Rick Rypien

Rick Rypien
Štátna príslušnosť	Kanada
Narodenie	16. máj 1984, Blairmore, Alberta, Kanada
Úmrtie	15. august 2011 (27 rokov), Crowsnest Pass, Alberta, Kanada
Prezývka	Ryp
Pozícia	Center
Streľba	Pravá ruka
Výška a váha	180 cm, 77 kg
Hral za	Vancouver Canucks Manitoba Moose
NHL draft	Nedraftovaný
Aktívna činnosť	2005 – 2011
Portál o ľadovom hokeji  Biografický portál

Richard Joseph Rypien (* 16. máj 1984, Blairmore, Alberta, Kanada – † 15. august 2011, Crowsnest Pass, Alberta, Kanada) bol kanadský hokejový útočník, ktorý hrával za Vancouver Canucks v NHL. V lige sa preslávil tvrdou hrou a nebojácnosťou, napriek nižšiemu vzrastu sa neváhal púšťať do pästných súbojov s najvyššími a najťažšími hráčmi celej NHL. Rypien počas takmer celého dospelého života trpel silnými depresiami, kvôli ktorým dvakrát prerušil kariéru, a ktoré napokon vyústili do jeho samovraždy.

Osobný život

Rick Rypien sa narodil v obci Blairmore, ale detstvo prežil v neďalekej obci Coleman čítajúcej len okolo tisíc obyvateľov. Pochádzal zo športovo založenej rodiny, jeho otec Wes sa kedysi venoval hokeju, ale väčšie úspechy dosiahol v boxe, v ktorom sa stal kanadským národným šampiónom. Jeho bratranec Mark Rypien bol zase hráčom amerického futbalu pôsobiacom v NFL. Okrem Ricka hrával hokej na vysokej úrovni aj jeho brat Wes junior, či vzdialený príbuzný Shane Churla, ktorý to dotiahol až do NHL.

Hokejová kariéra

Juniorská kariéra (2001 – 2005)

Rypienove vyhliadky, že sa jedného dňa bude živiť hokejom, boli veľmi nízke. Nikdy neprešiel cez draft nováčikov do prestížnej juniorskej ligy Western Hockey League, ktorá je považovaná za vstupnú bránu do NHL. Do súťaže sa ale napokon prebojoval, keď mu príležitosť ponúklo mužstvo Regina Pats, v ktorom uspel na skúške.

V tíme mal pôvodne zastávať úlohu náhradníka v prípade zranenia niektorého zo spoluhráčov, ale vďaka spoľahlivým výkonom na ľade ako aj vodcovským schopnostiam v kabíne, jeho dôležitosť narastala. Rypien sa veľmi rýchlo stal stabilným článkom tímu a od roku 2003 až do svojho konca v klube zastával funkciu kapitána.

Po hokejovej stránke zažíval Rypien to najlepšie obdobie, v osobnom živote ho ale postretla tragédia. Počas jeho druhej sezóny v Regine jeho priateľka zahynula pri autonehode cestou na zápas, v ktorom sa mal predstaviť. Podľa niektorých známych sa Rypien s jej smrťou vyrovnával len veľmi ťažko a vraví sa, že práve vtedy u neho prvý raz vypukli depresie.

Rick Rypien predčil všetky očakávania trénerov a etabloval sa vo WHL. V poslednej sezóne v Regine ho spoluhráči dokonca zvolili za najužitočnejšieho hráča tímu, ale na skautov klubov NHL to i tak nezapôsobilo, a vo vstupnom drafte NHL oňho nezavadil jediný mančaft. V tomto období zvažoval Rypien koniec snahy o profesionálnu kariéru a možný presun na univerzitu.

Profesionálna kariéra (2005 – 2011)

Rypien sa rozhodol dať profesionálnemu hokeju ešte jednu šancu, keď na jar 2005 dostal pozvánku zapojiť sa do tréningového procesu tímu Manitoba Moose pôsobiacom v AHL ako rezervný tím Vancouveru Canucks. V niekoľkých posledných zápasoch základnej časti zaujal natoľko, že ho klub nasadil aj v play-off. Rypien zanechal perfektný prvý dojem, vďaka ktorému si našiel stabilné miesto v AHL.

