Preskočiť na obsah

Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Devínska Nová Ves)
Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves
mestská časť Bratislavy
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Bratislava IV
Región Bratislava a okolie
Vodný tok Morava
Nadmorská výška 172 m n. m.
Súradnice 48°12′40″S 16°58′35″V / 48,211222°S 16,976328°V / 48.211222; 16.976328
Rozloha 24,22 km² (2 422 ha) [1]
Obyvateľstvo 17 067 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 704,67 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1451
Starosta Dárius Krajčír[3] (SOM Slovensko)
PSČ 841 07, 841 08
ŠÚJ 529371
EČV (do r. 2022) BA, BL, BT
Tel. predvoľba +421-2
Adresa miestneho
úradu 		Miestny úrad Devínska Nová Ves
Novoveská 17/A, 841 07 Bratislava
E-mailová adresa mudnv@mudnv.sk
Telefón 02/60 20 14 00
Poloha mestskej časti na Slovensku
Poloha mestskej časti na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mestskej časti
Wikimedia Commons: Devínska Nová Ves
Webová stránka: devinskanovaves.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Rieka Morava v Devínskej Novej Vsi

Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves[4] (skr. DNV; iné názvy: Bratislava-Devínska Nová Ves, Mestská časť Devínska Nová Ves, Devínska Nová Ves; hovorovo: Devínska; nem. Thebenneudorf, Neudorf an der March; chorv. Devinsko Novo Selo; maď. Devényújfalu) je mestská časť Bratislavy.

Názov

[upraviť | upraviť zdroj]

Názov Devínska Nová Ves sa stal oficiálnym okolo roku 1848. Dovtedy sa pre Devínsku Novú Ves používalo viacero odlišných názvov. Do 17. storočia sa vyskytujú názvy Nová Ves, Nova Wass, Divin-Új-Falu a Wyfalu. Koncom 17. storočia sa udomácnili názvy Chorvátska Nová Ves, Theben-Neudorf a Dévényújfalu. Počas medzivojnového obdobia a krátko po druhej svetovej vojne sa v nemecky písanej odbornej literatúre okrajovo používalo aj označenie Neudorf an der March (v preklade Nová Ves nad Moravou) alebo Theben an der March (v preklade Devín nad Moravou). Názov Devínskej Novej Vsi sa v slovenčine zjednotil v 1848.

Demonym pre Devínsku Novú Ves je Devínskonovovešťan a Devínskonovovešťanka (často sa mylne používa „Devínčan/Devínčanka“). Chorvátski potomkovia používajú tiež Novoselan. Prídavné meno je devínskonovoveský. Najčastejší skrátený hovorový názov pre obec je Devínska.

Demografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Sčítanie 2011

[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

Sčítanie 2011 (národnosť v %):

Počet obyvateľov: 15 612
slovenská
  
 92,54 %
maďarská
  
 1,88 %
rómska
  
 0,05 %
rusínska
  
 0,13 %
ukrajinská
  
 0,11 %
česká
  
 1,40 %
nemecká
  
 0,19 %
poľská
  
 0,13 %
chorvátska
  
 0,43 %
srbská
  
 0,02 %
ruská
  
 0,07 %
židovská
  
 0,03 %
moravská
  
 0,18 %
bulharská
  
 0,08 %
iná
  
 0,45 %
nezistená
  
 2,31 %

Sčítanie 2011 (materinský jazyk v %):

Počet obyvateľov: 15 612
slovenský
  
 92,10 %
maďarský
  
 1,97 %
rómsky
  
 0,01 %
rusínsky
  
 0,16 %
ukrajinský
  
 0,06 %
český
  
 1,49 %
nemecký
  
 0,24 %
poľský
  
 0,12 %
chorvátsky
  
 0,67 %
bulharský
  
 0,01 %
iný
  
 0,58 %
nezistený
  
 2,60 %

Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):

Počet obyvateľov: 15 612
Rímskokatolícka cirkev
  
 52,38 %
Evanjelická cirkev augsburského vyznania
  
 3,94 %
Gréckokatolícka cirkev
  
 0,86 %
Reformovaná kresťanská cirkev
  
 0,31 %
Pravoslávna cirkev
  
 0,42 %
Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia
  
 0,51 %
Evanjelická cirkev metodistická
  
 0,16 %
Kresťanské zbory
  
 0,33 %
Apoštolská cirkev
  
 0,21 %
Bratská jednota baptistov
  
 0,13 %
Cirkev adventistov siedmeho dňa
  
 0,09 %
Cirkev bratská
  
 0,11 %
Ústredný zväz židovských náboženských obcí
  
 0,08 %
Starokatolícka cirkev
  
 0,06 %
Cirkev československá husitská
  
 0,06 %
Novoapoštolská cirkev
  
 0,03 %
Bahájske spoločenstvo
  
 0,09 %
Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní
  
 0,09 %
iné
  
 1,51 %
bez vyznania
  
 31,42 %
nezistené
  
 7,21 %

Sčítanie 1880

[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Historicko-demografický lexikón obcí SR 1880-1910 (Štatistický úrad SR)

