Rutherfordov experiment

Vľavo: očakávaný výsledok experimentu pri platnosti Thomsonovho modelu atómu.
Vpravo: skutočný výsledok experimentu vedúci k vytvoreniu Rutherfordovho modelu atómu.

3D model aparatúry použitej Geigerom a Marsdenom.

Rutherfordov experiment, Rutherfordov experiment so zlatou fóliou, alebo tiež Geigerov-Marsdenov experiment, bol experiment vykonaný Hansom Geigerom a Ernestom Marsdenom pod vedením Ernesta Rutherforda v roku 1909 v Manchestri. Experiment mal za cieľ sledovať vnútornú štruktúru atómu. Jeho neočakávané výsledky viedli k opusteniu Thomsonovho modelu, zvaného tiež pudingový a zavedenie Rutherfordovho modelu.

Experiment

Rutherfordov experiment pozostával zo série testov, v ktorých kladne nabité alfa častice (jadrá hélia ) bombardovali tenký list zlatej fólie. V prípade správnosti Thomsonovho modelu atómu mali alfa častice prenikať fóliou bez väčšieho ovplyvnenia, pretože sú alfa častice hmotné a elektrický náboj je podľa Thomsonovho modelu široko distribuovaný. Avšak skutočné výsledky boli pre Rutherforda prekvapivé. Hoci mnoho alfa častíc skutočne cez fóliu preniklo, mnoho z nich malo veľmi odklonené dráhy a niektoré sa dokonca odrazili a vrátili späť k zdroju žiarenia.

V podrobnejšom popise boli častice žiarenia alfa generované rádioaktívnym rozpadom radónu smerom do oloveného kontajnera obráteného otvorom smerom k veľmi tenkej zlatej fólii. Fólia pokrytá sulfidom zinočnatým bola v tomto experimente detailne skúmaná pod mikroskopom. Mikroskop sa môže otáčať okolo zlatej fólie, aby bolo možné pozorovať častice, ktorých dráha bola vychýlená o stanovený uhol. Podľa Thomsonovho modelu by častice mali byť vychýlené maximálne o niekoľko stupňov. Avšak zistilo sa, že malé percento častíc je vychýlených oveľa viac.

Pozri aj

• Atóm
• Atómové jadro
• Bohrov model atómu
• Účinný prierez

Referencie

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rutherfordův experiment na českej Wikipédii.