Preskočiť na obsah

Redaktor:Shallov/pieskovisko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Anarchizmus
Školy anarchizmu
Anarchokomunizmus
Anarchokolektivizmus
Anarchosyndikalizmus
Anarchofeminizmus
Anarchoindividualizmus
Anarchoprimitivizmus
Anarchokapitalizmus
Ekoanarchizmus
Zelený anarchizmus (environmentálny)
Kresťanský anarchizmus
Infoanarchizmus
Anarchopacifizmus
Mutualizmus
Anarchizmus bez prívlastkov
Sociálny anarchizmus
Významní myslitelia
Max Stirner · William Godwin · Josiah Warren · Lysander Spooner · Johann Most · Pierre Joseph Proudhon · Michail Alexandrovič Bakunin · Henry David Thoreau · Piotr Alexejevič Kropotkin · Errico Malatesta · Benjamin Tucker · Emma Goldmanová · Alexander Berkman · Émile Armand · Murray Bookchin · Noam Chomsky · John Zerzan · Nestor Ivanovyč Machno
Súvisiace články
Parížska komúna
Kronštadtská vzbura
Španielska revolúcia
Anarchistické symboly
Anarchistický čierny kríž
Jurská federácia
Squatting
z • d • u

Anarchizmus je politická filozofia a hnutie, ktoré je proti všetkým formám autority a usiluje sa o zrušenie inštitúcií, ktoré podľa anarchistického pohľadu udržiavajú zbytočný nátlak a hierarchiu, pričom podľa anarchizmu existujú predovšetkým vo forme štátu a kapitalizmu. Anarchizmus hlása nahradenie štátu bezštátnymi spoločnosťami a dobrovoľnými slobodnými združeniami. Na pravo-ľavom spektre sa anarchizmus radí medzi krajnú ľavicu, presnejšie je zvyčajne označovaný ako libertariánske krídlo socialistického hnutia (tzv. libertariánsky socializmus).

Hoci stopy myšlienok interpretovateľných ako anarchistické možno nájsť naprieč ľudskými dejinami, moderný anarchizmus ako ideológia a hnutie má korene v období osvietenstva. V druhej polovici 19. a v prvých desaťročiach 20. storočia anarchistické hnutie prekvitalo v mnohých častiach sveta a zohrávalo významnú úlohu v bojoch za emancipáciu pracujúcich. V tomto období sa sformovali rôzne myšlienkové prúdy anarchizmu. Anarchisti sa zúčastnili viacerých revolúcií a revolučných hnutí, najvýznamnejší podiel mali anarchistické hnutia na Parížskej komúne a ruskej a španielskej občianskej vojne, koniec ktorej znamenal tiež koniec klasickej éry anarchizmu. Celosvetové anarchistické hnutie opätovne ožilo na prelome 20. a 21. storočia, kedy si anarchistické myšlienky začali získavať popularitu najmä v rámci antikapitalistických, protivojnových a antiglobalizačných hnutí.

Anarchisti využívajú rôzne praktické prístupy, ktoré možno vo všeobecnosti rozdeliť na revolučné a evolučné stratégie, pričom tieto dva prístupy sa značne prekrývajú. Evolučné metódy sa snažia simulovať, ako by mohla vyzerať anarchistická spoločnosť, ale revolučné taktiky, ktoré v minulosti niekedy nadobudli násilný charakter, majú za cieľ zvrhnúť autoritu štátu. Mnohé aspekty ľudskej civilizácie boli ovplyvnené anarchistickou teóriou, kritikou a praxou.

Etymológia, terminológia a definícia

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Definícia anarchizmu a libertarianizmu
Pozri aj: Sumár anarchizmu
Wilhelm Weitling je jedným z autorov, ktorí prispeli k rozvoju teórie anarchizmu bez explicitného použitia tohto pojmu.[1]

Etymológia slova anarchizmus je zo starogréckeho slova anarkhia (ἀναρχία; „bez vládcu“), zloženého z predpony an- („bez“) a slova arkhos („vodca“ alebo „vládca“). Prípona -izmus označuje ideologický prúd, ktorý uprednostňuje anarchiu.[2][3] Rôzne frakcie v rámci Veľkej francúzskej revolúcie označovali svojich odporcov za anarchistov, hoci len málo takto označených zdieľalo názory s neskoršími anarchistami. Mnohí revolucionári 19. storočia, ako napríklad William Godwin a Wilhelm Weitling prispeli k rozvoju neskorších anarchistických doktrín, hoci pri opise seba alebo svojich názorov nepoužívali pojmy anarchista alebo anarchizmus.[4]

Prvým politickým filozofom, ktorý sa explicitne označil za anarchistu (francúzsky anarchiste), bol Pierre Joseph Proudhon,[5] čím sa v polovici 19. storočia formálne zrodil anarchizmus. Od 90. rokov 19. storočia a počnúc Francúzskom[6] sa libertarianizmus zvykol používať ako synonymum anarchizmu;[7] tento fenomén sa v niektorých častiach sveta vyskytuje dodnes.[8][9] Niektoré použitia pojmu libertarianizmus sa vzťahujú len na individualistickú filozofiu voľného trhu a najmä trhový anarchizmus (nemýliť si s anarchokapitalizmom) sa označuje ako libertariánsky anarchizmus.[10]

