Redaktor:SlovakWikiEditor/Rollins Band
Rollins Band | |
---|---|
Frontman skupiny Rollins band Henry Rollins
| |
Základné informácie | |
Pôvod | Van Nuys, Kalifornia, USA |
Žáner(-re) | Alternatívny metal, funk metal, post-hardcore, hard rock |
Pôsobenie | 1987 – 1997, 1999 – 2003, 2006 |
Vydavateľstvá | 2.13.61 Sanctuary Buddah DreamWorks Imago Texas Hotel |
Bývalí členovia | |
Henry Rollins Chris Haskett Sim Cain Theo Van Rock Andrew Weiss Melvin Gibbs Jim Wilson Marcus Blake Jason Mackenroth | |
Rollins Band bola americká rocková skupina, ktorá vznikla v Van Nuys, Kalifornia. Skupina bola aktívna v rokoch 1987 až 2006 a jej lídrom bol bývalý spevák kapely Black Flag, Henry Rollins. Najznámejšími sú ich piesne Low Self Opinion a Liar, ktoré získali veľkú popularitu a časté prehrávanie na MTV začiatkom a v polovici 90. rokov.
Kritik Steve Huey opisuje ich hudbu ako „nekompromisné, intenzívne a katartické fúzie funk, post-punk, noice rock a jazzovej experimentácie, pričom Rollins kričí, ostré sebahodnotenia a obvinenia.“[1]
V roku 2000 bola skupina Rollins Band zaradená na zoznam 100 najväčších hardrockových umelcov televízie VH1, kde obsadila 47. miesto.[2]
História
[upraviť | upraviť zdroj](1980 – 1986)
[upraviť | upraviť zdroj]Rollins bol spevákom punk rockovej kapely State of Alert z Washington, D.C. od októbra 1980 do júla 1981. Potom spieval s kalifornskou punkovou kapelou Black Flag od augusta 1981 do augusta 1986. Black Flag síce nezískali veľkú pozornosť v mainstreamových médiách, no vďaka náročnému turné boli považovaní za jednu z najdôležitejších punkových kapiel 80. rokov.
Menej ako rok po rozpade Black Flag sa Rollins vrátil k hudbe spolu s gitaristom Chris Haskettom (priateľom z jeho tínedžerských čias vo Washington D.C.), basgitaristom Bernie Wandelom a bubeníkom Mickom Greenom.
Prvé obdobie (1987 – 1994)
[upraviť | upraviť zdroj]Krátko nato Rollins založil Rollins Band spolu s Haskettom, basgitaristom Andrew Weissom a bubeníkom Simom Cainom (Weiss a Cain predtým hrali v skupine Gone, inštrumentálnej rockovej kapele vedenou gitaristom a zakladateľom Black Flag Greg Ginnom). Zvukový inžinier Theo Van Rock bol často uvádzaný ako člen kapely.
Kritici Ira Robbins a Regina Joskow opísali toto zoskupenie ako „brilantný, silný súbor... kapela nehrá punk (skôr jazzový, thrashový, swingový pohľad na rôzne nálady Jimi Hendrixa), ale to, čo spolu robia, má silné stránky oboch. Skupina hrá hlasný gitarový rock so silným, vynaliezavým rytmickým základom, ktorý si požičiava len tie lepšie atribúty metalu, zabezpečujúc, že hluk nikdy nenahrádza účel..“[3]
Druhá zostava (1994 – 1997)
[upraviť | upraviť zdroj]Denníky z turné z tohto obdobia opisujú osobné a kreatívne napätie, ktoré viedlo k odchodu Weissa po turné End of Silence. Tieto denníky boli publikované Rollinsovou spoločnosťou 2.13.61 ako See A Grown Man Cry a Now Watch Him Die.
Novým basgitaristom kapely sa stal jazzový a funkový veterán Melvin Gibbs, ktorý bol vysoko odporúčaný gitaristom Vernon Reidom zo skupiny Living Colour, priateľom Rollins Band od prvého turné Lollapalooza.
Prvý videoklip z albumu Weight z roku 1994, „Liar“, bol obrovským hitom na MTV, pričom Rollins sa objavoval v rôznych kostýmoch (vrátane policajta a sestry). Kapela sa zúčastnila Woodstock '94 a Rollins bol hosťom v niekoľkých programoch MTV, vrátane 120 Minutes.
Táto verzia Rollins Band mala niektoré z najvýraznejších jazzových vplyvov v histórii kapely: Gibbs začal svoju kariéru s Reidom v 80. rokoch v skupine bubeníka Ronald Shannon Jacksona, a pracoval s Sonny Sharrockom na albumoch ako Seize the Rainbow z roku 1987. Tieto vplyvy, spolu s Rollinsovou obsesiou s obdobím elektrického/fúzného jazzu konca 60. a začiatku 70. rokov s ikonickým trumpetistom Miles Davis, formovali hudbu tejto verzie kapely. Počas nahrávania albumu Weight Rollins Band nahrával s „free jazz“ saxofonistom Charles Gayle, hoci tieto nahrávky zostali nevydané desať rokov na Gayleovu žiadosť, aby sa predišlo konfliktom s jeho zmluvnými záväzkami. Nahrávky s Gayleom boli vydané v roku 2003 pod názvom Weighting.
