Preskočiť na obsah

Revolta

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Revolta je prejav rozhodného odporu resp. vzbura, a to spravidla menšieho rozsahu a intenzity – najčastejšie ide len o spontánnu a izolovanú akciu menšej skupiny ľudí (alebo jednotlivca) s neveľkým cieľom. Tento odpor (vzbura) môže byť v ľubovoľnej vecnej súvislosti – proti režimu, nadriadenému, ustáleným zvyklostiam, v psychológii atď.[1][2][3][4][5]. Slovo sa často používa voľne ako synonymum výrazov vzbura či odboj, prípadne aj povstanie[6][7][8][3]. V najužšom zmysle sa revoltou myslí len ozbrojený pokus skupiny ľudí o násilné zvrhnutie vlády či režimu v krajine[8].

Vzťah k revolúcii

[upraviť | upraviť zdroj]

Revolta často tvorí začiatok revolúcie alebo je jedným z prvkov priebehu revolúcie.[8]

Príklad použitia: Zachoval sa citát z rozhovoru medzi vojvodom z Liancourtu, prinášajúcim správu o dobytí Bastily, a francúzskym kráľom Ľudovítom XVI., kde kráľ na informáciu o dobytí povedal: „Je to revolta?“ a vojvoda reagoval „Nie, Veličenstvo, to je revolúcia!“[9][10]

Etymológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovo pochádza z nem. slova Revolte (revolta), ktoré vzniklo v 17. stor. z francúzskeho slova révolte (revolta). Toto francúzske slovo je prvýkrát doložené z roku 1501 a vzniklo zo slovesa révolter (pobúriť; otočiť). Toto francúzske sloveso vzniklo z talianskeho slovesa rivoltare (otočiť; pobúriť), ktoré vzniklo z ľudovolatinského slovesa *re-vol(vi)tare (otočiť späť), čo je intenzívum k latinskému slovesu revolvere (otočiť späť). Z rovnakého latinského slovesa (revolvere) pochádza mimochodom aj slovo revolúcia.[11][12][5][13]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. revolta. In: PETRUSEK, Miloslav, et al Velký sociologický slovník II P-Ž. Vyd. 1. Praha : Karolinum, 1996. ISBN 80-7184-310-5. S. 928.
  2. revolta. In: Příruční slovník jazyka českého. dostupné online
  3. a b Revolte. In: DWDS-Wörterbuch [online]. Berlin: Berlin-Brandenburgische Akademie der Wissenschaften, [cit. 2017-02-06]. Dostupné online.
  4. Revolte. In: Duden [online]. duden.de, [cit. 2016-09-20]. Dostupné online.
  5. a b RÉVOLTE [online]. Nancy: Centre National de Ressources Textuelles et Lexicales, [cit. 2017-02-06]. Dostupné online.
  6. revolta. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. revid. a dopl. vyd. Bratislava-Veľký Šariš : SAMO, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 1060.
  7. revolta. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 619.
  8. a b c Revolte. In: Brockhaus - die Enzyklopädie Digital. [CD-ROM] Mannheim: Bibliogr. Inst. und Brockhaus, 2003. ISBN 3-7653-9377-0.
  9. CHAUSSINAND-NOGARET, Guy. 1789, La Bastille est prise (la Révolution française commence). Brusel : Editions Complexe, 1988. ISBN 978-2-87027-249-7. S. 102.
  10. http://dicocitations.lemonde.fr/citation_celebre_ajout/2.php
  11. revolta. In: REJZEK, Jiří. Český etymologický slovník. Vyd. 1. Voznice : Leda, 2001. 752 s. ISBN 80-85927-85-3.
  12. Der Grosse Duden in 9 Bänden/: Etymologie. Mannheim : Bibliographisches Institut, 1965. Dostupné online.
  13. RÉVOLTER [online]. Nancy: Centre National de Ressources Textuelles et Lexicales, [cit. 2017-02-06]. Dostupné online.