Zatiaľ čo pojem libertarianizmus bol historicky zväčša synonymom anarchizmu,[11][12] v poslednom čase sa jeho význam v niektorých krajinách znejasnil jeho širším adoptovaním ideologicky odlišnými skupinami, ako sú napr. tzv. nová ľavica a libertariánski marxisti, ktorí sa nespájajú s autoritárskym socializmom či konceptom avantgardnej strany, ako aj kultúrni liberáli, ktorí sa sústreďujú primárne na občianske slobody.[11] Okrem toho niektorí anarchisti používajú pojem libertariánsky socializmus, aby sa vyhli negatívnym konotáciám slova anarchizmus a tiež zdôraznili jeho súvislosť so socializmom.[11][12][13] Anarchizmus sa vo všeobecnosti používa na označenie antiautoritárskej vetvy socialistického hnutia.[13][pozn 1] Anarchizmus je stavaný do protikladu k štátne orientovaným socialistickým formám, resp. takým, ktoré majú byť budované tzv. zhora.[15] Akademici zaoberajúci sa anarchizmom zväčša zdôrazňujú socialistické korene anarchizmu a kritizujú pokusy o vytváranie dichotómie medzi nimi.[16][17] Niektoré zdroje tvrdia, že anarchizmus bol významne ovplyvnený liberalizmom a že je aj liberálny, ale viac socialistický.[11][18] Mnohí anarchistickí teoretici taktiež odmietajú anarchokapitalizmus ako nepochopenie anarchistických princípov.[19][20][21][22][23][pozn 2]

Hoci je opozícia voči štátu kľúčová pre ideológiu anarchizmu, anarchizmus definovať nie je pre akademikov jednoduchá úloha, keďže medzi akademikmi aj anarchistami je táto otázka predmetom intenzívnych debát a medzi chápaním anarchizmu jeho rôznymi prúdmi existujú isté odchýlky.[12] Medzi hlavné definičné prvky patrí vôľa po spoločnosti bez vynucovania, odmietanie štátneho aparátu, presvedčenie, že ľudská prirodzenosť umožňuje ľuďom existovať v takejto spoločnosti bez vynucovania alebo k nej napredovať, a návrhy, ako konať, aby sa dosiahol ideál anarchie.