Sčítanie 1880 (jazyk v %):

Počet obyvateľov: 1 711
slovenský
  
 15,84 %
maďarský
  
 1,05 %
nemecký
  
 9,70 %
chorvátsky
  
 68,44 %
iný
  
 1,99 %
nezistený
  
 2,98 %

Sčítanie 1880 (vierovyznanie v %):

Počet obyvateľov: 1 711
Rímskokatolícka cirkev
  
 96,14 %
Evanjelická cirkev augsburského vyznania
  
 0,18 %
Reformovaná kresťanská cirkev
  
 0,06 %
Ústredný zväz židovských náboženských obcí
  
 3,57 %
iné
  
 0,06 %

Geografia

[upraviť | upraviť zdroj]
Povodne sú v Devínskej Novej Vsi častým javom. Na obrázku porovnanie z jari 2006 a júla 2008

Devínska Nová Ves sa nachádza 15 km severozápadne od centra Bratislavy. Rozprestiera sa na okraji Záhorskej nížiny a na úpätí Devínskej Kobyly. Západnú hranicu obce tvorí rieka Morava, ktorá je súčasne aj prírodnou hranicou medzi Slovenskom a Rakúskom. Cez mestskú časť preteká potok Mláka, ktorý sa vlieva do Moravy. Neďaleko sútoku sa nachádza pred niekoľkými rokmi zrevitalizovaný rybník.

Miestne členenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Miestne časti Devínskej Novej Vsi sú:

Miestne štvrte

[upraviť | upraviť zdroj]

Názvy miestnych štvrtí v Devínskej Novej Vsi súvisia s historickým osídlením a tradíciami:

  • Kolónia - časť Paulinského, staršia časť Devínskej Novej Vsi v okolí bývalej tehelne, predovšetkým rodinná zástavba. V súčasnosti jej charakter podstatne ovplyvňuje rozširovanie závodu Volkswagen. Názov Kolónia je v Devínskej Novej Vsi zaužívanejší ako názov Paulinské.
  • Grba - súčasť Kostolného s rodinnou zástavbou. Tvorí predovšetkým jeho staršiu časť na sever od dvoch základných škôl. Názov pochádza z chorvátskeho slova, ktoré vyjadruje polohu tejto časti na "hrbe", na kopci.
  • Slovinec - časť Podhorského, nachádza sa na západe pri rieke Morave, zahŕňa samotnú ulicu Slovinec a k nej prilehajúce ulice. Názov je tiež pravdepodobne juhoslovanského pôvodu, môže súvisieť so slovanským národom Slovincov, ktorí mohli na tomto území žiť.

Doprava

[upraviť | upraviť zdroj]

Železničná doprava

[upraviť | upraviť zdroj]

Devínska Nová Ves je významným železničným uzlom, pretože je to jeden z dvoch železničných hraničných priechodov do Rakúska. Cez Devínsku Novú Ves prechádza železničná trať Bratislava - Kúty, slovenská časť trate Bratislava - Brno - Praha.

Zaujímavosťou je existencia úzkorozchodnej železnice spájajúcej dnešnú železničnú stanicu s Devínom. Trať bola využívaná na transport ťažených hornín v oblasti západného úpätia Devínskych Karpát. Činnosť na tejto trati skončila pred druhou svetovou vojnou a trať bola definitívne rozobraná pri výstavbe signálnej cesty pohraničnej stráže po vybudovaní Železnej opony - dnešného cyklistického chodníka.

