Robert Creeley
| Robert Creeley | |
 Fotografia Roberta Creeleyho od Elsy Dorfman z roku 1972. | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Narodenie | 21. máj 1926 |
| Arlington, Massachusetts, USA | |
| Úmrtie | 30. marec 2005 (78 rokov) |
| Odessa, Texas, USA | |
| Národnosť | americká |
| Zamestnanie | básnik, vydavateľ, učiteľ |
| Manželka | 1. Ann 2. Bobbie Louise Hawkins |
| Dielo | |
| Literárne hnutie | Black Mountain Poets |
| Debut | Le Fou, zbierka básní |
| Významné ocenenia | Bollingen Prize for Poetry |
| Odkazy | |
 | Robert Creeley (multimediálne súbory na commons) |
Robert Creeley (* 21. máj 1926, Arlington, Massachusetts, USA – † 30. marec 2005, Odessa, Texas) bol americký básnik a autor viac ako šesťdesiatich kníh. Obvykle je spájaný s básnickou školou Black Mountain Poets, ku ktorej sa jeho verše esteticky približujú. Bol blízkym priateľom s nasledovnými autormi: Charles Olson, Robert Duncan, Allen Ginsberg, John Wieners a Ed Dorn. Pracoval ako profesor poetiky a humanistických vied na State University of New York v meste Buffalo. V 1991 sa stretol s viacerými autormi pri príležitosti založenia „Programu výuky poézie“ v Buffalo. Boli to: Susan Howe, Charles Bernstein, Raymond Federman, Robert Bertholf, a Dennis Tedlock. Creeley žil vo Waldoboro, Maine, Buffalo (New York), New York, Providence a Rhode Island, kde učil na „Brown University“. Bol laureátom ceny Bollingen Prize for Poetry a Lannan Foundation Lifetime Achievement Award.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Creeley sa narodil v meste Arlington, Massachusetts a vyrástol v Actone. Žil a cestoval so svojou matkou a sestrou Helen. Keď mal štyri roky, prišiel o ľavé oko. Študoval na „Holderness School“ v New Hampshire. Potom nastúpil na štúdiá na Harvard University v roku 1943, ale opustil ju, aby slúžil v americkej armáde v Barme a Indii v rokoch 1944 – 1945. Vrátil sa na Harvard v 1946, ale svoj titul bakalára umení dosiahol na „Black Mountain College“ v 1955, kde aj vyučoval v niektorých kurzoch. Keď „Black Mountain School“ v 1957 zavreli, Creeley sa premiestnil do San Francisca, kde sa stretol s Jackom Kerouacom a Allenom Ginsbergom. Neskôr stretol a spriatelil sa s Jacksonom Pollockom v „Cedar Tavern“ v New York City.
Krátky čas bol aj farmárom na slepačej farme, tesne predtým, ako začal učiť. Farma sa nachádzala v Littletone, New Hampshire. Vtedy mal 23 rokov. Creeley raz odtiaľ napísal do rádia Cidovi Cormanovi, ktorého show raz na farme počúval, čo prvýkrát o Creeleym povedal Charles Olson.
V rokoch 1951 – 1955 žil Creeley aj so svojou ženou Ann a ich troma deťmi na španielskom ostrove Mallorca. Odišli tam s podporou ich priateľov Martina Seymoura-Smitha a jeho ženy Janet. Spolu založili „Divers press“ a publikovali práce Paula Blackburna, Roberta Duncana, Charlesa Olsona a iných. Creeley tu napísal polovicu svojej publikovanej prózy vrátane zbierky poviedok „The Gold Diggers“ a románu „The Island“. Cestoval medzi Mallorcou a „Black Mountain College“, kde mal miesto učiteľa. Tak sa stalo, že niektoré vydania „Black Mountain Review“ pochádzajú z Mallorcy, pretože ich tlač tam bola výrazne lacnejšia.
Titul magistra umení získal na „University of New Mexico“ v 1960. Svoju akademickú kariéru začal učením na prestížnej „Albuquerke Academy“ okolo 1958 do cca 1961. V roku 1957 stretol Bobbie Louise Hawkins, s ktorou žil v úradne uzavretom manželstve do roku 1975. Mali spolu dve deti, Sarah a Katherine. Venoval jej svoju knihu „For Love“.
