Ulanbátar
| Ulanbátar | ||
| Ulanbátar | ||
| Hlavné mesto Mongolska | ||
 Panoráma mesta
| ||
|
||
| Oficiálny názov: Улаанбаатар | ||
| Štát |  Mongolsko
| |
|---|---|---|
| Nadmorská výška | 1 350 m n. m. | |
| Súradnice | 47°55′00″S 106°55′00″V / 47,91667°S 106,91667°V | |
| Rozloha | 4 704,4 km² (470 440 ha) | |
| Obyvateľstvo | 1 067 472 (31.12.2008) | |
| Hustota | 226,91 obyv./km² | |
| Prvá písomná zmienka | 1639 | |
| Časové pásmo | UTC +8 | |
| PSČ | 210 xxx | |
| Telefónna predvoľba | +976 (0)11 | |
 | ||
| Wikimedia Commons: Ulaanbaatar | ||
| Webová stránka: http://www.ulaanbaatar.mn/ | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Ulanbátar (mongolsky: Улаанбаатар, anglicky Ulan Bator) je hlavné mesto Mongolska. Leží v severovýchodnej časti zeme v údolí rieky Túl a na úpätí horského masívu Bogd úl. Je to najchladnejšie hlavné mesto sveta s veľmi drsným, vnútrozemským podnebím. Leží v nadmorskej výške nad 1300 metrov. Predtým sa mesto nazývalo Urga, dnešný názov Ulanbátar získalo až v 20. rokoch 20. storočia. Ulanbátar znamená v preklade „červený bohatier“ a uctieva si pamiatku mongolského revolucionára Süchbátara.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Mesto bolo založené v roku 1639 ako hlavné sídlo bogdgegéna, hlavy lamaistov Vnútorného Mongolska. Vtedy sa nazývalo Urga (Hlavný stan) alebo tiež Ich-chure (Veľký kláštor). Na prelome 17. a 18. storočia vznikla neďaleko kláštora obchodná osada Majmačen. Počas niekoľkých nasledujúcich desaťročí sa plocha medzi kláštorom a obchodnou osadou začala zmenšovať. Pre správu Vonkajšieho Mongolska si mandžuský miestodržiteľ vybral mesto za svoje sídlo. Vzhľadom na jeho strategickú polohu medzi Ruskom a Čínou bol v roku 1861 v meste otvorený ruský konzulát. V roku 1911 bola za ruskej podpory čínsko-mandžuská vláda zvrhnutá a vyhlásený autonómny Mongolský štát. Vtedajšia Urga bola na krátku dobu premenovaná na Nijs-lel-chure. November 1919 ale znamenal opätovné obsadenie Mongolska čínskymi vojskami. Rôzne boje pretrvávali až do roku 1921, keď bolo mesto 6. júla oslobodené revolučnými skupinami Süchbátara a Čojbalsana za podpory Červenej armády. V roku 1924 sa po prvýkrát zišiel Veľký ľudový chural a vyhlásil Mongolskú ľudovú republiku. Vtedy došlo k premenovaniu mesta na dnešný názov Ulanbátar. V tej dobe tvorili mesto hlavne jurty a rôzne hlinené a drevené domčeky. Medzi nimi vynikali lamaistické chrámy so zlatými vežami. Došlo k rozčleneniu obyvateľov mesta na lamov, kniežatá, kupcov, remeselníkov, Číňanov a Rusov. Vzhľadom na veľký vplyv ZSSR pokračovala výstavba mesta podobne ako v iných sovietskych mestách. Centrom novej výstavby sa stala 20 km dlhá trieda Mieru, ktorá pretína mesto od západu k východu. Pozdĺž nej boli časom vystavený moderné výškové budovy s ministerstvami, úradmi, obchodmi i bytmi. Na centrálnom námestí bol postavený obrovský pomník a mauzóleum Süchbátara, vládne budovy, opera, národné divadlo (1932) a veľký hotel Altaj. Centrum mesta obopína okružná ulica, ktorá nadväzuje na triedu Mieru. Pozdĺž nej je postavené univerzitný tábor (založený v roku 1942) s výskumnými a vedeckými ústavmi, Palácom pionierov a Palácom športu. V západnej časti mesta nájdeme veľké panelové sídlisko. Juhovýchodne od centra boli vybudované priemyslové závody.
Súčasnosť
[upraviť | upraviť zdroj]| Graf počasia pre Ulanbátar | |||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| J | F | M | A | M | J | J | A | S | O | N | D |
1.1
-16
-27
|
1.7
-11
-24
|
2.7
-2
-15
|
8.3
8
-6
|
13.4
17
3
|
41.7
22
8
|
57.6
23
11
|
51.6
22
9
|
26.2
16
2
|
6.4
7
-6
|
3.2
-4
-16
|
2.5
-14
-24
|
| teploty v °C zrážky v mm zdroj: HKO[1] | |||||||||||
Po rozpade Sovietskeho zväzu došlo v Mongolsku k uvoľneniu politických pomerov a k prvým slobodným voľbám. V nich zvíťazili komunisti. V roku 1994 bol lamaizmus prehlásený za štátne náboženstvo. Najvýznamnejším priemyslovým odvetvím sú: priemysel obuvnícky, spracovávanie kože, potravinársky, strojársky a hutnícky. Mesto leží na odbočke Transsibírskej magistrály Ulan-Ude – Peking, ktorá spája Rusko s Čínou a nazýva sa Transmongolská magistrála. Leteckú dopravu zaisťuje Čingischánovo letisko. Ulanbátar pôsobí ako pomerne moderné mesto s veľkým množstvom panelových domov. Typické jurty ale v meste stále nájdeme. V meste má sídlo prezident, vláda a mongolský parlament – jednokomorový Veľký ľudový chural. Mesto riadi mestská rada.
Partnerské mestá
[upraviť | upraviť zdroj]
Namjangdžu, Kórejská republika- Soul, Kórejská republika
Ankara, Turecko
Krasnojarsk, Rusko- Irkutsk, Rusko
- Moskva, Rusko
- Petrohrad, Rusko
- Ulan-Ude, Rusko
Denver, Colorado, USA
Bangkok, Thajsko
Sapporo, Japonsko- Aomori, Japonsko
Tchaj-pej, Taiwan
Chöch chot, Čína- San Francisco, Kalifornia, USA
Hanoj, Vietnam- Tokio, Japonsko
Gold Coast, Austrália
Dillí, India
Leeds, Spojené kráľovstvo
Most, Česko
Kolombo, Srí Lanka
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Climatological Normals of Ulaanbaatar. Hong Kong Observatory, Prístup 24. 9. 2012
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ulanbátar
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- www.ulaanbaatar.mn – oficiálna stránka mesta