V roku 1996 sa vyskytol právny spor s bývalým labelom kapely, Imago Records. Rollins obvinil label z „podvodu, klamstva, neprimeraného vplyvu a ekonomického nátlaku“.[4] Kapela podpísala zmluvu s vtedy novým veľkým labelom DreamWorks Records, ktorý vydal album Come In and Burn z roku 1997. Album mal menší hit so singlom „Starve“ a kapela sa objavila v relácii Saturday Night Live na podporu albumu (sezóna 22, epizóda 18). Avšak Come In and Burn nebol tak úspešný ako Weight a po turné za albumom Burn Rollins rozpustil skupinu, uvádzajúc kreatívnu stagnáciu ako dôvod.
Tretia zostava (1999 – 2003)
[upraviť | upraviť zdroj]Rollins nahradil zostavu Haskett-Gibbs-Cain skupinou z Los Angeles Mother Superior, pričom si zachoval názov Rollins Band, a vydal albumy Get Some Go Again (2000) a Nice (2001). Taktiež vydali dvojdiskový živý album The Only Way to Know for Sure. Táto zostava bola priamočiarejšia hard rocková skupina: ich prvý album obsahoval pieseň „Are You Ready?“, čo je cover skladby od Thin Lizzy, v ktorom hral gitarista Lizzy Scott Gorham; Rollins často vyjadroval obdiv k Thin Lizzy a jej zakladateľovi Phil Lynott.
Štvrtá zostava (2006)
[upraviť | upraviť zdroj]Medzi inými záväzkami (jeho rozhlasovou reláciou Harmony in My Head, jeho káblovou/televíznou reláciou The Henry Rollins Show a jeho spoken word turné) sa Rollins opäť stretol so zostavou Haskett-Gibbs-Cain.[5]
V blogovom príspevku z marca 2006 na henryrollins.com Rollins priznal: „Vlastne sme už niekoľko mesiacov cvičili, pomaly sa dávame dokopy ... Je naozaj skvelé byť späť v skúšobni s týmito chlapcami po všetkých tých rokoch.“[6]
Rollins povedal Alanovi Sculleymu z The Daily Herald, že toto stretnutie s Haskettom, Gibbsom a Cainom nebude dlhodobé, pokiaľ sa skupina nerozhodne písať nové piesne: „Povedzme to takto. Nechcem ísť znovu po Amerike bez nového albumu, alebo aspoň bez materiálu na nový album. Inak to bude postrádať legitímnosť ... Miles Davis by to nikdy neurobil. Myslím si, že ak má kapela byť okolo, mala by sa posúvať vpred a venovať tomu čas a pracovať na tom, sústrediť sa na umenie. Inak len hráte opakovačky. ... Predstavte si strom, ktorý rastie konzervované broskyne. To nie je niečo, čo by som chcel robiť.“[7]
Kapela otvorila niekoľko koncertov pre punkovú skupinu X a zahrala na finále prvej sezóny The Henry Rollins Show 12. augusta 2006.[8]
Prestávka a odchod do dôchodku
[upraviť | upraviť zdroj]Bývalý člen Jason Mackenroth zomrel 3. januára 2016 v Nevadě na rakovina prostaty.[9] V roku 2011 Rollins uviedol, že sa rozhodol odísť z hudobnej scény, čo znamená, že Rollins Band sa rozpadola.[10]
Hudobný štýl a vplyvy
[upraviť | upraviť zdroj]Zvuk Rollins Band bol opísaný ako alternatívny metal, post-hardcore, hard rock a funk metal.[11][12][13][14] Chris Haskett zdôraznil vplyv King Crimson na zvuk pôvodnej zostavy, keď uviedol:
> „Existovali tri albumy, zvlášť na začiatku 70. rokov – Starless and Bible Black, Larks' Tongues in Aspic a Red. A len estetika týchto albumov... sú tak ťažké. A majú takmer temnú kvalitu – sú takmer metalové. (...) A tieto King Crimson albumy sú veľmi, veľmi ťažké a tmavé. Majú neuveriteľné hudobné napätie. Ale sú tiež veľmi bohaté a plné hĺbky. Tonality v intervaloch a postupoch – používajú veľa znížených kvint, čo vytvára akýsi tmavý tón. A tiež radikálne dynamiky, ak počúvate tieto albumy – sú neuveriteľne silné – od ťažkých bohatých akordov až po takmer ticho. (...) A tiež často improvizovali. Veľa King Crimson vecí je len jamovanie. Nie je to len žmýkanie, robia kolektívnu improvizáciu. Nie je všetko napísané. A niektoré z najúžasnejších častí ich hudby boli len improvizované. To bolo to, čo sme tiež priniesli do Rollins Band. Bola tam veľa miesta pre improvizáciu. Nie žmýkanie, nie nejaké plytvanie časom. Ale skutočne vytváranie nepopísanej hudby. A to tiež pochádza od Grateful Dead.“[15]
