Reinkarnácia

Reinkarnácia (lat. re + carnis - doslova znamená "byť znova z mäsa"), je teória, alebo viera, hlásajúca, že istá pre život nevyhnutná súčasť živých bytostí (v niektorých obmenách iba ľudí) prežíva smrť, aby bola znovuzrodená v novom tele. Táto súčasť býva často označovaná ako Duša, Duch, Vedomie, "Vyššie, alebo Pravé Ja", "Božské Svetlo", "Ja", "Ego" (nezamieňať si s definíciou ega v psychológií). Podľa tohto názoru sa v každom živote vo fyzickom svete vyvíja nová osobnosť, ale istá súčasť bytosti zostáva neustále prítomná počas celej postupnosti životov.

Viera v reinkarnáciu je veľmi stará. Táto náuka je obsiahnutá vo väčšine Indických náboženských tradícií, ako napríklad v Hinduizme, Džinizme a Sikhizme a Budhizme. Touto ideou sa zaoberali taktiež niektorí významní filozofi Antického Grécka. Mnohí novodobí pohania tiež veria v reinkarnáciu, ako napríklad niektoré new age hnutia spolu s vyznávačmi Špiritizmu, praktikantmi niektorých Afrických tradícií a študentov ezoterických filozofií, akými sú napríklad Kabala, Sufizmus, Gnosticizmus. Buddhistický koncept znovuzrodenia, často označovaný ako reinkarnácia, sa výrazne líši od hinduisticky založených tradícií a new age hnutí v tom, že nie je žiadne "ja" (alebo večná duša), ktoré by sa reinkarnovalo.

V posledných desaťročiach sa k viere v reinkarnáciu priklonil väčší počet ľudi zo Západu. Celovečerné filmy, ako napríklad Kundun, súčasné knihy autorov, ako sú Carol Bowmanová a Vicki Mackenzieová, spolu s populárnymi piesňami pravidelne spomínajú reinkarnáciu.

Niektorí výskumníci, ako napríklad prof. Ian Stevenson skúmali problematiku reinkarnácie a zverejnili viacero pozoruhodných zistení, ktoré mnohí ľudia považujú za dôkazy reinkarnácie. Niektorí skeptici sú k tejto práci kritickí, zatiaľčo iní tvrdia, že je potrebný hlbší výskum reinkarnácie.

Východné náboženstvá a tradície

Názory východných filozofických a náboženských smerov na existenciu alebo neexistenciu pretrvávajúceho 'ja' priamo ovplyvňujú pohľad danej tradície na reinkarnáciu. Vo filozofických názoroch na povahu duše (tiež známej ako džíva alebo átman) sú v dharmických východných náboženstvách (ako napríklad hinduizme a budhizme) veľké rozdiely. Niektoré školy odmietajú existenciu 'ja', zatiaľ čo ostatné hlásajú prítomnosť večného, vlastného ja a iné tvrdia, že nie je ani ja, ani ne-ja. Každé z týchto presvedčení má priamy vplyv na vnímanie povahy reinkarnácie.

Hinduizmus

V Indií je koncept reinkarnácie prvýkrát zaznamenaný v upanišádach, čo sú náboženské a filozofické texty napísané v sanskrite.

Podľa hinduizmu je duša (átman) nesmrteľná, zatiaľ čo telo podlieha zrodeniu a smrti. V Bhagavadgíte stojí:

Telo sa zbavuje obnosených odevov. Obnosených tiel sa zbavuje obyvateľ v tele. Potom si navlieka nové telá, ako šaty. (II.22)

Myšlienka, že duša hociktorej živej bytosti (vrátane ľudí, zvierat a rastlín) sa reinkarnuje, je zložito spätá s karmou. Karma (doslova skutok) je súhrn činov a sily, ktoré určujú budúce zrodenie. Cyklus smrti a znovuzrodenia, riadený karmou, sa označuje ako samsára.

Hinduizmus učí, že duša sa opakovane rodí a umiera. Bytosť sa rodí na základe túžby, pretože si chce užiť svetské potešenia, ktoré sa dajú zažiť iba v tele. Hinduizmus neučí, že všetko svetské potešenie je hriešne, ale učí, že nemôže nikdy priniesť hlboké, trvalé šťastie, alebo mier (ānandu). Podľa hinduistickej mudrcky Adi Shankaracharyovej je svet, ako ho zvyčajne chápeme, ako sen: krátky a iluzórny. Byť uväznený v samsare je výsledok nepoznania pravej povahy bytia.

