S-200
S-200 | ||
---|---|---|
Ukrajinské S-200 | ||
Typ: | Protilietadlový systém | |
Miesto pôvodu: | ![]() | |
História služby | ||
V službe: | 1967 – dodnes | |
História výroby | ||
Konštruktér: | Almaz-Antej NPO Almaz | |
Navrhnuté: | 50. roky | |
Varianty: | S-200, S-200V (S-200VE), S-200D (S-200DE), S-200A | |
Základné údaje | ||
Hmotnosť: | 8 000 kg (raketa systému S-200D) 217 kg (bojová hlavica) | |
Dĺžka: | 10,8 m (raketa systému S-200D) |
S-200 Angara/Vega/Dubna (rus. C-200 Ангара\Вега\Дубна; v kóde NATO: "SA-5 Gammon") je sovietsky, resp. ruský protilietadlový raketový systém určený na likvidáciu prostriedkov vzdušného napadnutia ako sú taktické a strategické bombardéry, strategické a balistické strely letiace v stredných a veľkých výškach v podmienkach aktívneho a pasívneho rušenia. Výnimočne môže byť systém použitý aj k ničeniu pozemných a námorných rádiolokačne viditeľných cieľov. Systém pracuje za všetkých poveternostných podmienok vo dne aj v noci.
História
[upraviť | upraviť zdroj]S-200 bol vyvinutý predovšetkým k ochrane sovietskeho vzdušného priestoru proti americkým strategickým bombardérom, lietadlám typu AWACS a strategickým prieskumným lietadlám typu SR-71 Blackbird.
Vývoj raketového protilietadlového systému dlhého dosahu bol spustený v roku 1958 v konštrukčnej kancelárii Almaz pod kódovým označením "Angara". V roku 1967 bol zavedený do výzbroje Vojska protivzdušnej obrany ZSSR pod označením S-200. Prakticky všetky dôležité objekty v Sovietskom zväze boli pod ochranou tohto systému. Začiatkom 70. rokov bol systém modernizovaný - v roku 1970 vzniká verzia S-200V "Vega" a v roku 1975 S-200D "Dubna". Modernizované varianty boli schopné zasahovať vzdušné ciele na väčšiu vzdialenosť a taktiež vo väčších nadmorských výškach. Neskôr vznikli aj exportné verzie, ktoré boli začiatkom 80. rokov 20. storočia dodané pod označením S-200VE "Vega-E" do NDR, Poľska, Československa, Bulharska, Maďarska, KĽDR, Líbye a Sýrie. Začiatkom deväťdesiatych rokov zakúpil komplex S-200VE aj Irán.
Popis
[upraviť | upraviť zdroj]![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/7/75/5N62_in_TLT-5235.jpg/220px-5N62_in_TLT-5235.jpg)
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/8/8a/%D0%97%D0%A3%D0%A0_5%D0%9228_%D0%BD%D0%B0_%D0%BF%D1%83%D1%81%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%BE%D0%B9_%D1%83%D1%81%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%BA%D0%B5_5%D0%9F72%D0%92_%D0%97%D0%A0%D0%9A_%D0%A1-200%D0%92_%D0%92%D0%B5%D0%B3%D0%B0_-_%D0%9F%D0%B0%D1%80%D0%BA%D0%B0_%D0%9F%D0%B0%D1%82%D1%80%D0%B8%D0%BE%D1%82_03.jpg/220px-%D0%97%D0%A3%D0%A0_5%D0%9228_%D0%BD%D0%B0_%D0%BF%D1%83%D1%81%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%BE%D0%B9_%D1%83%D1%81%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%BA%D0%B5_5%D0%9F72%D0%92_%D0%97%D0%A0%D0%9A_%D0%A1-200%D0%92_%D0%92%D0%B5%D0%B3%D0%B0_-_%D0%9F%D0%B0%D1%80%D0%BA%D0%B0_%D0%9F%D0%B0%D1%82%D1%80%D0%B8%D0%BE%D1%82_03.jpg)
Systém S-200 tvoria:
- navádzací rádiolokátor 5N62
- kabína prípravy štartu
- odpaľovacie rampy 5P72V
- nabíjacie zariadenia 5Ju24M
Verzie
[upraviť | upraviť zdroj]- S-200A "Angara" - bola zavedená v roku 1967, rakety V-860 (5V21) alebo V-860P (5V21A), dosah 180 km, max. výška 20 km.