Cestná doprava

[upraviť | upraviť zdroj]

Problémom zostáva cestná doprava. Všetky príjazdové cesty do Devínskej Novej Vsi sú vzhľadom na frekventovanosť premávky priúzke a v zimných mesiacoch až nezjazdné. Nachádza sa tu tiež množstvo problematických križovatiek, ktoré mali byť riešené kruhovými križovatkami. V súčasnosti sa plánuje predĺženie Eisnerovej ulice a výstavba prvého úseku diaľnice NO (tzv. nulového obchvatu), ktorá má spájať Devínsku Novú Ves so Záhorskou Bystricou diaľnicou otvorenou v polovičnom profile. Táto má byť neskôr predĺžená tzv. mostom Morava (popri Marcheggskych mostoch) do Rakúska. Zároveň tu bude vybudovaný cestný hraničný prechod Marchegg - Devínska Nová Ves. Devínska Nová Ves sa nachádza v blízkosti diaľnice D2 a dá sa do nej dostať cez križovatku Lamač.

Mestská hromadná doprava

[upraviť | upraviť zdroj]

V obci zabezpečujú hromadnú dopravu autobusy a vlaky. História mestskej hromadnej dopravy v Devínskej Novej Vsi sa začala písať 4. apríla 1972.

Autobusová

[upraviť | upraviť zdroj]

Devínska Nová Ves je zabezpečovaná linkami:

  • nosné:
  • lokálne:
    • Opletalova – Tesco Lamač / NOÚ (slúži hlavne na dopravu za nákupmi a školami)
    • Mláka – Lamač
  • expresné:
    • Autobusová stanica – Volkswagen (pre zamestnancov Volkswagenu)
    • Jána Jonáša, VW1 – Žatevná (pre zamestnancov Volkswagenu)
    • Jána Jonáša, VW1 / Volkswagen, VW2 – Depo Petržalka (pre zamestnancov Volkswagenu)

Vlaková

[upraviť | upraviť zdroj]

Vlaková doprava je alternatívou voči autobusovej doprave. Cestujúci môžu využiť vlaky idúce väčšinou 2x za hodinu zo stanice Devínska Nová Ves do stanice Bratislava hlavná stanica. Vlaky sú zaradené do Integrovaného Dopravného sytému v Bratislavskom kraji (skr. IDS BK) ako linka . Nevýhodou je, že stanica je umiestnená ďaleko od sídliska, v miestnej časti Paulinské. Časť cestujúcich napriek tomu namiesto linky , využíva práve linku . Vlaková doprava by sa mala zvýhodniť po vybudovaní zastávky Devínska Nová Ves - sídlisko, priamo na sídlisku.

Cyklotrasy

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodný asfaltový chodník Pohraničnej stráže (tzv. „signálka“) z čias železnej opony dnes slúži ako časť Moravskej cyklistickej cesty. Trasa pokračuje cez Devínsku Novú Ves popri Morave cez osadu Devínske Jazero a Vysokú pri Morave až do Záhorskej Vsi. K lepšiemu využitiu obyvateľmi Bratislavy prispievala sezónne cez víkendy premávajúca cyklobusová linka MHD .

Dňa 11. augusta 2012 bol sprístupnený verejnosti most pre cyklistov a chodcov, ktorý spojil Devínsku Novú Ves so Schlosshofom (Dolné Rakúsko) ponad rieku Moravu. Z mosta sa dá plynulo napojiť na už existujúcu cyklistickú trasu.

Priemysel

[upraviť | upraviť zdroj]

V Devínskej Novej Vsi sa nachádza automobilka Volkswagen Slovakia a.s., ťahúň priemyselnej výroby Slovenska. V blízkosti závodu VW až po bývalú tehelňu pribudli výrobné areály subdodávateľov Volkswagenu, aj ďalší výrobcovia. Ďalšími významnými závodmi sú závody Presskam a Tower.

Stručné dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]
Pripomienka železnej opony na slovensko-rakúskej hranici

Osídlenie chotára Devínskej Novej Vsi je veľmi staré, siaha najmenej do mladšej doby kamennej. Našli sa tu aj predmety pochádzajúce z bronzovej a zo železnej doby. Osobitnú pozornosť si zaslúžia unikátne nálezy dokumentujúce slovansko-avarské osídlenie. Nachádza sa tu jedno z najstarších a najvýznamnejších pohrebísk. Niektorí historici ho spájajú so Samovou ríšou - prvým zväzom slovanských kmeňov na území Slovenska, ktoré založil franský kupec Samo v roku 623. Na pohrebisku, ktoré sa používalo v 7. až 9. storočí, objavili 856 kostrových a 27 žiarových hrobov. Archeológovia odkryli 85 jazdeckých hrobov (bojovník pochovaný aj s koňom). Obsahovo rozdielne nálezy v jednotlivých hroboch poskytli jedinečný materiál na štúdium majetkovej diferenciácie vtedajšieho obyvateľstva.

