Rukojemnícka dráma v Marcheggu

Rukojemnícka dráma v dolnorakúskom meste Marchegg sa odohrala 28. septembra 1973 prostredníctvom skupiny Palestínčanov, ktorí sa označovali ako Orli palestínskej revolúcie. Pravdepodobne išlo o komando palestínskej skupiny As-Sa'iqa pod vedením Zuhaira Muhsina.

Pozadie udalosti

Sovietski Židia, ktorým bolo dovolené emigrovať do Izraela, cestovali po skupinách vlakom cez územie dnešného Slovenska do Rakúska, kde bol pre nich od roku 1965 zriadený tranzitný tábor na zámku Schönau v Dolnom Rakúsku. Tu ich prijali zástupcovia Izraela, postarali sa o nich a následne – ak sa skutočne chceli presťahovať – previezli ich letecky z viedenského letiska do Izraela. Niekoľko sovietskych emigrantov v Schönau sa rozhodlo neemigrovať do Izraela a zostať v Európe. Palestínčania vystupovali proti takýmto emigráciám do Izraela, pretože sa domnievali, že to posilňuje židovský prvok v regióne na ich úkor.

Priebeh rukojemníckej drámy

Udalosť sa odohrala dňa 28. septembra 1973, počas osláv židovského Nového roka. Vlak číslo 2590, smerujúci do Viedne, vyrazil z Bratislavskej hlavnej stanice o 9.23 a bol k nemu pripojený aj lôžkový vozeň z Moskvy. Práve v tomto vozni cestovali sovietski Židia, ktorí chceli emigrovať do Izraela. Vlak ako obvykle zastavil na stanici v Devínskej Novej Vsi, ktorá bola poslednou zastávkou pred rakúskou hranicou a uskutočnila sa tu pasová a colná kontrola. Následne vlak prešiel hraničným mostom cez rieku Moravu a jeho prvou zastávkou na rakúskom území bola stanica v meste Marchegg. Tu si železničiari všimli hlaveň zbrane, trčiacej zo sovietskeho lôžkového vozňa. Po asi dvadsiatich minútach z neho vystúpili dvaja ťažko ozbrojení muži, ktorí viedli ako rukojemníkov päť sovietskych Židov vrátane ženy s malým dieťaťom v náručí. Únoscovia vypálili varovné výstrely, ktorými zranili slovenského železničiara a ukryli sa v priľahlej budove. Následne do Marcheggu dorazili príslušníci rakúskych bezpečnostných zložiek a začala sa trinásťhodinová rukojemnícka dráma, známa aj ako „schönauské ultimátum".

Dvaja palestínski únoscovia si nakoniec na pohraničnej stanici Marchegg vzali za rukojemníkov troch židovských emigrantov a rakúskeho colníka Franza Bobitsa, ktorého prinútili aby ich svojou dodávkou značky VW odviezol na viedenské letisko. Tu sa s dodávkou dostali až na ranvej, kde sa teroristi neúspešne pokúsili dostať na palubu dvoch lietadiel. Následne sa vrátili do auta, v ktorom spolu s tromi Židmi a rakúskym občanom Bobitsom strávili desať hodín.

Začali sa zložité vyjednávania, počas ktorých teroristi požadovali zatvorenie tranzitného tábora v Schönau an der Triesting a zákaz tranzitu sovietskych Židov cez Rakúsko do Izraela. Zároveň požadovali slobodný odlet na bližšie nešpecifikované miesto. Únoscovia sa vyhrážali, že v prípade nesplnenia ich podmienok, zabijú všetkých v aute a vyhodia do vzduchu zaparkované lietadlá na letiskovej ploche.

Vláda vtedajšieho rakúskeho kancelára Bruna Kreiského v ten večer mimoriadne zasadla a prijala kompromis, ktorý navrhovali diplomati z blízkovýchodných krajín, prizvaní na pomoc pri vyjednávaní. Dohoda sľubovala, že ak Palestínčania prepustia rukojemníkov, Rakúsko na oplátku uzavrie tranzitný tábor na zámku Schönau a umožní únoscom bezpečný odlet.

