Jarabá skala (vrch v Bukovských vrchoch)
Jarabá skala | |
Riaba skala | |
vrch | |
Pásmo horských lúk – polonín na Jarabej skale
| |
Štáty | Slovensko, Poľsko |
---|---|
Regióny | Prešovský kraj, Podkarpatské vojvodstvo |
Okresy | Snina, Powiat leski |
Obec | Zboj |
Pohorie | Bukovské vrchy |
Podcelok | Bukovce |
Povodia | Uh, Wetlina |
Nadmorská výška | 1 199,0 m n. m. |
Súradnice | 49°06′11″S 22°26′28″V / 49,103°S 22,441°V |
Geologické zloženie | flyš, pieskovec |
Najľahší výstup | po značke z obce Runina cez Sedlo pod Ďurkovcom |
Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |
Názov | Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka |
Typ pamiatky | prírodná |
Rok zápisu (č. zasadnutia) |
2007 (#31) |
Rok rozšírenia | 2011 |
Číslo | 1133 |
Región | Európa a Severná Amerika |
Kritériá | ix |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Prešovského kraja
| |
Wikimedia Commons: Riaba Skała | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Tretí najvyšší vrch Bukovských vrchov |
Jarabá skala[1] (poľ. Riaba Skała, tiež aj Rabia Skała; 1 199,0 m n. m.)[2] je tretí najvyšší vrch v Bukovských vrchoch, krajinnom celku Polonín.[3] Leží na slovensko-poľskej hranici nad obcou Runina, približne 23 km severovýchodne od Sniny.[4]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v severnej časti Bukovských vrchov, v geomorfologickom podcelku Bukovce.[3] Južná časť hrebeňa leží v Prešovskom kraji, okrese Snina a na katastrálnom území obce Zboj[1], severná patrí poľskému Podkarpatskému vojvodstvu, powiatu Lesko a gmine Cisna.[5] Najbližším sídlom je juhozápadne situovaná Runina, južne sa nachádza Ruský Potok a Zboj, juhovýchodne Nová Sedlica a západne dnes zaniknutá obec Ruské, severným smerom leží Wetlina, Stare Siolo a Strzebowiska, patriace do gminy Cisna.[6] Masív patrí v slovenskej časti do Národného parku Poloniny a národnej prírodnej rezervácie Jarabá skala s najvyšším 5. stupňom ochrany.[7] Severne vybiehajúcim hrebeňom vedie na poľskom území hranica, oddeľujúca Ciśniańsko-Wetliński Park Krajobrazowy na západe a Bieszczadzki Park Narodowy na východe.[4]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Jarabá skala leží v hraničnom hrebeni na severnom okraji Bukovských vrchov, medzi vrchmi Ďurkovec (1 188,7 m n. m.) na západe a Čelo (1 158,8 m n. m.) na východe. Severným smerom z neho vybieha rázsocha Paportny (1 199 m n. m.) a necelý kilometer východne od hlavného vrcholu leží východný, na mapách rovnako značený, no nižší (1 167,2 m n. m.) vrchol.[8] Západným smerom sa nachádza Pľaša (1 162,8 m n. m.), Kurníkov Beskyd (1 037 m n. m.), Kruhliak (1 101 m n. m.), Ďurkovec (1 189 m n. m.), Hajdošík (921 m n. m.) a Kučalata (917 m n. m.), južným Bukovec (930 m n. m.), Stolová (934 m n. m.), Veľký Bukovec (1 012 m n. m.), Kýčera (980 m n. m.), Minčol (972 m n. m.) a Stinská (1 093 m n. m.), východne Príkry (952 m n. m.), Borsukov vrch (991 m n. m.), Čelo (1 159 m n. m.), Hrúbky (1 186 m n. m.), Mala Rawka (1 272 m n. m.) a Dil Szelesisty (1 137 m n. m.) a severným Hnatowe Berdo (1 245 m n. m.), Smerek (1 223 m n. m.), Jawornik (1 020 m n. m.), sedlom oddelená Paportna (1 199 m n. m.) a Fereczata (1 102 m n. m.).[8] Južné svahy odvodňuje Zbojský potok do Uličky v povodí Uhu, severozápadné potok Chomów a severovýchodné Wielki Lutowy do Wetliny v povodí Visly. Vrcholom vedie značená Východokarpatská magistrála.[4][6]
