Rue du Ranelagh
| Rue du Ranelagh | |
| ulica/námestie | |
 Rue du Ranelagh pri Rue Davioud
| |
| Štát |  Francúzsko
|
|---|---|
| Mesto | Paríž |
| Štvrť | Muette |
| Obvod | 16. obvod |
| Súradnice | 48°51′17″S 2°16′23″V / 48,85484237692942°S 2,2731067856106173°V |
| Dĺžka | 1 135 m |
| Šírka | 20 m |
| Začína na | 106 avenue du Président-Kennedy |
| Končí na | 59 boulevard de Beauséjour |
| Vytvorenie | 1824 |
| Denominácia | 1824 |
| Názov podľa | Richardovi Jonesovi grófovi z Ranelagh |
 Poloha v rámci Paríža (interaktívna mapa)
| |
| Wikimedia Commons: Rue du Ranelagh (Paris) | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Rue du Ranelagh je ulica 16. obvodu Paríža.
Poloha a prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Je 1 135 metrov dlhá, začína na avenue du Président-Kennedy a končí na boulevard de Beauséjour.[1]
Rue du Ranelagh je obsluhovaná neďalekou linkou RER C na stanici Avenue du Président-Kennedy a linkou 9 na stanici Ranelagh.
Pôvod mena
[upraviť | upraviť zdroj]Tento názov nesie preto, lebo končí v blízkosti záhrady Ranelagh (projekt realizovaný v roku 1877 postupným predlžovaním cesty, ktorá spočiatku do Ranelagh neviedla)[1]. Netreba si ju mýliť s Avenue du Ranelagh, ktorá sa nachádza v rovnomennej záhrade.
Samotná záhrada je pomenovaná po lordovi Ranelaghovi (1641 – 1712), írskom politikovi a diplomatovi.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]
Ulica sa nachádza v panstve Boulainvilliers, ktoré v roku 1825 predal jej posledný majiteľ M. Cabal, notár spoločnosti Roëhn, ktorá zbúrala hrad a rozparcelovala pozemky parku, aby vznikla nová štvrť Boulainvilliers.[2][3]
Prvá časť ulice bola otvorená pod súčasným názvom v roku 1825 medzi Quai de Passy a Rue de Boulainvilliers.
Prvýkrát bola rozšírená v roku 1838 do chemin de la Briquetterie na okraji vtedy vytvorenej hameau de Boulainvilliers, potom v roku 1854 do Rue de la Glacière, pohlcujúcej Sentier des Chenilles, dekrétom z 29. mája 1867 medzi rue de la Glacière a avenue Mozart pohlcujúca Sentier du Calvaire, napokon dekrétom zo 14. júla 1877 medzi avenue Mozart a boulevard de Beauséjour.[1]
Pozoruhodné budovy a pamätné miesta
[upraviť | upraviť zdroj]- Medzi avenue du Président-Kennedy a rue Raynouard: Maison de la Radio
Na tomto mieste sa na začiatku 20. storočia nachádzala plynáreň, ktorú Guillaume Apollinaire pripomína v Le Flâneur des deux rives (1918). - č. 3: na tomto mieste (na mieste Maison de la Radio) bol kedysi dom, kde v roku 1867 zomrela herečka Mademoiselle George[1]
- č. 6: Avenue du Président Kennedy, stanica RER
- č. 16: žil tu odbojár Georges Loinger
- č. 44: v roku 1910 tu býval spisovateľ Henry Bordeaux[1]
- č. 45 a 63: hameau de Boulainvilliers[4] na rohu s rue de Boulainvilliers. V roku 1899 sa tam narodila tenistka Suzanne Lenglenová.[5]
- č. 47: žil tu polemik Laurent Tailhade[1]
- č. 51: na piatom poschodí tu býval spisovateľ Élémir Bourges[1]
- č. 52: v roku 1905 tu postavil architekt Hector Guimard hôtel Nozal, zničený v roku 1957[6]
- č. 71: lycée Molière, otvorené v 1888[1]
- č. 82: v 1910 tu býval sposivateľ Georges Lecomte[1]
- č. 84: budova, ktorú postavil architekt Pierre Humbert pre svoju rodinu. Od 2. januára 1929 do roku 1935 tu žil a zomrel skladateľ Paul Dukas. Pamätná tabuľa, ktorá sa tu nachádza mu vzdáva hold. Predtým býval neďaleko, rue Singer.[1]
- č. 85: huslista a dirigent Gaston Poulet tu žil v rokoch 1948 až 1974, čo naznačuje tabuľa na fasáde.
