Ruská Kajňa
| Ruská Kajňa | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Humenné |
| Región | Horný Zemplín |
| Vodný tok | Oľka |
| Nadmorská výška | 203 m n. m. |
| Súradnice | 49°07′00″S 21°50′15″V / 49,116667°S 21,837500°V |
| Rozloha | 5,11 km² (511 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 101 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 19,77 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1582 |
| Starosta | Martin Pristaš[3] (SNS) |
| PSČ | 094 07 (pošta Nižná Sitnica) |
| ŠÚJ | 529087 |
| EČV (do r. 2022) | HE |
| Tel. predvoľba | +421-57 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Ruská Kajňa | |
| Webová stránka: ruska-kajna.webnode.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Ruská Kajňa je obec na Slovensku v okrese Humenné.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa približne 30 km od najbližšieho mesta, ktorým je Humenné. V blízkosti sa nachádzajú aj mestá Vranov nad Topľou a Medzilaborce. V susedstve Ruskej Kajne sa nachádzajú obce Pakostov, Oľka a Ruská Poruba. Leží v údolí rieky Oľka.
Vodné toky
[upraviť | upraviť zdroj]Obcou preteká rieka Oľka, ktorá sa pravidelne vylieva zo svojho koryta. Rieka Oľka preteká približne stredom obce. Do nej sa práve v strede vlievajú ďalšie dve menšie vodné toky.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Obec sa prvýkrát spomína v urbári Stropkovského panstva z roku 1557. Z neho sa dozvedáme, že po dohode so šľachticom Gabrielom z Perína dedinu založil nemenovaný šoltýs so štyrmi poddanskými rodinami. V stredoveku patrila k Čičvianskemu panstvu. Neskôr však prešla pod správu panstva Stropkov. Patrila aj Pethőovcom. V rokoch 1713 – 1715 sa útekom poddaných úplne vyľudnila. V rolu 1720 boli v obci iba dve domácnosti. Až v roklu 1787 počas prvého celokrajinského sčítania ľudu mala obec Ruská Kajňa 16 domov a okolo 130 obyvateľov. Ďalší súpis obyvateľstva sa konal v roku 21 domov a 168 obyvateľov. V roku 1869 mala obec 103 obyvateľov. Tento pokles mohol súvisieť s morom, chorobami alebo nejakými nepokojmi. V roku 1910 mala obec už 175 obyvateľov. V minulosti sa obyvatelia venovali typickým prácam. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, výrobou dreveného uhlia a lesnými prácami. Do roku 1918 obec administratívne patrila do zemplínskej stolice. Obec zasiahla prvá aj druhá svetová vojna. Druhá svetová vojna mala však väčšie následky. Za I. ČSR sa ráz obce nezmenil. Ako partizánsku obec ju Nemci 21. novembra 1944 celú vypálili. Bola vyznamenaná Pamätnou medailou SNP. Až po roku 1945 v obci opäť začína prekvitať život. V obci sa opäť začínajú budovať domy a opravovať poškodené stavby. JRD (Jednotné roľnícke družstvo) bolo založené v roku 1956. Časť obyvateľstva pracovala v priemyselných podnikoch v Košiciach, Humennom, Svidníku a Medzilaborciach.
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Vývin názvu obce
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Gréckokatolícky Chrám sv. Michala archanjela, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1800. Podľa iného zdroja pochádza z roku 1824. Obnovou prešiel v roku 1924. Interiér je zaklenutý valenou klenbou. Zariadenie chrámu je z konca 19. storočia.[4] Fasády s nárožným zaoblením sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža s nárožným zaoblením a lizénami je ukončená barokovou helmicou s laternou. Nad loďou je umiestnený sanktusník.
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“[5] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.[6][7]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Ruská Kajňa – Chrám sv. Michala archanjela [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Pamätná medaila k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny [online]. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2019, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Starostovia z miest a obcí, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny si prevzali ocenenia [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2020-01-23, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam vypálených miest a obcí [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-04-18, [cit. 2023-04-21]. Poskytnuté v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ruská Kajňa
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |