Preskočiť na obsah

Redaktor:MelchiorSK/pieskovisko3

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Barberiniho diptych
Iné názvy
Ďalšie názvyBarberiniho slonovina
Základné informácie
Autorneznámy
Rok525 – 550
Technikaslonovinová rezba
Rozmery34,2 × 26,8 cm
GalériaMusée du Louvre
Paríž, Francúzsko
Ďalšie odkazy
CommonsBarberiniho diptych

História

[upraviť | upraviť zdroj]
„...[kardinál] bol potešený pohľadom na antický slonovinový basreliéf, ktorý som našiel o niečo skôr, na ktorom je znázornený cisár Hérakleios na koni a jeho syn Konštantín, držiac pri nohách Víťazstvo a mnohé zajaté provincie, ako na Veľkej Tiberiovej kamei. Dal som mu to, keď odchádzal (...) mal niekoľko podobných kúskov zhotovených zo slonoviny, ku ktorým by sa [môj príklad] dobre hodil.“
Nicolas-Claude Fabri de Peiresc to konkrétne spomína v liste z 29. októbra 1625 svojmu priateľovi Palamèdeovi de Vallavez.[1]

Dielo sa všeobecne datuje do prvej polovice 6. storočia a autorstvo sa pripisuje cisárskej dielni v Konštantínopole. Na zadnej strane sa nachádzajú liturgické zápisy a zoznamy mien. Pravdepodobne ide asi o 350 mien, ktoré sú miestami ťažko čitateľné kvôli ich množstvu a hlbokým ťahom na materiáli. Diptych predstavuje jeden z najstarších príkladov pamätných zoznamov v kresťanskej cirkvi. Prvých päť zoznamov obsahuje mužské mená bez akéhokoľvek objasnenia, šiesty je úplne vyplnený ženskými menami. Niektoré mená zodpovedajú menám biskupov z Trevíru a Mét zo 4. – 7. storočia. Na konci piateho zoznamu je uvedených niekoľko mien franských kráľov či vo vzťahu asi ku kráľovnej Brunhildou z Austrázie – manžel Sigibert I., syn Childebert II., dcéra Ingunde, vnuci Teudebert II., Teuderich II. Ostatné mená môžu patriť príbuzným jej manžela alebo iným členom kráľovskej rodiny.[2]

Samotný diptych mohol byť v tomto prípade zaslaný ako dar merovejskému dvoru. To naznačuje, že dielo bolo v Galii už okolo roku 613. Pravdepodobne bol krátko po zhotovení prenesený z Konštantínopolu do Galie. Neskôr možno bol diptych darovaný ako votívny dar Cirkvi, keďže koncil v Mopsuestil v roku 550 nariadil cirkvám, aby diptychy uchovávali a modlili sa za tých, ktorých mená sú na nich napísané. Podľa onomastického výskumu boli zoznamy vytvorené v Auvergne a nie v Provence.[3] Bližšie informácie o diptychu od tej doby až do roku 1625 nie sú známe. Roku 1625 ho francúzsky astronóm, prírodovedec a zberateľ starožitností Nicolas-Claude Fabri de Peiresc daroval pápežskému legátovi a kardinálovi Francescovi Barberinimu počas jeho návštevy Aix-en-Provence. Diptych sa stal súčasťou Barberiniho zbierky v Ríme, keďže medzi rokmi 1626 – 1631 sa spomína v inventári sôch Francesca Barberiniho ako istá slonovina zobrazujúca cisára Konštantína Veľkého.[4] Barberiniho diptych zotrval súčasťou Barberiniho zbierky až do roku 1899, keď ho získal Musée du Louvre a odvtedy je uložený v Oddelení stredovekého, renesančného a moderného dekoratívneho umenia pod inventárnym číslom OA 9063.[5]

Opis

[upraviť | upraviť zdroj]

Barberiniho diptych patrí k jedným najzachovalejších cisárskych diptychov zo začiatku 6. storočia. Medzi umelecké diela porovnateľnej kvality patrí diptych z Murana (6. storočie, dnes Museo nazionale di Ravenna, Ravenna), dve tabuľky z evanjeliára zo Saint-Lupicin (6. storočie, dnes Bibliothèque nationale de France, Paríž) a kryt Ečmiadzianského evanjeliára (MS 2374, 6. – 10. storočie, dnes Matenadaran, Jerevan). ktorý objavil historik umenia Josef Strzygowski. Barberiniho diptych zaradil ako diptych Antonio Francesco Gori, ktorý publikoval svoju prácu v roku 1759.[6] Nie je isté, či ide skutočne o diptych. Možno existovala druhá časť s portrétom cisárovnej. Diptych neobsahuje výrezy na pánty, ktoré by naznačovali, že išlo o dvojdielne skladacie dielo.

Diptych je vyrobený zo slonoviny. V minulosti bol osadený drahými kameňmi (zachovalo sa 7 perál). Diptych nenesie žiadne stopy polychrómie. Pôvodne sa skladal z piatich obdĺžnikových tabuliek. Pravá tabuľka bola pravdepodobne v 16. storočí nahradená tabuľkou s nápisom: CONSTANT. N. IMP. CONST. Bočné tabuľky sú okolo stredovej tabuľky spojené na pero a drážku.[7] Diptych má rozmery: 34, 2 cm na výšku a 26,8 cm na šírku. Stredová tabuľka má rozmery: 19 cm na výšku, 12,5 cm na šírku a hrúbku 2,5 cm. Zadná strana diptychu je plochá a hladká bez priehlbiny na vosk, keďže mnohé konzulárne diptychy slúžili aj ako voskové tabuľky.[5]

Ikonografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Dielo v sebe spája na jednej strane klasickú tému moci víťazného cisára, ktorého univerzála vláda je synonymom mieru a prosperity, a na druhej strane oslavuje víťazstvo kresťanstva. Diptych je do značnej miery politickým prostriedkom, ktorý prezentoval vtedajšie imperiálne myšlienky triumfu Rímskej ríše.

Stredný panel

[upraviť | upraviť zdroj]
Motív triumfujúceho cisára na strednom paneli

Kompozícia Barbeiniho diptychu je koncentrovaná okolo stredného panelu, ktorému dominuje zobrazenie cisára na koni. V pravej ruke kopiju a ľavej ruke opraty svojho koňa. Technika rezby je prevedená klasicizujúcich intenciách. Starostlivosť bola venovaná modelovaniu drapérie a vykresleniu určitých anatomických detailov, ako je znázornenie lýtkového svalu na pravej nohe. Tieto vlastnosti, pridané k neprimeranému merítku postáv, podčiarkujú majestát cisára a viažu sa k umeleckej produkcii theodosiánskeho obdobia.[8] Kôň s dvoma zdvihnutými prednými nohami v póze, ktorá je tradičným vyobrazením v grécko-rímskom umení, má štýlové aj ikonografické paralely s antikou. Vplyv neskorej antiky je viditeľný na ľahkej disproporcii cisárovej postavy, stopy deformácie vo forme a tvare jeho hlavy, ktorá je zjavne väčšia v porovnaní s ostatnými časťami tela. Cisár má na hlave korunu, v ktorej boli v minulosti osadené perly (zachovali sa len štyri). Jeho účes je blízky tomu, ktorý nosil Konštantín Veľký. Charakteristickým črtami tváre je oválny tvar a ťažkopádnosť, najmä očné viečka a nos to dodáva postave cisára určitý veselý charakter v kontraste s postavou barbara, ktorý je skrytý za kopijou. Cisár ma na sebe vojenský odev, kyrys a plášť (paludamentum), ktorý je uchytený fibulou. Pod kyrysom má tuniku a na nohách tzv. cothurni. Postroj koňa zdobí séria medailónov (pravdepodobne osadené drahými kameňmi).