Na slovenskej strane sa nachádza skalné more, dlhé niekoľko desiatok metrov. Vzniknuté skalné bralo (1 167,2 m n. m.) je vyhliadkovým miestom s osadenou drevenou plošinou. Spolu s Ďurkovcom spadá do národnej prírodnej rezervácie Jarabá skala, vyhlásenej v roku 1964 na výmere 359,94 ha s najvyšším 5. stupňom ochrany.[9] Vrcholové časti zaberá územie Stužica – Bukovské vrchy[10], ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka (angl. Primeval Beech Forests of the Carpathians and the Ancient Beech Forests of Germany). Dôvodom boli zachovalé pralesy s vyše 200 ročnými bukmi (Fagus sylvatica) vysokými takmer 40 metrov a vyše 300 ročnými mimoriadne mohutnými jedincami a skupinami jedle bielej (Abies alba) mimoriadnej hodnoty, dosahujúcimi výšku až 50 metrov, ako aj rovnako mohutnými jedincami javora horského (Acer pseudoplatanus) a bresta horského (Ulmus glabra). Zároveň patrí do lokality Bukovské vrchy (SKUEV0229)[11], ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.
Vrch je v oblasti, ktorá je z pohľadu svetelného znečistenia najtmavšou oblasťou na Slovensku. Vznikol tu prvý park tmavej oblohy na Slovensku pod názvom Park tmavej oblohy Poloniny. Vrcholové časti sa nachádzajú v pásme horských lúk – polonín a poskytujú nádherné panoramatické výhľady.
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrcholovú časť a okolitý hrebeň pokrýva nesúvislý lesný porast s vrcholovými holinami[6] tzv. poloninami, ktoré poskytujú panoramatické výhľady. Pri vhodných podmienkach je vidieť okolité vrcholy Bukovských vrchov, Slanské a Vihorlatské vrchy, Bieszczady v Poľsku a ukrajinské Karpaty.[12]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Jarabá skala je turisticky atraktívny vrch, ktorým vedie červeno značená Východokarpatská magistrála, ktorá kopíruje hlavný karpatský hrebeň. Tá vedie od Duklianskeho priesmyku (502,0 m n. m.) v Laboreckej vrchovine cez Vysoký grúň (904,9 m n. m.), Strop (1 011,2 m n. m.), Ruské sedlo (801,0 m n. m.), Pľašu (1 162,8 m n. m.), Ďurkovec (1 188,7 m n. m.) a Kamennú lúku (1 200,9 m n. m.) na trojmedzie (1 207,7 m n. m.) na vrchu Kremenec (1 221,0 m n. m.).
Zo slovenskej strany je možný výstup z najvyššie položenej obce v Sninskom okrese ako aj v celom Zemplíne Runiny a z najvýchodnejšej obce na území Slovenska Novej Sedlice.
Obec Runina je východiskovým bodom do Národného parku Poloniny – na hlavný karpatský hrebeň s vrcholmi Pľaše, Ďurkovca a Jarabej skaly a do oblasti nad vodárenskou nádržou Starina.
Obec Nová Sedlica predstavuje východiskový bod do Národného parku Poloniny – na hlavný karpatský hrebeň – na trojhraničný vrch Kremenec, do oblasti Stužice a Jarabej skaly. Je tu možnosť ubytovania a stravovania v zariadeniach Penzión Kremenec Archivované 2015-07-10 na Wayback Machine a Hostinec Beskyd.