Po mnohých zrodeniach sa nakoniec stáva každá osoba nespokojnou s obmedzeným šťastím, ktoré prinášajú svetské pôžitky. V tomto bode bytosť začne hľadať vyššie formy šťastia, ktoré môžu byť dosiahnuté jedine cez duchovnú skúsenosť. Keď si po dlhom duševnom tréningu bytosť konečne uvedomí jej vlastnú božskú povahu, všetká túžba po pôžitkoch tohoto sveta zmizne, nakoľko tie budú vyzerať nevýrazné v porovnaní s duševnou ānandou. Keď všetká túžba pominie, bytosť sa už znovu nezrodí.

Keď sa teda cyklus znovuzrodení skončí, hovorí sa, že bytosť dosiahla mókšu, alebo spásu. Zatiaľčo všetky myšlienkové školy sa zhodujú, že mokša znamená ukončenie svetských túžob a oslobodenie sa od cyklu zrodenia a smrti, presná definícia spásy závisí od osobných presvedčení. Napríklad nasledovníci školy advaita védánta (často spájaní s džňána jógou) veria, že strávia večnosť pohrúžení v dokonalom mieri a šťastí, ktoré príde s uvedomením, že celá existencia je Jedno (brahman), a že nesmrteľná duša je súčasťou tejto existencie. Na druhej strane nasledovníci celých, alebo čiastočných škôl dvaita ("dualistické" školy, ako bhaktijoga) uskutočňujú svoje uctievanie s cieľom stráviť večnosť v lóke (duchovný svet, alebo nebo) v požehnanej spoločnosti Najvyššej bytosti (napr. Krišnu).

Kresťanstvo

Kresťanstvo koncept reinkarnácie odmieta. Verí v myšlienku stvorenia človeka, pričom smrť človeka znamená len zánik fyzického tela, nie duše človeka, ktorá žije večne aj po smrti fyzického tela. Verí vo vzkriesenie veriacich aj neveriacich ľudí a premenu tela veriacich ľudí pri druhom príchode Ježiša Krista.

Moderné pohľady

Moderní myslitelia

Počas Renesancie sa objavil nový nárast verejného záujmu o reinkarnáciu. Jednou z významných postáv tejto udalosti bol taliansky filozofický vodca Giordano Bruno. Za svoje učenie o reinkarnácií bol nakoniec upálený na hranici.

Počas obdobia nemeckej klasickej literatúry vzbudilo sťahovanie duší veľkú pozornosť. Touto myšlienkou sa zaoberal Goethe a s väčšou vážnosťou sa jej venoval Lessing, ktorý si ju prepožičal od Charlesa Bonneta a Herdera. S rešpektom ju spomenuli aj David Hume a Arthur Schopenhauer.

Írsky poet a držiteľ Nobelovej ceny William Butler Yeats predložil teóriu reinkarnácie vo svojej okultnej rozprave A Vision. Z jeho uhla pohľadu sa reinkarnácia nedeje v rámci lineárneho času. Tvrdí, že všetky minulé a budúce životy človeka prebiehajú naraz v momente večného teraz. Rozhodnutia urobené v hociktorom z týchto životov ovplyvňujú všetky ostatné životy (a sú nimi ovplyvnené).

Antropozofia

Reinkarnácia zohráva v ideách antropozofie dôležitú úlohu. Antropozofia je duchovný smer založený Rudolfom Steinerom. Steiner uvádza, že ľudská duša naberá v každej epoche a v rôznych rasách a národoch nové skúsenosti. Jedinečná osobnosť, so svojimi slabými a silnými stránkami, nie je jednoducho len odrazom genetického dedičstva tela. Opísal, že inkarnujúca sa duša si hľadá a dokonca plánuje svoj budúci rodinný pôvod, ktorý bude nápomocný v jej živote. Charakter osobnosti je avšak určený aj jej minulými životmi.

Antropozofia označuje súčasnosť ako vytvarovanú napätím medzi minulosťou a budúcnosťou. Obe ovplyvňujú náš terajší osud; sú udalosti, ktoré nás stretnú kvôli našej minulosti, ale sú aj udalosti, ktoré nás majú správne pripraviť na budúcnosť. Medzi nimi je miesto pre ľudskú slobodnú vôľu; náš osud nie len žijeme, sme jeho strojcami, takisto, ako si postavíme dom, v ktorom sa potom rozhodneme žiť.