„pozoruhodné... množstvo živej aktivity, ktorou je centrálny reliéf nabitý. Cisár v tejto chvíli dorazil na svojom koni, jeho plášť stále lietal vo vetre. Takmer to vyzerá, akoby práve prešiel nízkou mestskou bránou, ktorá ho prinútila skloniť hlavu. Priťahuje opraty a rýchlo sa pootočí, keď vrazí kopiju do zeme, aby ju použil ako oporu pri zosadnutí... V celom rímskom umení neexistuje temperamentnejšie zobrazenie cisárskej ceremónie (adventus).“
Ernst Kitzinger[9]

Postavu barbara možno identifikovať podľa vlasov, huňatej brady a predovšetkým podľa oblečenia, najmä frýgická čiapka naznačuje východný pôvod. Pravdepodobne ide o Peržana alebo Skýta. Prípadne môže reprezentovať porobené národy. Znak podriadenosti pravdepodobne symbolizuje dotknutie spodnej časti kopije pravou rukou. V tradičných triumfálnych zobrazeniach toto miesto obsadzuje barbar prebodnutý kopijou, no z nejakého dôvodu sa autor rozhodol kompozíciu zjemniť. Namiesto víťazného boja teda vykreslil jeho šťastný koniec V pravom dolnom rohu pod koňom leží na zemi ženská postava, ktorej rúcho sa zosunulo a poodhalilo jej prsia. Ľavá ruka drží lem šiat, v ktorých sa zbierajú plody, symbolizujúce prosperitu. Jej pravá ruka je poslušne zdvihnutá k cisárovej pravej nohe. v geste podriadenosti. Postava personifikuje Matku Zem (bohyňa Gaia), čo symbolizuje cisárovu univerzálnu moc a ovocie je pripomienkou prosperity, ktorá sprevádza jeho vládu. Podobné zobrazenie personifikácie je na Missoriu cisára Theodesia I. (4. storočie, dnes Real Academia de la Historia, Madrid), reliéfe pietas agustorum na Galériovom oblúku v Solúne (kde tetrarchov sprevádza séria personifikácii, napríklad Gaia/Tellus). Tieto personifikácie sú rozpoznateľné podľa ich hlavného atribútu rohu hojnosti, ktorý nie je explicitne prítomný na Braberiniho diptychu. Tvar a symbolická funkcia rohu hojnosti je prenesená do ženského rúcha naplneného ovocím.[10]

Solidus Konštantína II.

Protiváhou personifikácie prosperity je soška okrídlenej bohyne víťazstva (Nike) stojacej na guli so znakom kríža – symbol najvyššej moci. V ľavej ruke drží palmovú ratolesť symbol víťazstva. Jej pravá ruka (teraz zlomená) takmer určite držala korunu, ktorú mala položiť na hlavu cisára. Tento typ personifikácie je aj jedným z odkazov na ikonografiu triumfujúceho cisára, nachádza sa na viacerých minciach (reverz solidu Konštantína II.) alebo v sochárstve (reliéf obetovania na Galériovom oblúku a na niektorých konzulárnych diptychoch).[11]

Bočné panely

[upraviť | upraviť zdroj]
Bočný panel s vyobrazením vojaka alebo dôstojníka so soškou víťzstva

Na ľavom bočnom paneli je zobrazený vojak alebo dôstojník, ktorý má na sebe kyrys a plášť (paludamentum) podobne ako cisár na strednom paneli. V rukách drží sošku víťazstva, ktorú nesie cisárovi. Postava sa niekedy interpretuje ako konzul. Soška víťazstva a vavrínový veniec môžu symbolizovať konzulárne atribúty. Soška však môže predstavovať aj sparsio, teda konzulárnu štedrosť zastúpenú aj na iných diptychoch, ako napríklad konzulárne diptychy Klementa (513, dnes National Museums Liverpool, Liverpool) alebo Justína (540, dnes Bode-Museum, Berlín).[12] Dole pri nohách je vrece, ktoré v širšom význame pripomína vojnovú korisť ako dôkaz triumfu cisára. Podobné zobrazenie je v Chronografe z roku 354, kde Konštantín Gallus drží porovnateľnú sošku Víťazstva. Avšak je odetý do civilného a nie vojenského odevu. Postava vojaka alebo dôstojníka s najväčšou pravdepodobnosťou predstavuje generála, ktorý sa zúčastnil významného ťaženia.[13] Postava je situovaná medzi dvoma stĺpmi zakončenými korintskými hlavicami. V spodnej časti je vyobrazená podlaha, ktorá pripomína mozaikovú dlažbu v paláci. Kompozícia motívu sa podoba opisu stropnej mozaiky v cisárskom paláci Chalke od Prokopia Cézarejského, kde generál Belisar ponúka cisárovi Justiniánovi korisť z vojenského ťaženia.[14]