Na dvoch návršiach strmo sa vypínajúcich nad moravskú nivu stáli pri štvrti nazývanej Slovinec v 9.storočí dve mohutné veľkomoravské pevnosti. Na menšej plošine dolného kopca dolného kopca bolo opevnené hradisko s označením Na skale. Hradisko chránil 2 metre vysoký ochranný val, ktoré násyp sa dá aj dnes rozpoznať v teréne. Do pevnosti sa vstupovalo cez mohutnú bránu s bočnými drevenými vežami. Archeológom sa podarilo nájsť zvyšky jednopriestorovej zrubovej stavby s dvoma kupolovými hlinenými pecami. Horné hradisko s označením Na pieskoch stálo na vyššej plošine ležiace nad žltou stenou Sandbergu. Opevnenie hradiska tvoril mohutný násyp z juhu posilnený priekopou. Novoveské pevnosti vznikli súčasne a zdá sa, že v rovnako čase aj zanikli. v Oboch sa našli stopy po veľkom požiari, ktorý pravdepodobne ukončil ich existenciu. Z hradísk sa dalo kontrolovať široké okolie, najmä šíre Moravské pole na druhom brehu Moravy. Nie je vylúčené, že práve tieto hradiská boli pevnosťou Dowina kniežaťa Rastislava, na ktorú podľa Fuldských análov v roku 869 neúspešne útočil Karol, syn východofranského kráľa Ľudovíta Nemca.

Prvá zmienka o Devínskej Novej Vsi pochádza približne z roku 1451 ako „Nová Ves“. V listine Prešporskej kapituly sa spomína Ján z Novej Vsi. Obec sa postupne nazývala Wyfalw, Wyfalu, po maďarsky Dévényújfalu a po nemecky Theben Neudorf. Patrila medzi poddanské obce devínskeho panstva. Ďalšie písomné správy sa objavili až v súvislosti s tureckým nebezpečenstvom v polovici 16. storočia. V obci sa zastavili aj španielske žoldnierske vojská, ktoré spustošili niekoľko usadlostí. V nich sa postupne usadili chorvátski kolonisti. Vďaka ich prítomnosti sa obec v 16. storočí spomína ako Chorvátska Nová Ves. Okrem grófov zo Svatého Jura a Pezinka v dedine vlastnili majetky aj rehole bratislavských uršulínok a jezuitov a mariánskych paulínov. Od 16. storočia tu existovala tridsiatková stanica, v ktorej sa kontroloval vývoz palivového dreva a dobytka do Rakúska. V priebehu 17.-19. storočia sa obec rozvíjala, bola začlenená do Bratislavskej župy. Nachádzala sa tu vápenka (podľa čoho je aj historické pomenovanie časti obce).

V 18. storočí tu bola vybudovaná piesková baňa s lanovkou v lokalite Sandberg, pomocou ktorej sa prevážal piesok na lode na rieke Morave, odkiaľ putovali do južných častí habsburskej monarchie. Približne začiatkom 18. storočia nastalo prisťahovanie chorvátskeho obyvateľstva. Na začiatku 19. storočia prešli napoleonské vojská po obsadení Rakúska po moste cez rieku Morava a pri postupe na Bratislavu Devínsku Novú Ves spustošili. V roku 1831 obec zachvátili morová epidémia, ktorej podľahlo 107 obyvateľov. V rokoch 1849, 1866 a 1880 čiastočne vyhorela. Okolo roku 1848 sa premenovala na Devínsku Novú Ves. Rok 1848 je význačným aj tým, že bola odovzdaná a otvorená činnosť železničnej trate medzi mestami Gänserndorf a Bratislavou cez Devínsku Novú Ves. Bratislava tak získala spojenie s Viedňou a prvú - a na dlho jedinú - parnú železnicu na Slovensku i v Uhorsku. V roku 1870 otvorili kameňolom v chotári DNV. Stockerauské akciové vápenky sa rozhodli ťažiť kameň. V tomto roku bola tiež založená tehelňa na ručnú výrobu tehál. Modernizácia tehelne prebehla až počas roku 1909 (18-komorová pec, nové stroje). K tehelni patrili veľké kameňolomy a hlinisko za tehelňou S Devínskou Novou Vsou sa spájajú počiatky robotníckeho hnutia nielen na Slovensku, ale v celej rakúsko-uhorskej monarchii. Po rozohnaní zjazdu rakúskej sociálnej demokracie (1875) sa jeho delegáti zišli v Devínskej Novej Vsi.