Creeley vystupoval na „Vancouver Poetry Festival“ v 1963 a v 1965 na „Berkeley Poetry Conference“. Neskôr potom cestoval a usídlil sa na English faculty of "Black Mountain II" pri „University at Buffalo“ v 1967. Vydržal tu do roku 2003, kedy prijal miesto na „Brown University“.
Prvú slávu získal v roku 1962 svojou zbierkou poézie „For Love“. Získal cenu „Bollingen Prize for Poetry“ a pozíciu v „New York State Poet Laureate“ od 1989 do 1991. V roku 2003 bol zvolený za člena American Academy of Arts and Sciences.
V roku 1968 podpísal tak ako mnohí spisovatelia protest “Writers and Editors War Tax Protest” proti vojne vo Vietname, čo znamenalo neplatenie daní štátu. Vo svojich neskorších rokoch bol advokátom a mentorom viacerých mladých básnikov vďaka svojej osobnej morálke, on sám bral toto svoje poslanie veľmi vážne. Vo svojich posledných rokoch používal internet, aby sa mohol kontaktovať s mladými básnikmi a priateľmi.
V rokoch 1990 – 2003 žil s rodinou v Black Rock, v prestavanom hasičskom dome na rohu Amherst a East Street. V čase jeho smrti sídlil v mieste, kde mala sídlo „Lannan Foundation“ v Marfa, Texas.
Creeley zomrel pri východe slnka 30. marca 2005 v meste Odessa (Texas) na zápal pľúc. Jeho smrť zaregistroval celý poetický svet. Bol pochovaný v Cambridge, Massachusetts. Jeho meno je na zozname Albuquerque Academy, kde mal učiteľský post a kde zomrel 10 dní predtým ako mohol osláviť 50. výročie akadémie.
Tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]Creelyho prvá knižka „Le Fou“ bola publikovaná v 1952, odvtedy prešlo veľa rokov, kým sa zjavila ďalšia. V roku 1983 vyšla zbierka „Mirrors“, ktorá mala tendencie k vecnej predstavivosti. Kritici mali problém pochopiť, že jeho tvorba prežila básnickú školu Black Mountain Poets, čo formuloval Charles Olson v korešpondencii a čo popularizoval vo svojej eseji „Projective Verse“, že " Táto forma nikdy nie je viac ako rozmer obsahu". Jeho básne boli často vo forme stancí (kuplety[1], triplety, quatrainy). Príkladom je báseň „The Hero“ zo zbierky „Collected Poems“. The Hero je napísaný v sylabickom prozodickom systéme, počet slov vo verši sa mení od troch do sedem, ale tiež aj od štyroch do šesť. Iná technika je variabilný rým, ktorý nemá schému, ale niektoré z veršov sa rýmujú a báseň obsahuje rýmovaný kuplet. Všetky stance sú quatrainy, napríklad:
- THE HERO
- Each voice which was asked
- spoke its words, and heard
- more than that, the fair question,
- the onerous burden of the asking.
- And so the hero, the
- hero! stepped that gracefully
- into his redemption, losing
- or gaining life thereby.
Vzhľadom k tejto forme sa rôzni kritici nazdávali, že Creeley vytvoril voľné verše. M. L. Rosenthal v eseji The New Poets citoval Creeleyho "používanie osobného rytmu v zmysle, že objavenie vonkajšieho ekvivalentu reči spadá do pravdivého predmetu poézie" a že "Ak používa predstavivosť, Creeley môže byť zaujímavý a efektívny na úrovni zmyslov."
V jednej eseji nazvanej "Poetry: Schools of Dissidents," akademický básnik Daniel Hoffman napísal v The Harvard Guide to Contemporary American Writing, ktorý editoval, že ako odrasteného staršieho básnika Creeleyho jeho práca smeruje stať sa čím ďalej tým viac fragmentárnou vo svojej podstate, dokonca tituly v zbierke „For Love: Poems 1950-1960“ kolíšu smerom k fragmentárnosti zážitku v básňach: Words, Pieces, A Day Book.
Posmrtné vydania Creeleyho diela pokračujú, niektoré z nich obsahujú dvojdielnu zbierku Collected Poems.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Robert Creeley
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Robert Creeley na anglickej Wikipédii.
- Revue Transatlantica