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Francúzsky autor Daniel Guérin ho v svojom diele Anarchism: From Theory to Practice označil za synonymum libertariánskeho socializmu a napísal, že anarchizmus „je v skutočnosti synonymom socializmu. Anarchista je predovšetkým socialista, ktorého cieľom je zrušiť vykorisťovanie človeka človekom. Anarchizmus je len jeden z prúdov socialistického myslenia, ten prúd, ktorého hlavnými zložkami sú starosť o slobodu a snaha o zrušenie štátu.“[7][14] Historik Noam Chomsky v mnohých svojich prácach označuje anarchizmus za libertariánske krídlo socializmu, popri libertariánskom marxizme.
  2. ↑ Herbert L. Osgood tvrdí, že anarchizmus je „extrémnou antitézou“ autoritárskeho komunizmu a štátneho socializmu.[15] Peter Marshall tvrdí, že „vo všeobecnosti má anarchizmus bližšie k socializmu ako k liberalizmu. ... Anarchizmus sa do veľkej miery nachádza v socialistickom tábore, ale má aj predskokanov v liberalizme. Nemožno ho redukovať na socializmus a najlepšie je ho vnímať ako samostatnú a osobitnú doktrínu“.[11] Podľa Jeremyho Jenningsa „je ťažké nedôjsť k záveru, že tieto myšlienky“, ktorými myslí anarchokapitalizmus, „sú označované za anarchistické len na základe nepochopenia toho, čo je anarchizmus“. Dodáva, že „anarchizmus neznamená neobmedzenú slobodu jednotlivca (ako sa zdá, že sa ‚anarchokapitalisti‘ domnievajú), ale, ako sme už videli, rozšírenie individuality a komunity“.[19] Nicolas Walter píše, že „anarchizmus skutočne historicky aj ideologicky vychádza z liberalizmu a socializmu. ... V istom zmysle anarchisti vždy zostávajú liberálmi a socialistami, a kedykoľvek odmietajú to, čo je v jednom z nich dobré, [vtedy] zrádzajú samotný anarchizmus. ... Sme liberáli, ale ešte viac, a socialisti, ale ešte viac.[18] Michael Newman zahŕňa anarchizmus medzi mnohými socialistickými tradíciami, najmä ako socialistickejšie orientovanú tradíciu nasledujúcu Proudhona a Michaila Bakunina.[16] Brian Morris tvrdí, že je „koncepčne a historicky zavádzajúce“ „vytvárať dichotómiu medzi socializmom a anarchizmom“.[17]
  1. ↑ CARLSON, Andrew R.. Anarchism in Germany; Vol. 1: The Early Movement. Metuchen, New Jersey : Scarecrow Press, 1972. ISBN 978-0-8108-0484-5. S. 22-23. (po anglicky)
  2. ↑ BATES, David. Political Ideologies. [s.l.] : Oxford University Press, 2017. ISBN 978-0-1987-2785-9. S. 128. (po anglicky)
  3. ↑ LONG, Roderick T.. The Routledge Companion to Social and Political Philosophy. [s.l.] : Routledge, 2013. ISBN 978-0-4158-7456-4. (po anglicky)
  4. ↑ JOLL, James. The Anarchists. [s.l.] : Harvard University Press, 1964. ISBN 978-0-6740-3642-0. (po anglicky)
  5. ↑ KAHN, Joseph. Anarchism, the Creed That Won't Stay Dead; The Spread of World Capitalism Resurrects a Long-Dormant Movement. The New York Times, august 2000, roč. 5, s. B9. Dostupné online [cit. 2024-10-31]. ISSN 0362-4331.
  6. ↑ NETTLAU, Max. A Short History of Anarchism. [s.l.] : Freedom Press, 1996. ISBN 978-0-9003-8489-9. (po anglicky)
  7. ↑ a b GUÉRIN, Daniel. Anarchism: From Theory to Practice. [s.l.] : Monthly Review Press, 1970. Dostupné online. ISBN 978-0-8534-5128-0. (po anglicky)
  8. ↑ WARD, Colin. Anarchism: A Very Short Introduction. Oxford : Oxford University Press, 2004. Dostupné online. ISBN 978-0-1928-0477-8.
  9. ↑ GOODWAY, David. Anarchist Seeds Beneath the Snow. [s.l.] : Liverpool Press, 2006. ISBN 978-1-8463-1025-6. (po anglicky)
  10. ↑ MORRIS, Christopher W.. An Essay on the Modern State. [s.l.] : Cambridge University Press, 2002. [Cit. 2018-09-15]. Dostupné online. ISBN 978-0-5215-2407-0. (po anglicky)
  11. ↑ a b c d e MARSHALL, Peter. Demanding the Impossible: A History of Anarchism. Londýn : HarperCollins, 1992. ISBN 978-0-0021-7855-6. (po anglicky)
  12. ↑ a b c COHN, Jesse. The International Encyclopedia of Revolution and Protest. Ed. Immanuel Ness. Oxford : John Wiley & Sons, 2009. ISBN 978-1-4051-9807-3. DOI:10.1002/9781405198073.wbierp0039 Kapitola Anarchism, s. 1 – 11. (po anglicky)
  13. ↑ a b LEVY, Carl; ADAMS, Matthew S.. The Palgrave Handbook of Anarchism. [s.l.] : Palgrave Macmillan, 2018. ISBN 978-3-3197-5619-6. (po anglicky)
  14. ↑ ARVIDSSON, Stefan. The Style and Mythology of Socialism: Socialist Idealism, 1871–1914. 1. vyd. Londýn : Routledge, 2017. ISBN 978-0-3673-4880-9. (po anglicky)
  15. ↑ a b OSGOOD, Herbert L.. Scientific Anarchism. Political Science Quarterly (Academy of Political Science), marec 1889, s. 1 – 36. DOI: 10.2307/2139424. (po anglicky)
  16. ↑ a b NEWMAN, Michael. Socialism: A Very Short Introduction. Oxford : Oxford University Press, 2005. ISBN 978-0-1928-0431-0. (po anglicky)
  17. ↑ a b MORRIS, Brian. Oakland : PM Press, 2015. ISBN 978-1-6048-6093-1. (po anglicky)
  18. ↑ a b WALTER, Nicholas. About Anarchism. Londýn : Freedom Press, 2002. ISBN 978-0-9003-8490-5. (po anglicky)
  19. ↑ a b JENNINGS, Jeremy. Anarchism. In: EATWELL, Roger. Contemporary Political Ideologies. Londýn : [s.n.], 1993. ISBN 978-0-8618-7096-7. S. 127 – 146. (po anglicky)
  20. ↑ GAY, Kathlyn; GAY, Martin. Encyclopedia of Political Anarchy. [s.l.] : ABC-Clio, 1999. ISBN 978-0-8743-6982-3. (po anglicky)
  21. ↑ MORRIS, Andrew. Anarcho-capitalism. In: HAMOWY, Ronald. The Encyclopedia of Libertarianism. [s.l.] : Cato Institute, 2008. [Cit. 2021-02-18]. Dostupné online. ISBN 978-1-4129-6580-4. S. 13 – 14. (po anglicky)
  22. ↑ JOHNSON, Charles. Liberty, Equality, Solidarity Toward a Dialectical Anarchism. In: LONG, Roderick T.. Anarchism/Minarchism: Is a Government Part of a Free Country?. [s.l.] : Ashgate Publishing. ISBN 978-0-7546-6066-8. S. 155 – 188. (po anglicky)
  23. ↑ FRANKS, Benjamin. Anarchism. In: FREEDEN, Michael. The Oxford Handbook of Political Ideologies. [s.l.] : Oxford University Press, 2013. S. 385 – 404. (po anglicky)
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor:Shallov/pieskovisko&oldid=7956156“