Rick Rypien počas tréningu v roku 2009

Hokejová sezóna 2005/06 sa stala pre Rypiena prelomovou. V jej úvode sa zúčastnil kempu nováčikov Vancouveru Canucks, ale podaným výkonom nepresvedčil vedenie klubu NHL, aby mu ponúkli zmluvu. Vrátil sa späť do Manitoby, kde sa mu ale darilo natoľko, že výkonného riaditeľa Vancouveru prinútil prehodnotiť rozhodnutie. V novembri 2005 Rypien podpísal vstupný kontrakt a už o mesiac neskôr v najlepšej hokejovej lige sveta debutoval. Skóroval hneď vo svojom prvom zápase už pri prvom striedaní a z prvej strely. Puk sa po zblokovanej strele od Eda Jovanovskiho odrazil na Rypienovu hokejku, ktorý ho posunul za chrbát edmontonského gólmana Jussiho Markkanena. V zápase proti Minnesote Wild, ktorý bol jeho piaty v drese Canucks, utrpel zlomeninu píšťaly, a po úspešnej rekonvalescencii ho klub presunul späť do Manitoby, kde strávil zvyšok sezóny.

Zranenia sa ho držali aj v nasledujúcej sezóne 2006/07. V predsezónnom zápase proti Anaheimu Ducks si pri pästnom súboji poranil palec, kvôli čomu bol nútený vynechať dva mesiace. Rypien sa zotavil až začiatkom decembra, ale zdravý zostal len dve stretnutia v NHL, potom si natrhol sval a opäť zostal niekoľko mesiacov mimo ľadu. Keď už aj bol schopný sa vrátiť do zápasového diania, vedenie Canucks ho poslalo späť na farmu.

V podobnom duchu sa niesol aj ročník 2007/08. Rypien ho začal v AHL, odkiaľ sa po dobrých výkonoch dočkal povýšenia do NHL, len aby po niekoľkých zápasoch utrpel zranenie, ktoré ho pripravilo o možnosť upevniť si pozíciu v tíme. Napriek zdravotným komplikáciám, ktoré Rypiena počas pôsobenia v tíme Canucks limitovali, mu klub ponúkol predĺženie spolupráce, s ktorou súhlasil.

V nasledujúcom ročníku 2008/09 sa spočiatku zdalo, že sa šťastena konečne usmiala na Rypiena. V predsezónnom kempe si vybojoval miesto na súpiske Canucks, a prvýkrát v kariére začal sezónu v NHL. V prvých piatich zápasoch sezóny dokonca strelil dva góly, a rysovala sa možnosť, že by Rypien mohol byť tímu prospešný nielen svojimi päsťami, ale aj bodovou produkciou. Avšak ešte v priebehu prvého hracieho mesiaca Rypien utrpel pruh.

V tomto období Rypien prvý raz opustil svoj tím na dobu neurčitú. Vedenie tímu bolo v domnienke, že Rypien si vyžiadal čas mimo reflektorov NHL, aby sa doliečil zo sérii zranení, ktoré ho v posledných rokoch trápili, a nezvažovalo možnosť, že by ich hráč mohol trpieť depresiami.

Rypien vynechal nasledujúcich 70 zápasov a k hokeju sa vrátil až v marci 2009, od jeho posledného zápasu uplynul viac ako rok. Dlhodobá absencia sa na ňom ale nepodpísala, tréneri Canucks ho okamžite zaradili do zostavy a to dokonca aj v play-off, v ktorom odohral všetkých desať stretnutí, ktoré Vancouver v nadstavbovej časti odohral, než ho v druhom kole vyradilo Chicago Blackhawks. Po uplynutí sezóny sa Rypien stal nechráneným voľným hráčom, ale napokon sa rozhodol v klube vytrvať a podpísal nový dvojročný kontrakt.

