Broskyňa (plod)

Broskyňa na strome

Broskyne

Broskyňa je dužinatý plod z čeľade kôstkovité. Ide o mäkký plod tvorený kôstkou, ktorá je uprostred. Okolo nej sa nachádza sladká dužina približne oranžovej farby obsahujúca vysoký podiel vody. Ohraničená je jedlou šupkou, ktorá má ružovkastú až červenkastú farbu, ak je plod zrelý. Často je šupka chránená drobným páperím, ktoré sa odstraňuje umytím ovocia pred konzumáciou.

Plod je zvyčajne v tvare nepravidelnej gule, ktorá je rozdelená viditeľnou ryhou na dve nerovnaké polovičky. Samotný plod obsahuje až 88% vody, 9% cukrov a je bohatým zdrojom množstva minerálov a vitamínov ako napríklad draslíka, vápnika, sodíka, železa, zinku či horčíka a niacínu, ktoré pozitívne pôsobia na duševnú pohodu človeka. Z vitamínov potom napríklad provitamín A, vitamín C a vitamín B3. Ich konzumácia nie je náročná na tráviacu sústavu, pretože obsahujú šťavy, ktoré majú blahodarný vplyv na vylučovanie s až ľahko preháňavým účinkom vďaka obsahu látok, ako je napríklad kyselina listová.

Pôvod

Pôvodne sa začali pestovať v Číne približne pred 4 000 rokmi, predovšetkým v provinciách Che-pej a S’-čchuan, odkiaľ sa šírili do celého sveta po Hodvábnej ceste postupne cez Perziu, kde čoskoro zdomácneli ako kultúrne ovocné dreviny. Perzia bola dlho považovaná za vlasť broskýň, v Ríme ich nazývali perzské jablká (mala persica). Tak aj vzniklo neskoršie pomenovanie rodu, Persica. Rimania ich rozšírili do Galie, dôkazom čoho sú broskyňové kôstky v archeologických nálezoch. V 10. storočí sa dostali do Anglicka. V 17. storočí sa vďaka vysťahovalcom dostali do USA, kde v Texase a v Kalifornii našli výhodné klimatické podmienky.

V súčasnosti je najväčšia produkcia broskýň v Stredomorí (Taliansku a Španielsku). Medzi popredných producentov sa v poslednej dobe dostávajú aj USA, kde ich pestujú najmä v Kalifornii a Georgii.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Broskyňa (plod)

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku broskev na českej Wikipédii.