Antropozofia vyvinula viacero duchovných cvičení, ktoré majú slúžiť na rozvoj schopnosti rozpoznať naše minulé životy a hlbšiu podstatu ľudskej bytosti. Steiner navyše vyšetril karmické vzťahy mnohých historických osobností, od Karla Marxa až po Julianusa Apostata.

Teozofia

Moderná teozofia, čerpajúca inšpiráciu z Indie, prevzala reinkarnáciu ako hlavný princíp; podľa súčasného teozofického spisovateľa je to "hlavný kľúč k moderným problémom," vrátane dedičnosti.

Scientológia

Scientologická organizácia Church of Scientology, založená L. Ronom Hubbardom akceptuje minulé životy a zastáva, že všetky tvory sú nesmrteľné, hoci sú na rôznych úrovniach uvedomovania. Mottom scientologickej asociácie Sea Org je "Revenimus", alebo "Vraciame sa". Scientológia nepoužíva slovo "reinkarnácia" na opis ich viery, pričom poznamenáva, že: "bežná definícia reinkarnácie bola pozmenená z jej pôvodného významu. To slovo dnes znamená 'byť znovu narodený v rozličných formách života', pričom jeho skutočná definícia znie 'byť znovu narodený do mäsa iného tela'. Scientológia vyznáva túto druhú, "originálnu" definíciu reinkarnácie".

Prvé scientologické písomnosti týkajúce sa minulých životov pochádzajú približne z obdobia krátko pred rokom 1951. V roku 1960 Hubbard vydal knihu o minulých životoch nazvanú Žil si už niekedy pred týmto životom (Have You Lived Before This Life). V roku 1968 napísal Mission Into Time, správu o päťdňovej námornej výprave na Sardíniu, Sicíliu a Kartágo. Touto výpravou sa snažil zistiť, či sa mu podarí objaviť špecifické dôkazy, ktoré by dokázali jeho spomienky na storočia staré udalosti z jeho minulosti.

Edgar Cayce

Známy americký mystik Edgar Cayce propagoval teóriu reinkarnácie aj karmy, ktoré podľa neho slúžia zároveň aj ako nástroj milujúceho Boha, aj ako prírodné zákony, pričom ich úlohou je poskytnúť nám isté duchovné ponaučenia. Zvieratá majú podľa neho len nerozlíšené "kolektívne" duše. Keď sa raz duša vyvinie cez postupnosť zvieracích inkarnácií a dosiahne ľudský status, už sa vo zvieracej forme znova nerodí. Cayceho pohľad pravdepodobne obsahuje teozofické učenia duchovného vývoja.

Seth a Jane Robertsová

V sérií kníh údajne nadiktovaných médiu Jane Robertsovej "Seth" rozpráva o reinkarnácií a o živote po smrti. Seth verí, že čas a priestor sú v princípe ilúzie. Zodpovedajúco tomuto pohľadu Seth tvrdí, že vo fyzickej realite sa zjaví - teda inkarnuje - iba časť každého jedinca. Tento názor je súčasťou Sethovho pohľadu na človeka ako na viacrozmernú entitu, ktorá súčasne existuje v mnohých kontextoch.

Henry Ford

Henry Ford bol presvedčený, že žil ešte pred jeho terajším životom, najnovšie ako vojak zabitý v bitke pri Gettysburgu. Citát z denníka the San Francisco Examiner z 26. augusta 1928 zobrazuje Fordov pohľad:

"Teóriu reinkarnácie som prijal keď som mal 26 rokov. Náboženstvo mi neponúkalo nič praktické. Ani práca ma dostatočne nenapĺňala. Práca je zbytočná, pokiaľ nevieme využiť skúsenosti, ktoré nazbierame zo života na život. Keď som objavil reinkarnáciu bolo to akoby som našiel univerzálny plán, uvedomil som si, že je možnosť uskutočniť moje nápady. Čas už nebol hranicou. Naveky som prestal byť otrokom hodinových ručičiek. Skúsenosť je genialita. Niektorí si myslia, že je to dar, alebo talent, no je to ovocie veľkej skúsenosti z mnohých životov. Niekto je staršia duša ako druhý, a tak vie viac. Spoznanie reinkarnácie upokojilo moju myseľ. Pokiaľ si ponecháte záznam tohoto rozhovoru, spíšte ho, aby mohol upokojiť ľudské mysle. Chcel by som ostatným sprostredkovať pokoj, ktorý nám dáva dlhodobý náhľad na život."