- S-200V "Vega" – zavedená v roku 1970, raketa V-860PV (5V21P), dosah 240 km, max. výška 29 km. Strela má poloaktívne radarové navádzanie.[1] S raketou V-870 má diaľkový dosah až 300 km a výškový 40 km.
- S-200D "Dubna" - zavedená v roku 1975, s raketami 5V25V, V-880M (5V28M) alebo V-880MN (5V28MN2), má diaľkový dosah až 300 km a výškový 40 km. [4]
Parameter | S-200A "Angara" | S-200V "Vega" | S-200D "Dubna" |
---|---|---|---|
Diaľkový dosah | 17 - 180 km | 17 - 240 km | 17 - 300 km |
Výškový dosah | 0,5 - 20 km | 0,5 - 40 km | 0,3 - 40 km |
Dĺžka rakety | 1 600 mm | 1 800 mm | 1 800 mm |
Kaliber rakety | 860 mm | 860 mm | 860 mm |
Celková hmotnosť | 7 100 kg | 7 100 kg | 8 000 kg |
Hmotnosť hlavice | 217 kg | 217 kg | 217 kg |
Používatelia
[upraviť | upraviť zdroj]![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/4/4b/S-200_operators.png/220px-S-200_operators.png)
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/4/41/%D0%9E%D1%84%D0%B8%D1%86%D0%B5%D1%80%D1%8B_231-%D0%B3%D0%BE_%D0%B7%D1%80%D0%BF_%D1%83_%D0%97%D0%A0%D0%9A_%D0%A1-200_%D0%B2_%D0%A1%D0%B8%D1%80%D0%B8%D0%B8.jpg/220px-%D0%9E%D1%84%D0%B8%D1%86%D0%B5%D1%80%D1%8B_231-%D0%B3%D0%BE_%D0%B7%D1%80%D0%BF_%D1%83_%D0%97%D0%A0%D0%9A_%D0%A1-200_%D0%B2_%D0%A1%D0%B8%D1%80%D0%B8%D0%B8.jpg)
Súčasní používatelia
[upraviť | upraviť zdroj]Alžírsko – 10 práporov v službe.
Azerbajdžan – 15 práporov v službe.
Bulharsko – 1 prápor v službe.
India
Irán – 10 práporov v službe.
Kazachstan
KĽDR – 4 prápory v službe (2008).
Mjanmarsko
Poľsko – 2 prápory v službe.
Rumunsko
Rusko – 2 prápory S-200 Dubna v službe.
Sýria – 2 prápory v službe.
Turkménsko
Uzbekistan
Bývalí používatelia
[upraviť | upraviť zdroj]Bielorusko – malo v službe približne 4 prápory.
Česko-Slovensko – 5 práporov, ktoré po zániku ČSFR získalo Česko.
Česko – získalo všetky česko-slovenské S-200, ktoré boli vyradené v polovici 90. rokov.
Gruzínsko
Líbya – mala v službe 8 práporov.
Maďarsko – malo v službe 1 prápor.
Moldavsko – malo v službe 1 prápor.
Mongolsko – Mongolská ľudová armáda zaradila systém S-200 do služby v roku 1985 a je veľmi nepravdepodobné, že sú v službe dodnes.
NDR – používala 4 prápory.
Nemecko – získalo 4 prápory z bývalej NDR, vyradené okolo roku 1991.
Sovietsky zväz – s vyraďovaním S-200 sa začalo v 80. rokoch. Predtým, než mohol byť dokončený proces postupného vyraďovania, boli S-200 premiestnené do nástupníckych štátov Sovietskeho zväzu.
Ukrajina – posledná divízia bola vyradená 30. októbra 2013[5].
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ ЗЕНИТНЫЙ РАКЕТНЫЙ КОМПЛЕКС БОЛЬШОЙ ДАЛЬНОСТИ С-200 (SA-5 Gammon)
- ↑ Зенитная ракетная система большой дальности действия С-200ВЭ
- ↑ Система С-200 [online]. [Cit. 2017-09-30]. Dostupné online. Archivované 2015-09-24 z originálu.
- ↑ Зенитный ракетный комплекс С-200В Вега
- ↑ http://mil.in.ua/news/ukraina/5159-ukraina-ostatochno-vidmovylasia-vid-zrk-s-200
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému S-200