Krátko po druhej hodine v noci dňa 29. septembra 1973, prepustili teroristi, ktorí sa označovali za členov „As-Sa'iqa “ svojich rukojemníkov. Dvaja piloti, ktorí sa k tomu dobrovoľne prihlásili, ich potom odviezli na lietadle Cessna 414 a po niekoľkých medzipristátiach v Juhoslávii, na Sicílii a Sardínii, zamierili do Líbye.

Dôsledky

Hoci samotná rukojemnícka dráma prebehla bez preliatia krvi, boli rakúska vláda a najmä jej predseda Bruno Kreisky tvrdo kritizovaní za ústupky teroristom. Izraelská premiérka Golda Meirová pricestovala do Viedne a počas svojej návštevy u Kreiskeho dňa 2. októbra 1973 požadovala zrušenie rozhodnutia o zatvorení tranzitného tábora v Schönau. Kreisky to však odmietol s argumentom, že v súvislosti s prevádzkou tábora prichádzalo už v minulosti k vyhrážkam. Vzťahy medzi Meirovou a Kreiskym tak zostali napäté. Po rozhovore s Kreiskym Meirová tvrdila, že jej na Úrade vlády neponúkli ani pohár vody, čo však vyvrátil izraelský novinár Ari Rath v rozhovore pre rádio Ö1, dňa 9. apríla 2015.

Tranzitný tábor v Bad Schönau bol zatvorený dňa 12. decembra 1973. Namiesto neho bolo v Babenbergerových kasárňach vo Wöllersdorfe zriadené "Centrum pomoci Dolnorakúskeho Červeného kríža pre utečencov a iných cestujúcich“. De facto nedošlo v Rakúsku k zhoršeniu starostlivosti o tých, ktorí emigrovali zo Sovietskeho zväzu. V roku 1974 bol otvorený nový tranzitný tábor vo Viedni-Simmering.

Teroristický čin viedol k rozvoju bezpečnostných zložiek v Dolnom Rakúsku. Aj v dôsledku iných teroristických útokov v Európe bola k dátumu 1. januára 1978 vytvorená špeciálna žandárska zásahová jednotka, ktorá sa neskôr stala známa ako Cobra.

Podľa dokumentov z Ústavu pamäti národa v Bratislave a Archívu bezpečnostných zložiek v Prahe vyplýva, že obaja teroristi pricestovali do Československa dňa 31. augusta 1973 pod falošnými libanonskými pasmi s menami Mustafa Akil Soueidan a Cheikh Khaldi. V Bratislave bývali zopár dní v luxusnom hoteli Carlton, neskôr v hoteli Palace a na Vysokoškolskom internáte Ľudovíta Štúra v Mlynskej doline, kde boli ubytovaní u arabských študentov, ktorí v Bratislave študovali medicínu. Československé úrady vedeli o pobyte oboch teroristov na svojom území, ale proti nim nijako nezakročili. Komunistická Štátna bezpečnosť ich pobyt monitorovala, pravdepodobne poznala aj ich plán, avšak zaujímala sa iba o to, aby k útoku na sovietskych Židov neprišlo na území Československa. Útok na území Rakúska už neporušoval pakt o neútočení, ktorý údajne Československo s palestínskymi skupinami malo.

Literatúra

• Emigrantenzug in Marchegg überfallen. In: Arbeiter-Zeitung, 29. september 1973. (po nemecky)
• „Olympiasieger“ Cobra. In: Öffentliche Sicherheit, Vydanie júl/august 2003. (po nemecky)
• Teror, jemuž StB dala zelenou. Úřady nechaly Palestince provést útok na vlak se sovětskými Židy (Lidovky.cz)