Rostov nad Donom
Rostov nad Donom | |||
Rostov-na-Donu Ростов-на-Дону | |||
Mesto | |||
Pohľad na mesto v roku 2009
| |||
|
|||
Štát | Rusko | ||
---|---|---|---|
Fed. štát | Federálne mesto | ||
Región | Rostovská oblasť | ||
Súradnice | 47°14′00″S 39°43′00″V / 47,23333°S 39,71667°V | ||
Rozloha | 348,5 km² (34 850 ha) | ||
Obyvateľstvo | 1 130 305 (2018) | ||
1807 | 1749 | ||
Primátor | Michail Čerňšov | ||
Wikimedia Commons: Ростов-на-Дону | |||
Webová stránka: http://www.rostov-gorod.ru/ | |||
OpenStreetMap: mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Rostov nad Donom (po rusky: Ростов-на-Дону - Rostov-na-Donu) je mesto na juhu európskej časti Ruska. Leží na rieke Don, neďaleko hraníc s Ukrajinou, 46 km od pobrežia Azovského mora. Má 1 130 305 obyvateľov (2018) a je správnym centrom Rostovskej oblasti a celého Južného federálneho okruhu.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Mesto bolo založené v roku 1749, onedlho po jeho založení tu vznikla pevnosť a obchodné centrum Temernická colnica[1]. Vďaka vhodnej polohe neďaleko mora sa malé mesto okolo svojej pevnosti postupne rozširovalo. Názov Rostov-na-Donu vo svojej dnešnej podobe vznikol v roku 1796, keď sa vtedajšie mestečko rýchlo vzmáhalo a čoskoro získalo mestské privilégiá. Pomenované bolo podľa biskupa - Svätého Dimitrija Rostovského, pochádzajúceho z Rostova v Jaroslavľskej oblasti.
Vďaka silnému dopravnému ruchu na rieke Don sa rozrastalo tak rýchlo, že už roku 1928 sa sem presťahovali úrady regionálnej správy z Novočerkasska. V rámci boja komunistov proti náboženstvu, po ruskej občianskej vojne a ustanovení komunistickej vlády tu boli zborené dve kedysi dominantné katedrály - Katedrála sv. Alexandra Nevského a Katedrála sv. Juraja v Nachičevane.
V rokoch 1941 a 1942 mesto dvakrát obsadil Wehrmacht. Začiatkom 90. rokov sa tu po páde ZSSR rozrastala bieda a kriminalita. V priebehu prvého desaťčočia 21. storočia sa ekonomická a sociálna situácia v meste postupne zlepšila. Vznikali nové podniky a iné sa sem usadili z okolitých oblastí.
Počas rusko-ukrajinskej vojny bolo mesto dôležitým logistickým centrom ruských síl a sídlom južného vojenského okruhu, ktorý fakticky viedol inváziu na Ukrajinu. 23. júna 2023 sa mesta bez boja zmocnili jednotky Wagnerovej skupiny, ktorej veliteľ Jevgenij Prigožin dlhšie kritizoval ruské velenie a snažil sa zabrániť plánovanej integrácii ním vedenej súkromnej armády pod plnú kontrolu ruského ministerstva obrany. Prigožinovej jednotky následne začali postupovať na Moskvu s cieľom zosadiť vedenie armády (Šojgu, Gerasimov).[2] Upokojenie situácie nastalo až po intervencii bieloruského prezidenta Lukašenka, ktorý zaistil beztrestnosť Wagnerovej skupiny, ak odíde do Bieloruska. Jednotky sa zastavili asi 200 km od Moskvy.
Šport
[upraviť | upraviť zdroj]V meste sídli futbalový klub FK Rostov či popredný hádzanársky klub GK Rostov-Don.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Temernickaja tamožňa. Boľšaja sovietskaj encyklopedia. [online]. bse.sci-lib.com, [cit. 2011-04-15]. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ Chapter Four: Russia and Eurasia: Regional trends in 2023 158; Regional defence policy and economics 160; Ukraine: defence policy 161; Russia: defence policy and economics 164; Arms procurements and deliveries 177; Armed forces data section 178. (2024). The Military Balance, 124(1), 158–217. https://doi.org/10.1080/04597222.2024.2298592
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rostov nad Donom