V roku 1918, po skončení prvej svetovej vojny sa Devínska Nová Ves stala miestom bojov o Bratislavu medzi česko-slovenskou a maďarskou armádou. 31. decembra 1918 sa stala Bratislava a obce v jej blízkosti súčasťou prvej Česko-slovenskej republiky - hovoríme o tzv. Víťaznom Silvestri. V roku 1928 sa začlenila do okresu Bratislava.

Mníchovská dohoda a Viedenská arbitráž postihli Devínsku Novú Ves a kvôli obsadeniu Pomoravia prišla o západné územie. Dňa 6. decembra 1944 podnikla 15. americká letecká armáda nálet na železničnú stanicu v Devínskej Novej Vsi. 464. bombardovacia skupina, ktorá pôvodne mala bombardovať železničnú stanicu v Bratislave, sa oneskorila pri štarte a keď dorazila nad Slovensko, z dôvodu veľkej oblačnosti nad primárnym cieľom zaútočila na príležitostný cieľ - zoraďovaciu železničnú stanicu Devínska Nová Ves. Stanica bola poškodená len dočasne, bombardovanie ale prinieslo 14 civilných obetí, z toho 2 žiačky miestnej školy, a značné škody na budovách a majetku.[5]:158-159 Počas vojny bola zničená vápenka a zopár domov. Viac ako samotná vojna zničil Devínsku Novú Ves ústup nemeckej armády v roku 1945, ktorá za sebou ničila všetko čo mohla. Devínska Nová Ves bola oslobodená 6. apríla 1945 Červenou armádou. Dňa 10. júna 1945 popravila Červená armáda pri železničnej stanici 42 nemeckých vojnových zajatcov. Na mieste je od roku 2008 pamätník pripomínajúci túto udalosť.

Udalosti po vojne spôsobili, že v roku 1948 sa Devínska Nová Ves ocitla na rozhraní dvoch politických systémov. Zároveň sa stala jedným miest, kde sa dalo utiecť do susedného Rakúska (prebrodiť cez rieku Moravu). V roku 1955 európsky kontinent rozdelil ostnatý drôt a železná opona sa tiahla priamo cez Devínsku Novú Ves popri rieke Morava. Kvôli tomu bola Devínska Nová Ves odsúdená na zánik. Obyvatelia museli mať špeciálne identifikačné kartičky a povolenie o vstup do pohraničnej oblasti. V roku 1960 sa stala súčasťou okresu Bratislava-okolie a neskôr z dôvodu, že takmer 90 % obyvateľov pracovalo v Bratislave, sa 1. januára 1972 stala súčasťou Bratislavy, štvrtého obvodu (týmto dňom zanikol okres Bratislava-okolie). Dátum 3. apríl 1974 sa vyznačuje začatím výstavby automobilky (BAZ). V 90. rokoch Bratislavské automobilové závody (BAZ) odkúpil koncern Volkswagen.

V rokoch 1986 až 1989 v Devínskej boli postavené nové sídliská ( Stred, Kostolné a Podhorské) so štátnymi nájomnými bytmi (spolu takmer 4000 nových bytov) čím zároveň stúpol počet obyvateľov o 12 000. V decembri 1989 boli odstránené pohraničné zátarasy. 1. januára 1993 vzniklo samostatné Slovensko. 7. januára sa konalo zhromaždenie občanov DNV s kultúrnym programom Šťastnú cestu, Slovensko. 1. 6. 1996 sa obec stala súčasťou okresu Bratislava IV.

Ozbrojený incident z 30. augusta 2010

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Streľba v Devínskej Novej Vsi 30. augusta 2010

30. augusta 2010 tesne po 10. hodine dopoludnia vošiel 48-ročný Ľubomír Harman do bytu na Ulici Pavla Horova, v ktorom automatickou strelnou zbraňou z dosiaľ nezistených príčin zavraždil piatich prítomných členov rodiny (3 ženy a 2 mužov), následne strelec išiel smerom k východu, kde sa stretol a zabil ďalšieho muža z tej istej rodiny. Po páchateľovi zostalo celkovo 7 mŕtvych a 15 zranených osôb.[6]

Referendum

[upraviť | upraviť zdroj]

Niektorí obyvatelia Devínskej Novej Vsi stále nie sú stotožnení s tým, že sa Devínska Nová Ves pripojila k Bratislave a stále ju považujú za samostatnú obec a bojujú za oddelenie. V Devínskej Novej Vsi sa už v minulosti (1. októbra 1994) konalo referendum o odpojení sa od Bratislavy, skončilo sa však neúspechom (zo zúčastnených 52,47% voličov bolo 16,47% za osamostatnenie [1] Archivované 2009-02-27 na Wayback Machine). Problémom Devínskej Novej Vsi je, že na rozmery mesta a vzdialenosť od Bratislavy má príliš monofunkčný charakter.