Pravdepodobne na pravom bočnom paneli bol podobným spôsobom zobrazený iný generál. Existuje tiež možnosť, že šlo o postavu franského kráľa Chlodovíka I.[13] Oba bočné panely boli zhotovené v nízkom reliéfe a štylisticky menej virtuózne ako stredný panel. Orámovanie je prevedené jednoduchým cikcakovým vzorom. Uprostred vnútorných strán sa nachádzajú kruhové lôžka, kde boli v minulosti osadené drahé kamene.

Horný panel

[upraviť | upraviť zdroj]
Horný panel

Na hornom paneli sú zobrazení dvaja anjeli (možno archanjeli) nesúci veľký medailón s bustou mladého a bezbradého Krista, ktorý v ľavej ruke drží žezlo a pravou rukou žehná. Motív predstavuje Krista ako Spasiteľa či Emanuela, v ktorom sa odrážajú grécke tendencie zobrazovať ľudí a bohov v ich idealizovanom vzhľade. Kristus je zobrazený vo chvíli, keď na zemi triumfuje cisár, čím motív vyjadruje harmóniu medzi nebeskou a pozemskou vládou. Obvykle sa vyobrazenie nazývalo imago clipeato, teda portrét významného alebo zosnulého človeka na medailóne. Po oboch stranách postavy Krista sú umiestnené symboly slnka, mesiaca a hviezdy. Dvojica anjelov nesúcich obraz Krista predstavuje starší typ motívu dvoch okrídlených víťazstiev ako personifikácia Konštantínopolu, ako napríklad na Milánskom diptychu z piatich častí (5. storočie, dnes pokladnica Milánskeho dómu, Miláno).[15]

Dolný panel

[upraviť | upraviť zdroj]
Dolný panel

Na dolnom paneli je vyobrazený sprievod barbarov a zvierat smerujúcich z oboch strán k ústrednej postave Víťazstva, ktorá je pootočená smerom nahor k cisárovi na strednom paneli. V pravej ruke drží tropaion. Barbari nosia cisárovi rôzne dary ako tribút a odlišujú sa oblečením a divými zvieratami, ktoré ich sprevádzajú. Vľavo sú dve bradaté postavy podobnej ako barbar na strednom paneli. Postavy sú odeté do tuník, nohavíc a na hlave majú frýgicku čiapku. Jeden z nich nesie korunu, druhý valcovitú nádobu s neznámym obsahom, možno zlatom, a pred nimi je lev. Pravdepodobne ide o Peržanov alebo Skýtov. Vpravo sú dvaja polonahí barbari, ktorých odev je jednoduchý kus látky uviazaný v páse a sandále. Pokrývka hlavy pripomína turban. Jeden z nich nesie sloní kel, druhý palicu neznámej funkcie. Medzi postavami je znázornený malý slon a tiger. Pravdepodobne ide o Indov.[16]

