Samuel Augustíni

	Samuel Augustíni
	uhorský mineralóg, geológ a evanjelický kňaz
Narodenie	26. august 1729; Veľká Lomnica, Slovensko
Úmrtie	10. apríl 1792 (62 rokov); Spišská Sobota, Slovensko
Profesia	evanjelický kňaz
	Portál vied o Zemi; Biografický portál

Samuel Augustíni mladší s predikátom „ab Hortis“ (* 26. august 1729, Veľká Lomnica – † 10. apríl 1792, Spišská Sobota)^[1] bol uhorský prírodovedec, geológ, mineralóg, historik a evanjelický kňaz. Jeho etnická identita bola nemecká.

Životopis

Otcom bol evanjelický farár Samuel Augustíni starší (1678 – 1755), zeman a evanjelický farár; jeho starým otcom bol známy kežmarský lekár, lekárnik a mineralóg Kristián Augustíni (1598, Kežmarok – 1650, Veľká Lomnica), osobný lekár cisára Ferdinanda II., ktorý mu v roku 1631 udelil šľachtický titul s predikátom „ab Hortis“^[2].

Do školy chodil v Poprade a v Kunovej Teplici, neskôr študoval na gymnáziu v Levoči. Od 1746 bol študentom práva na kolégiu v Prešove. V rokoch 1754 až 1757 študoval teológiu a prírodné vedy na univerzitách vo Wittenbergu, Greifswalde, a v Berlíne. V rokoch 1758 – 1761 pôsobil ako konrektor evanjelického lýcea v Kežmarku. V rokoch 1761 – 1792 pôsobil ako evanjelický farár v Spišskej Sobote, kde aj zomrel.

Venoval sa najmä geológii a mineralógii, zhromaždil veľkú zbierku minerálov. Bol autorom dizertačnej práce z matematiky, mnohých štúdií a článkov z oblasti geológie, mineralógie, topografie a histórie. Svoje príspevky uverejňoval prevažne vo viedenských listoch K.-k. privilegierte Anzeigen. Časť jeho prác zostala v rukopisoch, čerpal z nich neskôr A. Cirbes. V roku 1900 vydal Rudolf Weber v Kežmarku topografickú štúdiu o rieke Poprad a jej poriečí. Významnou prácou bolo jeho 39 novinových článkov s názvom „O dnešnom stave, zvláštnych mravoch a spôsobe života, ako aj o ostatných vlastnostiach a danostiach Cigánov v Uhorsku“ (1755). Sú významným prameňom pre poznanie spôsobu života a kultúry Rómov nielen na Slovensku, ale aj v Európe. Patril medzi vedúcich činiteľov spišskej pobočky prešovskej slobodomurárskej lóže s názvom „Zum tugenhaften Reisender“.

Dielo

Dissertatio de methodo gnerali construendi omnes aequationes algebraicas. Berlin 1755
Dissertatio de vocatione divina naturali. Berlin 1756
Topographische Beschreibung des Flusses Poprad oder Popper in der Zips aus dem Jahr 1782. Käsmark/Kežmarok 1900
Cigáni v Uhorsku : o dnešnom stave, zvláštnych mravoch a spôsobe života, ako aj o ostatných vlastnostiach a danostiach Cigánov v Uhorsku. Bratislava : Štúdio -dd-, 1995. 203 s. ISBN 80-967263-2-3

Referencie

↑ Dátumy narodenia a úmrtia podľa Slovenského biografického slovníka (heslo Samuel Augustíni, I. zv. (A - D). Martin : Matica slovenská, 1986, s. 85.). Uvádzajú sa aj iné dátumy úmrtia.
↑ AUGUSTÍNY ab Hortis. In: NOVÁK, Jozef; VÍTEK, Peter. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Ilustrácie Ladislav Čisárik. Zväzok II : Liptovská stolica : zemianske rody podľa Matiašovského zbierky erbov. Bratislava : Hajko & Hajková, 2004. 175 s. ISBN 80-88700-60-4. S. 5–6.

Zdroje

AUGUSTÍNI, Samuel. In: Slovenský biografický slovník: od roku 833 do roku 1990. Zväzok I A – D. Martin : Matica slovenská, 1986. 583 s. S. 85.
KOLLÁROVÁ, Zuzana a kol.: Biografický slovník mesta Poprad. Poprad : Mestský úrad, 2004, s. 17 - 18. ISBN 80-969037-6-4.

[1] Dátumy narodenia a úmrtia podľa Slovenského biografického slovníka (heslo Samuel Augustíni, I. zv. (A - D). Martin : Matica slovenská, 1986, s. 85.). Uvádzajú sa aj iné dátumy úmrtia.

[2] AUGUSTÍNY ab Hortis. In: NOVÁK, Jozef; VÍTEK, Peter. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Ilustrácie Ladislav Čisárik. Zväzok II : Liptovská stolica : zemianske rody podľa Matiašovského zbierky erbov. Bratislava : Hajko & Hajková, 2004. 175 s. ISBN 80-88700-60-4. S. 5–6.

[1]

[2]