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Značkované trasy
[upraviť | upraviť zdroj]Zo Slovenska[2]
[upraviť | upraviť zdroj]- po značke z obce Runina cez Sedlo pod Ďurkovcom (1 120,0 m n. m.), odtiaľ po značke cez vrch Ďurkovec (1 188,7 m n. m.), trvanie: ↑ 3:05 h, ↓ 2:45 h, prevýšenie: 639 m
- po značke z obce Nová Sedlica cez Poľanu a Medovú babu, trvanie: ↑ 3:20 h, ↓ 2:40 h, prevýšenie: 789 m
- po značke hrebeňom smerom od vrchu Čierťaž (1 071,0 m n. m.)
- po značke hrebeňom smerom od vrchu Kruhliak (1 100,6 m n. m.)
Z Poľska[13]
[upraviť | upraviť zdroj]- po značke z obce Wetlina (Stare Sioło) cez vrchy Jawornik (1 021,3 m n. m.) a Paportna (1 197,8 m n. m.), trvanie: ↑ 3:45 h, ↓ 2:25 h, prevýšenie: 549 m
- po značke z obce Wetlina (Kościół) cez vrch Jawornik (1 021,3 m n. m.), odtiaľ po značke cez vrch Paportna (1 197,8 m n. m.), trvanie: ↑ 3:15 h, ↓ 2:10 h, prevýšenie: 549 m
- po značke hrebeňom smerom od vrchu Krzemieniec (1 221,0 m n. m.)
- po značke hrebeňom smerom od vrchu Okrąglik (1 100,6 m n. m.)
Možnosti dopravy do turistických východísk
[upraviť | upraviť zdroj]Do obcí Runina a Nová Sedlica je možné dopraviť sa prímestskou dopravou autobusovými linkami SAD Humenné.[14][15] Vzdialenosť: Humenné-Runina 52,9 km, Snina-Runina 31,6 km, Humenné-Nová Sedlica 65,9 km, Snina-Nová Sedlica 44,6 km. Pre vyhľadanie spojenia možno použiť internetový cestovný poriadok Archivované 2016-12-22 na Wayback Machine.
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.
-
Pásmo horských lúk – polonín na Jarabej skale v lete
-
Kovová plošina osadená v roku 2016 na vyhliadkovom mieste na skalnom brale Jarabej skaly
-
Pohľad na poľský vrch Smerek (1 222,5 m n. m.) a pohorie Połonina Wetlińska z Jarabej skaly
-
Vrchol Jarabej skaly (1 199,0 m n. m.)
-
Poľský turistický smerovník na vrchole Jarabej skaly (1 199,0 m n. m.)
-
Slovenský turistický smerovník pri vyhliadke Jarabej skaly (1 167,2 m n. m.)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
- ↑ a b Turistická mapa 118 Bukovské vrchy 1 : 50 000. 4. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2009. ISBN 978-80-8042-543-2.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-03-16]. Dostupné online.
- ↑ a b c Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-03-16]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-03-16]. Dostupné online.
- ↑ a b c Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-03-16]. Dostupné online.
- ↑ Jarabá skala. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
- ↑ a b Bukovské vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2023.
- ↑ Jarabá skala. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
- ↑ Stužica-Bukovské vrchy – mapa [online]. Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO, 2014-04-08, [cit. 2015-06-13]. Dostupné online. Archivované 2015-07-15 z originálu.
- ↑ Bukovské vrchy [online]. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2015-08-02]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-03-16]. Dostupné online.
- ↑ Turistická mapa 163 Bieszczady – Bukovské vrchy 1 : 50 000. 1. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2003. ISBN 80-8042-355-5.
- ↑ Pravidelná doprava > Prímestská doprava > Humenné na stránke SAD Humenné, a. s.
- ↑ Pravidelná doprava > Prímestská doprava > Snina na stránke SAD Humenné, a. s.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Jarabá skala (národná prírodná rezervácia)
- Stužica – Bukovské vrchy
- Bukovské vrchy
- Poloniny
- Národný park Poloniny
- Park tmavej oblohy Poloniny
- Zoznam vrcholov v Bukovských vrchoch
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jarabá skala (vrch v Bukovských vrchoch)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Poloha na turistickej mape
- Poloha na turistickej / cykloturistickej mape
- Národný park Poloniny na Štátna ochrana prírody Slovenskej Republiky
- Poloniny na Poloniny.fussion.info