Výjav barbarov vzdávajúcich hold cisárovi sa často vyskytuje v rímskych a byzantských reliéfoch. V tomto prípade ide o motív aurum cornoarium. Podobné zobrazenia sa zachovali napríklad na jednom z dvoch fragmentoch konzulárneho diptychu Bazila (541, dnes Pinacoteca di Brera, Miláno),[17] Arkádiovom stĺpe (5. storočie, nezachoval sa) alebo Theodosiovom obelisku v konštantínopolskom hipodróme.[18] Na Theodosiovom obelisku je zobrazených desať barbarov, tiež rozdelených do dvoch skupín, ktoré sa zbieha k ústrednej postave cisára. V tomto prípade je cisár vyobrazený sediac na tróne v cisárskej lóži obklopený ďalšími spolucisármi (augusti). Vľavo sú Peržania, vpravo nedefinovateľní západní barbari, možno Germáni alebo Góti. Postava Víťazstva na tomto reliéfe chýba, ale bola prítomná na stratenej časti základne Arkádiovho stĺpa a na stratenej základni Konštantínovho stĺpa. V oboch prípadoch bola postava Víťazstva uprostred kompozície, čo pôsobilo ako akýsi sprostredkovateľ medzi porazenými barbarmi a cisárom.[19]

Identifikácia postavy cisára

[upraviť | upraviť zdroj]

Otázka identity cisára zobrazeného na strednom paneli je ústredným problémom dejín umenia a histórie. Nicolas-Claude Fabri de Peiresc identifikoval postavu cisára ako Hérakleia a vojaka alebo dôstojníka na bočnom panely (vľavo) jeho syna Konštantína III. Neskoršie identifikácie ústrednej postavy zahŕňali aj Konštantína I., Konštantína II., Zenóna a predovšetkým Anastáza I. alebo Justiniána I.[20] Identifikáciu komplikuje skutočnosť, že vyobrazený cisár nemusí byť nevyhnutne vládnucim cisárom v čase, keď bola slonovina zhotovená. Datovanie slonoviny je teda nepopierateľne užitočným ukazovateľom pri identifikácii cisára, ale v tomto ohľade nie je presvedčivé.[21]

Anastasios I.

[upraviť | upraviť zdroj]

Justinián I.

[upraviť | upraviť zdroj]

Kópia

[upraviť | upraviť zdroj]
Bronzový reliéf, 6. storočie, dnes Byzantské a kresťanské múzeum, Atény

Existencia jazdeckých sôch cisára Justiniána I. v Konštantínopole naznačuje, že ústredný motív na Barberiniho diptychu nepredstavuje nový ikonografický typ. Pravdepodobne ide o starší výjav triumfujúceho cisára, ktorý bol populárny, najmä počas vlády Justiniána I., na veľmi odlišných médiách: od monumentálnych figurálnych sôch až po bronzové reliéfy a slonovinové práce. Príkladom je bronzový reliéf (6. storočie, dnes Byzantské a kresťanské múzeum, Atény), ktorý obsahuje určité podobnosti s ústredným motívom Barberiniho diptychu. Pravdepodobne oba predmety boli zhotovené podľa jedného modelu, teda odvodené asi od stratenej jazdeckej sochy Justiniána v konštantínopolskom hipodróme. Bronzový reliéf podobne ako diptych je produktom cisárskej dielni v Konštantínopole. Bronz však zostáva lacnejšou kópiou modelu určenou pre širšiu produkciu ako slonovina. Justiniánovu vládu poznačili mnohé víťazné ťaženia a bitky, ktoré sa ako také mohli propagandisticky prezentovať, čím sa ospravedlňovala výroba tohto typu predmetov. Postava barbara tradične identifikovaného ako Peržana a paralely so sochami na Augustaine majú zdôrazniť myšlienku Zmluvy o večnom mieri uzavretou medzi Východrímskou (Byzantskou) ríšou a Sasánovskou ríšou v roku 532.

