Rudolf Mičieta
| Rudolf Mičieta | |
| slovenský včelársky odborník | |
| Narodenie | 3. august 1909 Veľké Rovné, Rakúsko-Uhorsko, (dnes Slovensko) |
|---|---|
| Úmrtie | 18. október 1991 (82 rokov) Bratislava, ČSFR, (dnes Slovensko) |
Rudolf Mičieta (* 3. august 1909, Veľké Rovné, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko) – † 18. október 1991, Bratislava, ČSFR (dnes Slovensko)) bol významný včelársky odborník a historik včelárstva na Slovensku.
Biografia
[upraviť | upraviť zdroj]Rudolf Mičieta sa narodil roku 1909 v obci Veľké Rovné v okrese Žilina. Po skončení základnej školy získal ďalšie vzdelanie na Strednej železničnej škole v Brne a Železničnej komerčnej škole v Bratislave. Asi do roku 1939 pôsobil ako výpravca vlakov. V svojej profesnej kariére pokračoval na Ministerstve dopravy a verejných prác - rezort železničný - ako hlavný adjunkt slovenských železníc, inšpektor slovenských železníc a neskôr ako prednosta stanice a náčelník na rôznych staniciach na Slovensku. V období nástupu robotníckych riaditeľov bol ako jeden z posledných náčelníkov zosadený a znova pracoval ako vlakový dispečer. Svojou prácou a vedomosťami však opäť získal vedúce postavenie a za svoju prácu bol odmenený rezortným vyznamenaním „Najlepší pracovník dopravy“. Od cca roku 1951 bol náčelníkom na stanici Bratislava-Nivy. Zomrel 18. októbra v roku 1991 v Bratislave.
Včelárske aktivity
[upraviť | upraviť zdroj]Svoje prvé skúsenosti so včelárstvom získal od svojho otca, ktorý bol pekár a zasvätil ho do tajov tohto ušľachtilého koníčka. V roku 1949 sa začal samostatne zaoberať včelárstvom. Od tohto obdobia až do svojej smrti bol aktívnym včelárom, čomu zasvätil celý svoj ďalší život. Do slovenskej včelárskej organizácie vstúpil v Devínskej Novej Vsi (pri Bratislave), kde vtedy pôsobil ako náčelník železničnej stanice. Počas svojho života prešiel mnohými funkciami v miestnych, celoslovenských i federálnych orgánoch včelárskych organizácií. Od začiatku svojich včelárskych aktivít mal neobyčajný záujem o históriu včelárstva. Aktívne vyhľadával základné písomné pramene o jednotlivých etapách vývoja včelárstva, tieto triedil a interpretoval ich v kontexte doby, kedy vznikali. Na základe nim zozbieraného a analyzovaného historického materiálu popísal vývoj slovenského včelárstva od jeho začiatku, až asi do roku 1919. Tým vzniklo jeho najvýznamnejšie dielo: Z dejín včelárstva na Slovensku, ktorým sa Slovensko zapísalo medzi národy, ktoré majú spracované svoje dejiny včelárstva. Týmto významných dielom nadviazal na dielo JUDr. Jána Gašperíka. V roku 1971 sa Rudolf Mičieta stáva jedným z členov Komisie pre výstavbu včelárskeho skanzenu v Kráľovej pri Senci. Aktívne zhromažďuje, konzervuje a rozmiestňuje rôzne exponáty do múzea, podľa svojich predstáv. Realizácia tohto diela sa podarila a dovŕšené bolo slávnostným otvorením skanzenu dňa 15. mája 1975. V expozícii sú okrem všetkého včelárskeho náradia z rôznych období včelárstva na Slovensku vystavené aj unikátne zbierky úľov, ktoré sa používali už v 17. storočí a tiež najväčší známy slovenský úľ s motívom včely - kráľovnej matky, ktorý bol pôvodne vo vlastníctve jeho otca. Za svoju celoživotnú prácu získal Mičieta viacero ocenení a vyznamenaní doma i v zahraničí, napr. Bronzová včela, Zlatá včela, Závodníkova medaila, Dzierzonova plaketa. Sám v roku 1978 napísal Sprievodcu po včelárskom skanzene vo Včelárskom učilišti v Kráľovej pri Senci. V roku 1975 pôsobil ako odborný poradca pri nakrúcaní dokumentárneho filmu o tomto skanzene. V ďalšom období napísal Kroniku Slovenského zväzu včelárov od roku 1869 až do cca roku 1938. Následne začal spracovávať aj históriu ďalšieho obdobia. Napísal aj Kroniku bratislavskej včelárskej organizácie, ktorá bola aj podkladom knihy: Kapitoly z dejín včelárstva v Bratislave. Plánoval spracovať aj dejiny slovenského včelárstva po roku 1919, ale túto prácu už nestihol dokončiť. Za svoju celoživotnú prácu získal viacero ocenení a vyznamenaní. Zvolili ho za Čestného člena SZV a v Kráľovej pri Senci zasadili lipu, ktorá nesie jeho meno. Za činnosť v oblasti včelárstva získal v roku 1969 štátne vyznamenanie „Za zásluhy o výstavbu“. Slovensko reprezentoval svojou účasťou na viacerých svetových včelárskych kongresoch. Vystavoval zbierky známok a medailí s námetom včely medonosnej. Bol dlhoročným učiteľom včelárstva a čestným členom Slovenského zväzu včelárov.
Zdroje informácií o autorovi
[upraviť | upraviť zdroj]- Čizmárik, J.: 2003, Osobnosti apidológie I., Nakl. Alexandra Bratislava, p. 141.
Bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]- Mičieta, R.: 1958, Je včelia matka vysielačkou? Včelár, 32, p. 180 - 181.
- Mičieta, R.: 1959, Je včelia matka vysielačkou? Včelár, 33, p. 256 - 257.
- Mičieta, R.: 1960, Zaujímavosti zo života včely. Včelár, 34, p. 8 - 9, 35 - 36, 55 - 56, 80 - 81.
- Mičieta, R.: 1960, Telesná teplota včely. Včelár, 34, p. 32 - 33.
- Mičieta, R.: 1960, Včely v starom Egypte. Včelár, 34, p. 106 - 107 + 3 obr.
- Mičieta, R.: 1960, Cedidlo-čistenie medu. Včelár, 34, p. 152.
- Mičieta, R.: 1960, Naše včely a ich dejiny. Včelár, 34, p. 205 + 1 obr.
- Mičieta, R.: 1960, Nepodceňujme podmetovú podložku. Včelár, 34, p. 219 - 220 + 1 obr.
- Mičieta, R.: 1960, Včely v starej Indii. Včelár, 34, p. 256.
- Mičieta, R.: 1969, Z dejín včelárstva na Slovensku. Bratislava, Príroda, 424 pp.