V sezóne 2009/10 sa mu konečne začali vyhýbať zranenia, v základnej časti odohral 69 zápasov, v ktorých strelil štyri góly a pridal rovnaký počet asistencií. Klub ho nasadil aj do zápasového diania v play-off, ale Vancouver vypadol už v prvom kole, opäť proti Chicagu Blackhawks.

Hokejová sezóna 2010/11, jeho posledná v kariére, sa nezačala podľa Rypienových predstáv. V jeho prvom zápase sezóny sa pobil a rozhodca ho poslal predčasne pod sprchy. Cestou do šatne prechádzal okolo fanúšika sediaceho priamo za striedačkou Canucks, ktorý utrúsil sarkastickú poznámku. V Rypienovi vzplanul hnev, natiahol sa ponad plexisklo a fanúšika zdrapil za dres. Za neprístojné správanie vedenie súťaže suspendovalo Rypiena na dobu neurčitú, až neskôr trest pozmenilo na stopku na šesť zápasov a pokutu 25 000 dolárov.

Po odpykaní trestu sa Rypien vrátil ku Canucks, ale jeho pozícia v tíme už nikdy nebola rovnaká ako predtým. Veľmi často sledoval zápasy iba z tribúny ako zdravý náhradník a v novembri 2010 po druhý raz opustil mužstvo, aby sa popasoval s depresiami. Tentoraz už širšia hokejová verejnosť tušila, že by za Rypienovou pauzou od hokeja mohli byť psychické problémy, jednako klub odmietal poskytnúť bližšie podrobnosti ohľadom zdravia svojho zverenca. Rick Rypien sa naposledy vrátil ku hokeju v marci 2010 a sezónu dohral v AHL v tíme Manitoba Moose.

Po sezóne mu vypršala zmluva s Vancouverom Canucks a na novej spolupráci sa dohodol s Winnipegom Jets. Do nového prírastku NHL ho priviedol asistent výkonného riaditeľa Jets Craig Heisinger, ktorý si pred mnohými rokmi vyhliadol Rypiena do Manitoby Moose, keď ešte hokejista pôsobil v juniorskej lige. Za nový klub ale Rypien napokon neodohral jediný zápas.

Herný štýl

Vitrína v útrobách štadiónu Vancouver Canucks, v ktorej sú uložené dresy troch bývalých hráčov tímu, ktorí zahynuli v lete 2011. Barry Wilkins (vľavo) zomrel na rakovinu v júni, Rick Rypien spáchal samovraždu v auguste a Pavol Demitra zahynul pri leteckom nešťastí v septembri

Rick Rypien sa prezentoval ako tvrdý hráč, známy pre svoju agresivitu, neúnavnosť pri napádaní rozohrávok protivníka, či pre jeho nebojácnosť pri pästných súbojoch. Napriek tomu, že bol nižšieho vzrastu a nepatril ani medzi najmohutnejších hráčov ligy, nikdy neváhal zhodiť rukavice. Priazeň fanúšikov NHL si získal pästným súbojom proti Halovi Gillovi (201cm, 110kg), ktorému uštedril niekoľko úderov do tváre bez toho, aby sám nejaký vážnejší schytal, či bitkou proti Borisovi Valábikovi (201cm, 105kg), ktorému dokonca pretiahol dres cez hlavu a dostal ho na kolená.

Hoci tvrdý štýl vydláždil Rypienovi cestu do NHL, bol tiež príčinou častých zranení.

Smrť

Rick Rypien sa o duševných problémoch zveril svojmu tímu v roku 2008, klub mu odvtedy asistoval pri liečbe. V spoluhráčovi Kevinovi Bieksovi našiel dôverného priateľa, ktorému sa s problémami zveroval.

Necelé dva mesiace po podpise zmluvy s Winnipegom Jets ho našiel rodinný príslušník obeseného v dome. Mal dvadsaťsedem rokov.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rick Rypien