Modra nad Cirochou
| Modra nad Cirochou | |
| obec | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Humenné |
| Región | Zemplín |
| Nadmorská výška | 207 m n. m. |
| Súradnice | 48°56′30″S 22°02′44″V / 48,9417°S 22,0456°V |
| Rozloha | 7,3 km² (730 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 956 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 130,96 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1333 |
| Starosta | Ondrej Milčo[3] (KDH) |
| PSČ | 067 82 (pošta Dlhé nad Cirochou) |
| ŠÚJ | 520497 |
| EČV (do r. 2022) | HE |
| Tel. predvoľba | +421-57 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Modra nad Cirochou | |
| Webová stránka: modranadcirochou.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Modra nad Cirochou je obec na Slovensku v okrese Humenné.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Najstarší písomný doklad o Modre nad Cirochou je z roku 1416, keď sa aj Modrania zúčastnili na zlapaní a zajatí obyvateľov Zalužíc vo vihorlatských lesoch. Aj napriek tomu, že sa v katastrálnom území obce nachádza opevnenie, ktoré je datované do 11. až 12. storočia možno usúdiť, že modranské sídlisko vzniklo okolo polovice 13. storočia a že ho založil šoltýs s usadlíkmi podľa zákupného, nemeckého práva.
Názov Modra sa najskôr vzťahoval ako chotárny názov na miesto jedinečné niečím farebne modrým (možno rastúcimi rastlinami). Keď na onom mieste založili sídlisko, aj dedina dostala názov Modra.
Dedina od založenia nepretržite aj v 17. storočia patrila šľachtickej rodine Drugetovcov ako majetková súčasť panstva Humenné. Okolo roku 1635 patrila už jezuitskému kláštoru v Humennom.
Ak Modru založili podľa nemeckého práva, zaiste si obyvatelia postavili aj kostol, ktorý je predpokladaný v 15. – 16. storočí, keď v ňom pôsobili pravoslávni kazatelia.
Modranské sedliacke domácnosti boli v roku 1567 zdanené od 10,75 porty. Deväť želiarskych domácností daň neplatilo. V roku 1582 zdanili sedliakov do ôsmich port. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných dvadsať poddanských domov, ako aj dva – tri domy šoltýsov.
V 17. storočí modranské sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 zdanili vtedajších sedliakov a želiarov spolu od 1,5 porty, v roku 1635 od 0,75 porty. Na prelome 16. a 17. storočia bola Modra stredne veľkou dedinou s roľníckym, slovenským obyvateľstvom. V prvých desaťročiach 17. storočia tam hospodárili štyri domácnosti šoltýsov, okolo roku 1623 však len dve. Jedna šoltýska usadlosť bola v roku 1623 opustená, podobne ako tri sedliacke. Žili tam však dve šoltýske domácnosti na čiastočných šoltýstvach i štvrtinových usadlostiach, a deväť želiarskych. Sedliaci mali čiastočne také povinnosti k zemepánom, ale aj jedinečné, teda lámanie kameňa a prípravu bukovýchh dosák.
Na prelome 17. a 18. storočia bola Modra malou dedinou. V roku 1715 v nej žilo len deväť, v roku 1720 už dvanásť sedliackych domácností. V 19. storočí nenastali žiadne výraznejšie zmeny v demografickej, sociálnej, či konfesionálnej štruktúre obyvateľov obce. Zmeny priniesla prvá polovica 20. storočia, keď v roku 1930 počet obyvateľov dosiahol 670, pričom sa k československej národnosti hlásilo 625 (93,3 %), k židovskej 15 (2,2 %), k inej národnosti bolo uvedených 21 obyvateľov (3,2 %) a 9 cudzincov (1,3 %). K zmene konfesionálnej štruktúry prispela prítomnosť židovského obyvateľstva a prítomnosti gréckokatolíckeho vierovyznania. Z celkového počtu obyvateľov sa k rimskokatolíckemu vierovyznaniu hlásilo 637 osôb, 17 osôb sa hlásilo k gréckokatolíckemu a 16 k židovskému vyznaniu. V polovici 30. rokov 20. storočia sa obec rozrástla na 126 domov.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie, jednoloďová neogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a mierne predstavanou vežou, z rokov 1942 – 1943. Autorom kostola by mohol byť staviteľ Juraj Byrtus z Michaloviec. Architektúra kombinuje neogotické tvaroslovie s doznievajúcou secesiou. V roku 1993 prešiel interiér necitlivými úpravami, keď bolo odstránené pôvodné zariadenie, oltáre aj kazateľnica. V roku 1994 kostol vyhorel, následne bol znovu obnovený.[4] Loď kostola má zdôraznené rizality na spôsob transeptu so širokým oknom s lomeným oblúkom. V podveží sa nachádza trojosová predsieň. Na priečelí kostola, v nárožnom zaoblení sú umiestnené štvorlístkové okná. Veža je tvorená motívom vertikálneho kríža v drieku, v hornej časti členené lizénami a ukončená konvexnými štítmi a ihlancovou helmicou.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6. S. 337 – 338.
- BUDINSKÝ, KRIČKA, V: Slovanské osídlenia na severovýchodnom Slovensku. In: Slovenská archeológia IX, 1961, s 363
- Štatistický lexikón, roč. IV, č. 24 – 33, r. 1930
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Modra nad Cirochou – Kostol nanebovzatia Panny Márie [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Modra nad Cirochou