Stavby

[upraviť | upraviť zdroj]

Sakrálne

[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúrne

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Múzeum colníctva a finančnej správy
  • Chorvátske kultúrne centrum
  • Istracentrum
  • F-centrum

Historické

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Kaštieľ
  • Pozostatky lanovky.
  • Ľahké opevnenie z druhej svetovej vojny

Dopravné

[upraviť | upraviť zdroj]
  • ŽST Devínska Nová Ves
  • Železničný viadukt Marcheggský most
  • Rieka Morava

Služobné

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Terasa na ulici Milana Marečka (Dovina pasáž)
  • Kraj (Námestie J.Kostru)
  • Lidl (Zavadilova ulica)
  • Líniové Centrum (Eisnerova Ulica)
  • Polyfunkčný dom na ulici Štefana Králika
  • METRO Cash & Carry Slovakia
  • Tesco (Glavica)
  • Hornbach
  • Merkury Market

Partnertské obce

[upraviť | upraviť zdroj]

Šport

[upraviť | upraviť zdroj]

Futbal

[upraviť | upraviť zdroj]

Vo futbale (V.liga) reprezentuje Devínsku Novú Ves Seniorský futbalový klub Lokomotíva Devínska Nová Ves A v mládežnickej lige v (II.lige) Starší a mladší dorast

Volejbal

[upraviť | upraviť zdroj]

Vo volejbale reprezentuje Devínsku Novú Ves klub ŠK Albatros

Šach

[upraviť | upraviť zdroj]

V šachu reprezentuje Devínsku Novú Ves klub ŠK Strelec DNV zastúpený niekoľkými družstvami - DNV „A“ hrá 2. ligu, DNV „B“ 3. ligu a DNV „C“ 4. ligu

Hokej

[upraviť | upraviť zdroj]

V hokeji (Zohorská Hokejbalová liga) reprezentuje Devínsku Novú Ves hokejbalový klub HBC Iepurii DNV dvomi mužstvami Iepurii „Brothers“ a Iepurii „A“.[7]

Stolný tenis

[upraviť | upraviť zdroj]

V stolnom tenise reprezentuje Devínsku Novú Ves klub STK DNV zastúpený niekoľkými družstvami STK DNV „A“ hrá 1. ligu západ, STK DNV „B“ 3. ligu, STK DNV „C“ 5. ligu, STK DNV „D“ 6. ligu, STK DNV „E“ 7. ligu, STK DNV „F“ 8. ligu, STK DNV „G“ 9. ligu. a v juniorskej lige STK DNV „A“ extraliga juniorov

Mažoretky

[upraviť | upraviť zdroj]

V tejto mestskej časti pôsobia Mažoretky TINA Bratislava - http://www.mazoretky.eu Archivované 2012-05-24 na Wayback Machine Sú veľmi úspešné ako na Slovensku tak aj v Európe

Osobnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

V Devínskej Novej Vsi žil:

Dnes tu pôsobia:

Zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Panoráma

[upraviť | upraviť zdroj]
Devínska Nová Ves z Pieskovca (Sandbergu)
Devínska Nová Ves z Pieskovca (Sandbergu)
Devínska Nová Ves zo „Skaly“
Devínska Nová Ves zo „Skaly“

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. ↑ Nariadenie vlády č. 258/1996 Z. z. Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, 1996-08-13, [cit. 2015-10-27]. Dostupné online.
  5. ↑ KAŠŠÁK, Peter; KRŠÁK, Pavol; TUPÝ, Ľuboš. Bomby nad Bratislavou. Praha : Ottovo nakladatelství, s.r.o., 2016. 192 s. ISBN 978-80-7451-397-8.
  6. ↑ Strelec zabil v Devínskej sedem ľudí a potom aj seba [online]. . Dostupné online.
  7. ↑ Oficiálna stránka hokejbalového mužstva HBC Iepurii DNV [online]. [Cit. 2010-08-19]. Dostupné online. Archivované 2010-09-06 z originálu.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bratislava_–_mestská_časť_Devínska_Nová_Ves&oldid=7939184“