Súmrak

O iných významoch výrazu Súmrak pozri Súmrak (rozlišovacia stránka).

Súmrak alebo zriedkavo mrak^[1] je prechodný čas medzi dňom a nocou (alebo naopak); vo večernom súmraku po západe Slnka postupne ubúda svetlo až po úplnú noc. Po západe alebo pred východom Slnka sú vrchné vrstvy atmosféry ešte/už osvetlené Slnkom a rozptyľujú svetlo aj do nižších, priamo neosvetlených vrstiev.

Typy súmrakov

Občiansky súmrak je čas medzi západom alebo východom Slnka a okamihom, keď je Slnko 6° pod horizontom.
Nautický súmrak trvá, kým klesne Slnko 12° pod horizont.
Astronomický súmrak trvá, kým sa dostane Slnko 18° pod horizont.

Dĺžka súmraku závisí od zemepisnej šírky pozorovacieho miesta a od deklinácie Slnka. V tropickom pásme trvá krátko, lebo zdanlivá dráha Slnka je takmer kolmá na horizont a Slnko pod horizontom rýchlo klesá. V našich zemepisných šírkach trvá občiansky súmrak obyčajne vyše pol hodiny, nautický vyše hodiny. Okolo rovnodennosti je súmrak kratší a okolo slnovratov dlhší. V čase letného slnovratu je Slnko aj o polnoci len málo pod horizontom, takže astronomický súmrak trvá u nás celú noc. Vo väčších šírkach trvá v letných mesiacoch aj občiansky súmrak celú noc – biele noci. Na póloch je súmrak najdlhší (aj niekoľko týždňov); tvorí prechod medzi polárnym dňom a polárnou nocou.