Sópatros z Pafosu

Sópatros (starogr. Σώπατρος) bol grécky autor komédií (i flyackých komédií) a paródií na konci 4. a na začiatku 3. storočia pred Kr..^[1]

Sópatros z Pafosu žil podľa Athénaia od čias Alexandra Veľkého až do čias egyptského vládcu Ptolemaia Filadelfa. Značnú časť svojho života zrejme strávil v Alexandrii (možno nikdy nepôsobil v južnej Itálii, kde sa flyacká komédia zrodila).^[2] Zachovalo sa od neho štrnásť názvov hier (všetky sú známe len z fragmentov).^[3]

Okrem diel s mytologickým námetom ako Hippolytos a Orestes, zrejme paródií, napísal napr. i hru s názvom Bakchis (Βακχίς – meno hetéry), hru Nápadníci Bakchidy (Bakchidos mnéstéres – Βακχίδος μνηστῆρες) a hru Manželstvo Bakchidy (Bakchidos gamos – Βακχίδος γάμος). Možno tu ide o trilógiu zloženú na zápletkách novej komédie (pokiaľ tu nejde len o rôzne názvy pre tú istú hru^[4]).^[5] V niektorých hrách si Sópatros robil žarty zo súčasných osobností, filozofov či vojakov. V hre Faké (Φακῆ – „Šošovicová polievka“) spomína meno Thibróna syna Tantala, vodcu žoldnierov, ktorý zabil Harpala, pokladníka Alexandra Veľkého. Thibrón bol neskôr na úteku v roku 324 pred Kr. porazený Ptolemaiovým generálom Ofellom a následne v roku 322 pred Kr. zabitý. Táto hra bola zrejme napísaná pomerne skoro po týchto udalostiach.^[3]^[6] Podobne jeho dielo Galovia (Γαλάται – Galatai) vzniklo pravdepodobne po víťazstve Ptolemaia II. proti Galom v roku 270 pred Kr. ^[7] Zdá sa, že to vedie k záveru, že Sópatros písal komédie približne od roku 315 až do roku 275 pred Kr., t. j. počas štyridsiatich rokov.^[3]

Referencie

↑ Cyprus in Texts from Graeco-Roman Antiquity. Leiden : BRILL, 2023. ISBN 978-90-0452-949-6. S. 26.
↑ Giulio Colesanti, Manuela Giordano. An Introduction. Berlin : Walter de Gruyter, 2014. ISBN 978-31-1033-408-1. S. 128.
↑ ^a ^b ^c Giulio Colesanti, Laura Lulli. Case Studies. Berlín : Walter de Gruyter, 2016. ISBN 978-31-1042-863-6. S. 26.
↑ Simon Hornblower, Antony Spawforth, Esther Eidinow. The Oxford Classical Dictionary. Oxford : OUP Oxford, 2012. ISBN 978-01-9954-556-8. S. 1381.
↑ Gilbert Norwood. Greek Comedy. London : Routledge, 2022. ISBN 978-10-0057-922-2. S. 208.
↑ Kathryn Gutzwiller. A Guide to Hellenistic Literature. Oxford : John Wiley & Sons, 2008. ISBN 978-04-7076-608-8. S. 123.
↑ Andreas Hofeneder. Die Religion der Kelten in den antiken literarischen Zeugnissen. Wien : Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, 2005. ISBN 978-37-0013-471-8. S. 62.

[:26-1] Cyprus in Texts from Graeco-Roman Antiquity. Leiden : BRILL, 2023. ISBN 978-90-0452-949-6. S. 26.

[:128-2] Giulio Colesanti, Manuela Giordano. An Introduction. Berlin : Walter de Gruyter, 2014. ISBN 978-31-1033-408-1. S. 128.

[:26a-3] Giulio Colesanti, Laura Lulli. Case Studies. Berlín : Walter de Gruyter, 2016. ISBN 978-31-1042-863-6. S. 26.

[:1381-4] Simon Hornblower, Antony Spawforth, Esther Eidinow. The Oxford Classical Dictionary. Oxford : OUP Oxford, 2012. ISBN 978-01-9954-556-8. S. 1381.

[:208-5] Gilbert Norwood. Greek Comedy. London : Routledge, 2022. ISBN 978-10-0057-922-2. S. 208.

[:123-6] Kathryn Gutzwiller. A Guide to Hellenistic Literature. Oxford : John Wiley & Sons, 2008. ISBN 978-04-7076-608-8. S. 123.

[:62-7] Andreas Hofeneder. Die Religion der Kelten in den antiken literarischen Zeugnissen. Wien : Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, 2005. ISBN 978-37-0013-471-8. S. 62.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]