- č. 86: avenue Vion-Whitcomb, súkromná cesta
- č. 90: hôtel particulier postavená architektom Louisom Salvanom v roku 1883.[7] V 2009 patril senátorovi a bývalému prezidentovi Francúzskej Polynézie Gastonovi Flossemu.[8]
- č. 92: stavba z roku 1904.[9] Súkromné sídlo politika a diplomata Andrého Françoisa-Ponceta (1887 – 1978).[10] V roku 1988 sa tu nachádzal sekretariát Fondation de l’Ordre de Malte pour la recherche et la sauvegarde de son patrimoine.[11]
- č. 94: hôtel particulier v neogotickom šlohu a slohu Neo-Louis XIII postavený v roku 1885 architektom Augustom Duvertom pre grófa Amédéeho de Caix de Saint-Aymour;[7] súčasné Veľvyslanectvo Surinamu vo Francúzsku.
- č. 96: hôtel particulier postavený v 1886 architektom A. de Chièvres[7]
- č. 96 – 98: budova postavená v roku 1890 architektom F. Pelissier,[9] súčasná International School of Paris
- č. 101: vstup na súkromnú cestu avenue des Chalets
- č. 106: budpva z 1929.[9] Na tejto adrese bývala komunistická politička, členka Francúzskej komunistickej strany, Alice Brissetová (1894 – 1974), povolaním farbiarka, so svojím spoločníkom Georgesom Josephom.[12]
- č. 111: miesto posledného odpočinku spisovateľa a politika Alaina Peyrefitteho (1925 – 1999), ktorý na tejto adrese žil od roku 1972 až do svojej smrti, ako to naznačuje pamätná tabuľa na fasáde.
- č. 117: vstup na square du Ranelagh, súkromná cesta
- č. 125: v 10. rokoch 20. storočia sa na tejto adrese nachádzalo ústredie Ligue française d’éducation morale[13]. V súčasnosti sa tu nachádza Veľvyslanectvo Slovenskej republiky vo Francúzsku.[14]
- č. 127: villa Seymiers, súkromná cesta. Reliéf nad vstupnou bránou. Architekt: J. Brevet.
- č. 141 (a 61, boulevard de Beauséjour): budova na rohu ulice z rokov 1900 – 1901 s ornamentálnymi motívmi evokujúcimi stredovek a renesanciu[7] s podpisom architekta Émila Bainiera.[15]
- Na konci ulice na križovatke s boulevard de Beauséjour: prístup k Petite Ceinture du 16e.[1]
-
č. 6 : Stanica Avenue du Président-Kennedy -
č. 84 : plaketa na počesť Pavla Dukasa -
č. 85a : plaketa na počesť Gastona Pouleta -
č. 90 -
č. 92 -
č. 94 -
č. 96 -
č. 96 -
č. 98 -
č. 111 : miesto posledného odpočinku Alaina Peyrefitta -
č. 127 -
č. 143 : špeciálna plaketa.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h i j k Jacques Hillairet, Dictionnaire historique des rues de Paris, Éditions de Minuit, 7. edícia, 1963, 2 (« L-Z »), « Rue du Ranelagh », str. 318.
- ↑ CHENEVIER, P.. Le château seigneurial de Passy. Bulletin de la société historique d'Auteuil et de Passy. Dostupné online.
- ↑ Luc Thomassin, Le 16e Itinéraires d'histoire et d'architecture, Action artistique de la ville de Paris, 2000.
- ↑ Jacques Hillairet, Dictionnaire historique des rues de Paris, Éditions de Minuit, 7. edícia, 1963, (« A-K »), « Hameau de Boulainvilliers », str. 217.
- ↑ Gianni Clerici, Suzanne Lenglen : la diva du tennis, éd. Rochevignes, 1984.
- ↑ « Paris 16e, 52 rue du Ranelagh, hôtel de M. Nozal (bâtiment détruit », Musée d'Orsay.
- ↑ a b c d Protections patrimoniales, 16e arrondissement, Ville de Paris, Règlement du PLU, tome 2, annexe VI, str. 340 až 432.
- ↑ .« Les affaires impliquant Gaston Flosse », L’Obs, 22. júl 2009.
- ↑ a b c Joëlle Bertaut, Permis de construire. Dépouillement du bulletin municipal de la ville de Paris entre 1882 et 1985, Archives départementales de Paris.
- ↑ « Une tentative de cambriolage chez M. François-Poncet, député », L’Écho de Paris, 27 août 1925, na RetroNews.
- ↑ Bulletin de la Société d’études Hautes-Alpes, 1e 1988, na Gallica.
- ↑ « BRISSET Alice, Eugénie », Le Maitron, Dictionnaire biographique du mouvement ouvrier et du mouvement social.
- ↑ Le Siècle, 18 décembre 1913, na RetroNews.
- ↑ Navigácia [online]. Bratislava: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, [cit. 2025-01-29]. Dostupné online.
- ↑ « 61, boulevard de Beauséjour (et 141, rue du Ranelagh) », sur pss-archi.eu.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rue du Ranelagh na francúzskej Wikipédii.