000 juanov.

Od 1. decembra čínska vláda hromadne prijíma učiteľov stredných škôl na prácu do severného regiónu Vnútorné Mongolsko. Online vládne dokumenty vydané v týždňoch od protestov, ktoré otriasli regiónom začiatkom septembra, ukazujú vládne plány zamestnať viac ako 1 000 učiteľov v celom regióne.

Miestne vlády a ligové vlády v celom regióne tiež zverejnili náborové reklamy pre stovky učiteľov z iných častí Číny, ktorí sa majú presťahovať do regiónu a učiť mandarínčinu.

Následne poskytli štátne médiá vysokopostavené oficiálne ubezpečenie v mene tajomníka strany vnútornej mongolskej strany Š'-tchaj-fenga, že päť vecí sa nezmení:

1. žiadna iná zmena učebných osnov na etnických základných a stredných školách vo Vnútornom Mongolsku;

2. žiadna zmena v učebniciach;

3. žiadna zmena jazyka a písma výučby;

4. žiadna zmena v hodinách mongolských a kórejských hodín;

5. žiadna zmena súčasného modelu dvojjazyčnej výučby

Tento slogan „Päť žiadnych zmien“ (五个 不变) iba opakuje ubezpečenia už uvedených v oficiálnych dokumentoch; dôležitejšie pre čínsku vládu však je, že postaví hierarchiu mongolskej strany pevne až za novú politiku a teda nová politika bude nedotknuteľná.

Taiwan

V Tchaj-peji bývalá rada domorodého obyvateľstva Yohani Isqaqavut a ďalší členovia výboru domorodého ministerstva cirkvi držali  transparenty na zhromaždení pred legislatívnym Yuanom v Tchaj-peji, aby vyjadrili podporu ľuďom v čínskom Vnútornom Mongolsku.

Ostatné štáty

Desiatky mongolských demonštrantov pochodovali k ústrediu ministerstva zahraničných vecí v Ulanbátare a požadovali reakciu proti pokračujúcej represii mongolských práv v Číne. [35] Vodca IMPP Temtsiltu Shobtsood, ktorý žije v nemeckom exile, obvinil Čínu z pokusu o potlačenie mongolského jazyka.

V septembri 2020 vydala výkonná komisia Kongresu pre Čínu vyhlásenie, v ktorom odsúdila potlačenie protestov a útok na amerického novinára, ktorý protesty kryl. V tom istom mesiaci bola zahájená medzinárodná petícia etnických Mongolov „Save Education in Inner Mongolia“.

V dňoch 24. a 25. novembra stovky Mongolov žijúcich v Japonsku protestovali pred Národným zhromaždením v Tokiu a vyzvali Čínsku komunistickú stranu, aby neukončila stredoškolské vzdelávanie vo Vnútornom Mongolsku. Demonštranti držali transparenty a štítky v mongolčine, čínštine, japončine a angličtine, s textami ako napríklad „Zrušiť politiku sinicizácie!“ „Prestaňte s utláčaním Mongolov!“ a „Vráťte Mongolom ich materinský jazyk!“

Zdroj

Tento článok je čiastočný preklad článku 2020 Inner Mongolia protests na anglickej wikipédii a čiastočný preklad čínskeho žurnálu Made in China journal.