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ DE VILLEFOSSE, Antoine Héron. « L'Ivoire de Peiresc », Mémoires de la Société nationale des Antiquaires de France. Paris : s.n., 1919. S. 275 – 276. (po francúzsky)
  2. ↑ OMONT, Henri. Inscriptions mérovingiennes de l'ivoire Barberini. Bibliothèque de l'Ecole des Chartes (Paris: Persee), 1901, roč. 62, s. 152 – 155. (po francúzsky)
  3. ↑ WOOD, Ian. The Merovingian Kingdoms 450 – 751. 1. vyd. London : Taylor&Francis, 1994. ISBN 978-0-582-49372-8. S. 135. (po anglicky)
  4. ↑ LAVIN, Marilyn Aronberg. Seventeenth-century Barberini documents and inventories of art. New York : New York University Press, 1975. ISBN 9780814749623. S. 82. (po anglicky)
  5. ↑ a b Feuillet de diptyque en cinq parties : l'Empereur triomphant (Justinien ?) [online]. Paris: Musée du Louvre, [cit. 2024-12-06]. Dostupné online. (po francúzsky)
  6. ↑ CUST, Anna Maria Elizabeth. The ivory-workers of the Middle Ages. London : Gerorge Bell and sons, 1902. S. 52 – 54. (po anglicky)
  7. ↑ CUTLER, Anthony. The craft of ivory : sources, techniques, and uses in the Mediterranean world, A.D. 200-1400. Washington, D.C. : Dumbarton Oaks, 1985. ISBN 0-884-02147-5. (po anglicky)
  8. ↑ GRABAR, André. L’Empereur dans l’Art Byzantin: recherches sur l'art officiel de l'empire d'Orient. Paris : Les Belles lettres, 1936. S. 67. (po francúzsky)
  9. ↑ KITZINGER, Ernst. Byzantine art in the making: main lines of stylistic development in Mediterranean art, 3rd-7th century. Cambridge : Harvard University Press, 1977. ISBN 0-674-08956-1. S. 97. (po anglicky)
  10. ↑ GRABAR, André. L’Empereur dans l’Art Byzantin: recherches sur l'art officiel de l'empire d'Orient. S. 68.
  11. ↑ GRABAR, André. L’Empereur dans l’Art Byzantin: recherches sur l'art officiel de l'empire d'Orient. S. 38.
  12. ↑ GRABAR, André. L’Empereur dans l’Art Byzantin: recherches sur l'art officiel de l'empire d'Orient. S. 67.
  13. ↑ a b CRISTINI, Marco. "Eburnei nuntii": i dittici consolari e la diplomazia imperiale del VI secolo. Historia: Zeitschrift für Alte Geschichte (Stuttgart: Franz Steiner Verlag), 2019, roč. 68, čís. 4, s. 489 – 520. ISSN 0018-2311. (po taliansky)
  14. ↑ GRABAR, André. L’Empereur dans l’Art Byzantin: recherches sur l'art officiel de l'empire d'Orient. S. 74.
  15. ↑ CHAVANNES-MAZEL, Claudine A. Popular Belief and the Image of the Beardless Christ. Visual Resources (Abingdon: Routledge), 2003, roč. 19, čís. 1, s. 27 – 42. ISSN 0197-3762. (po anglicky)
  16. ↑ CLARK, Grahame. Symbols of excellence: precious materials as expressions of status. Cambridge : Cambridge University Press, 1986. ISBN 0-521-30264-1. S. 17. (po anglicky)
  17. ↑ CUST, Anna Maria Elizabeth. The ivory-workers of the Middle Ages. London : Gerorge Bell and sons, 1902. S. 18 – 20.
  18. ↑ GRABAR, André. L’Empereur dans l’Art Byzantin: recherches sur l'art officiel de l'empire d'Orient. S. 99.
  19. ↑ GRABAR, André. L’Empereur dans l’Art Byzantin: recherches sur l'art officiel de l'empire d'Orient. S. 73 – 74.
  20. ↑ CUTLER, Anthony. Late Antique and Byzantine Ivory Carving. Aldershot : Ashgate, 1998. ISBN 0-86078-683-8. Kapitola Barberiniana: notes on the making, content and provenance of Louvre, OA. 9063, s. 329339. (po anglicky)
  21. ↑ CUST, Anna Maria Elizabeth. The ivory-workers of the Middle Ages. London : Gerorge Bell and sons, 1902. S. 27.

Ďalšia literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor:MelchiorSK/pieskovisko3&oldid=7964247“