George S. Patton

Generál George S. Patton bol verným zástancom reinkarnácie a spolu s veľkou časťou jeho rodiny často tvrdil, že zbadal jasné živé vidiny svojich predkov. Konkrétne Patton veril, že bol reinkarnáciou kartáginskeho generála Hannibala Barkasa

Hnutie new age

Sú ľudia, ktorí tvrdia, že si pamätajú svoje minulé životy a tieto vedomosti využívajú v ich terajších životoch; výskyt takejto formy viery je typický pre new age. Niektorí z nich tvrdia, že tieto spomienky prichádzajú bez akejkoľvek snahy z ich strany. Jednoducho "vidia" minulé časy a ako sa vzájomne ovplyvňujú s ostatnými, občas dokonca s inými tvormi mimo ľudí.

Populárna západná kultúra

Reinkarnácia zjavne uchvátila predstavivosť mnohých zo západu a táto idea býva pravidelne spomínaná v celovečerných filmoch, moderných knihách a populárnej hudbe.

Vedecký výskum

Známy anglický biológ Thomas Huxley považoval reinkarnáciu za prijateľnú myšlienku a rozobral ju vo svojej knihe Evolution and Ethics and other Essays. Najpodrobnejšie zbierky osobných spovedí týkajúcich sa reinkarnácie zverejnil profesor Ian Stevenson vo svojich knihách (napríklad Twenty Cases Suggestive of Reincarnation).

Stevenson venoval štúdiu detí, ktoré zjavne rozprávali o svojich minulých životoch vyše 40 rokov. V každom jednom prípade metodicky dokumentoval ich výroky. Následne sa pokúšal vypátrať zosnulú osobu, s ktorou sa dieťa identifikovalo a overoval udalosti z jej života, ktoré deti spomenuli. Taktiež porovnával materské znamienka a vrodené chyby so zraneniami a jazvami zosnulých. Fakty overoval pomocou chorobopisov (napr. pitevnými fotkami).

Typický príklad: chlapec z Bejrútu tvrdil, že bol 25 ročným mechanikom usmrteným autom idúcim neprimeranou rýchlosťou na pobrežnej ceste. Podľa viacerých svedkov chlapec vyslovil meno vodiča, presné miesto zrážky, mená rodičov, sestier, bratrancov, sesterníc a ľudí, s ktorými chodil poľovať. Z nich všetci potvrdili život človeka, ktorý zomrel niekoľko rokov pred pôrodom chlapca, a ktorý nemal žiadnu spojitosť s jeho súčasnou rodinou.

Stevenson veril, že vďaka jeho striktným metódam vylúčil všetky možné "prirodzené" vysvetlenia chlapcových spomienok. Je avšak nutné poznamenať, že prevažná väčšina prípadov profesora Stevensona sa vyskytuje vo východných spoločnostiach, kde dominantné náboženstvá často pripúšťajú koncept reinkarnácie. Následne po vlne kritiky opierajúcej sa o tento fakt Stevenson vydal knihu European cases suggestive of reincarnation (Európske prípady pripomínajúce reinkarnáciu).

Veľký počet vedcov rozsiahlo skúmali reinkarnáciu a došli k záveru, že je to existujúci jav (napríklad Peter Ramster, Dr. Brian Weiss a iní), no ich práca je obvykle vedeckou komunitou ignorovaná.

Niektorí skeptici, ako napríklad Paul Edwards, skúmali tieto publikácie a označili ich za nepostačujúci vedecký dôkaz. Filozofi ako Robert Almeder analyzovali kritiku Edwardsa a ostatných a prehlásili, že podstata ich argumentov môže byť zhrnutá ako "všetci vieme, že to nemôže byť pravda, preto to pravda nie je" - čo označili za argument prameniaci z nedostatku predstavivosti.

Najevidentnejšia námietka proti reinkarnácií je, že nie je žiadny dôkaz fyzického procesu, ktorým by osobnosť mohla prežiť smrť a putovať do iného tela a výskumníci ako Stevenson sú si tohoto obmedzenia vedomí. Ďalšou zásadnou výhradou je, že väčšina ľudí si minulé životy nepamätá.

Niektorí skeptici zastávajú názor, že výpovede potvrdzujúce reinkarnáciu pramenia z psychologického javu známeho ako "falošné spomienky", ktorý často vyplýva z vlastného systému vier jedinca a jeho obáv. Tým pádom tieto výpovede nemôžu byť považované za empirický dôkaz. Iní skeptici vidia potrebu hlbšieho preskúmania tohoto fenoménu.

Zdroje

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Reincarnation na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).