Albumy strednej kariéry, ako napríklad Weight, mali tiež výrazný jazzový vplyv.[16][17]
Rollins Band boli významnou súčasťou alternatívnej metalovej scény v Los Angeles začiatkom 90. rokov, spolu s kapelami ako Tool, Jane's Addiction, Rage Against the Machine a Green Jellÿ.[13] Rollinsov štýl spievania so zvukom kriku mal vplyv na neskorších alternatívnych a nu metal umelcov, ako sú Coal Chamber, Korn, Chevelle, Godsmack a System of a Down.[11] Skladby Rollins Band „Tearing“ a „Shine“ boli cover verzie od skupiny Pearl Jam.[18]
Diskografia
[upraviť | upraviť zdroj]Štúdiové albumy
[upraviť | upraviť zdroj]- Life Time (1987)
- Hard Volume (1989)
- The End of Silence (1992)
- Weight (1994)
- Come in and Burn (1997)
- Get Some Go Again (2000)
- Nice (2001)
Koncertné/demo albumy
[upraviť | upraviť zdroj]- A Nicer Shade of Red (2001)
- The End of Silence Demos (2002)
- Yellow Blues (2003)
- Weighting (2004)
- Come in and Burn Sessions (2004)
- Get Some Go Again Sessions (2005)
Členovia skupiny
[upraviť | upraviť zdroj]Konečná zostava
[upraviť | upraviť zdroj]- Henry Rollins – hlavný spev (1987 – 1997, 1999 – 2003, 2006)
- Chris Haskett – gitara (1987 – 1997, 2006)
- Sim Cain – bubny, perkusie (1987 – 1997, 2006)
- Melvin Gibbs – basa (1993 – 1997, 2006)
Bývalí členovia
[upraviť | upraviť zdroj]- Andrew Weiss – basa (1987 – 1992)
- Jim Wilson – gitara, klavír (1999 – 2003)
- Marcus Blake – basa (1999 – 2003)
- Jason Mackenroth – bubny, perkusie, saxofón (1999 – 2003; zomrel 2016)
- Theo Van Rock – zvukový inžinier, producent (1987 – 1997)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ [[[:Šablóna:AllMusic]] "Henry Rollins"] from Allmusic.com; URL accessed April 16, 2008
- ↑ VH1: 100 Greatest Hard Rock Artists: 1–50 [online]. Rock On The Net. Dostupné online.
- ↑ Rollins Band [online]. . Dostupné online.
- ↑ Henry Rollins Sues Imago Records [online]. . Dostupné online. Archivované 2015-02-14 z originálu.
- ↑ Rollins Band returns [online]. March 31, 2006. Dostupné online. Archivované 2007-08-27 z originálu.
- ↑ Dispatches [online]. 21361.com, March 29, 2006. Dostupné online. Archivované 2009-02-17 z originálu.
- ↑ Herald Extra [online]. August 2, 2006. Dostupné online. Archivované 2009-02-15 na Wayback Machine
- ↑ ROLLINS BAND To Perform On Tonight's 'The Henry Rollins Show': Video Available - Aug. 12, 2006 [online]. Roadrunnerrecords.com Blabbermouth.net News archive. Dostupné online. Archivované 2011-06-07 z originálu.
- ↑ Doc Rock. The Dead Rock Stars Club 2016 January to June [online]. . Dostupné online.
- ↑ HENRY ROLLINS: Why I Stopped Making Music [online]. December 25, 2021. Dostupné online.
- ↑ a b Rollins Band | Biography, Albums, & Streaming Radio [online]. AllMusic. Dostupné online.
- ↑ Bradley, Stephen. Concert review: Kevin Seconds [online]. The Washington Times Communities – Riffs, September 22, 2010. Dostupné online.
- ↑ a b GROW, Kory. Not a Downer: Tool's Adam Jones Talks 'Opiate' Reissue, New Material | SPIN | Q & A [online]. SPIN, March 20, 2013. Dostupné online.
- ↑ Chris True. Life Time [online]. . Dostupné online.
- ↑ VOLOHOV, Dan. Honest Creativity: An Interview With Chris Haskett Of The Henry Rollins Band [online]. August 2018. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ https://www.rollingstone.com/music/lists/1994-the-40-best-records-from-mainstream-alternatives-greatest-year-20140417/rollins-band-weight-19691231
- ↑ Lollapalooza 1991: Where are the stars now? [online]. . Dostupné online.
- ↑ Pearl Jam Music [online]. . Dostupné online.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Henry Rollins official website
- Henry Rollins details the band's history
- https://www.allmusic.com/artist/rollins-band-mn0000280956