Preskočiť na obsah

Satu Mare (mesto)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Satu Mare
maď. Szatmárnémeti
nem. Sathmar
mesto (oraș)
Hotel Dacia (kedysi Pannonia), Požiarna veža, Vécseyský palác (Mestská galéria), Kostol reformovanej cirkvi, Rímskokatolícky kostol
Erb
Pôvod názvu: rumunské satu(l) mare, doslova „veľká dedina“
Štát Rumunsko Rumunsko
Župa Satumarská župa
Časti Sătmărel
Nadmorská výška 125 m n. m.
Súradnice 47°47′28″S 22°52′28″V / 47,791182°S 22,874565°V / 47.791182; 22.874565
Rozloha 150,30 km² (15 030 ha)
Obyvateľstvo 102 411 (2011)
Hustota 681,38 obyv./km²
Primátor Kereskényi Gábor (RMDSZ)
Časové pásmo VEČ
 - letný čas VELČ
PSČ 136483
Poloha mesta v rámci Satumarskej župy
Poloha mesta v rámci Satumarskej župy
Poloha mesta v rámci Rumunska
Poloha mesta v rámci Rumunska
Wikimedia Commons: Satu Mare
Webová stránka: www.satu-mare.ro
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Satu Mare (historický slovenský názov: Satmár; nem. Sathmar, maď. Szatmárnémeti, v preklade Veľká Dedina) je mesto v severozápadnom Rumunsku v blízkosti hraníc s Maďarskom. Je to administratívne, kultúrne a hospodárske centrum rovnomennej župy.

Mesto sa v dokumentoch po prvýkrát spomína v roku 1006. V 13. storočí bolo uhorským kráľom povýšené na slobodné kráľovské mesto a prišli sem nemeckí imigranti. V roku 1703 mesto kompletne vyhorelo. V roku 1711 tu bol uzavretý tzv. Satmársky mier medzi Habsburgovcami a uhorskou šľachtou, v roku 1804 tu vzniklo aj biskupstvo. Od roku 1918 je súčasťou Rumunska. V rokoch 1940 – 1944 patrilo Maďarsku, ktoré ho získalo Viedenskou arbitrážou; v tomto období bolo z mesta deportovaných temer 18 000 Židov. Počas komunistického režimu v Rumunsku pod vedením Nicolae Ceauşesca sa v meste začala masívna výstavba. Po páde tohto režimu boli v 90. rokoch 20. storočia zatvorené mnohé miestne priemyselné podniky a z mesta odišlo takmer 20 000 ľudí.

Demografia

[upraviť | upraviť zdroj]
Národnostné zloženie (2011)
Rumuni
  
54,2 %
Maďari
  
34,6 %
Rómovia
  
1,24 %
Nemci
  
1,01 %
Nezistené
  
Ostatné
  
0,3 %
z celkového počtu 102 411 obyvateľov
Náboženské vyznanie (2011)
Rumunská pravoslávna cirkev
  
44,56 %
Rímskokatolícka cirkev
  
18,04 %
Reformovaná kresťanská cirkev
  
17,53 %
Letničné hnutie
  
1,38 %
Grékokatolícka cirkev
  
7,29 %
Nezistené (bez vyznania)
  
8,92 %
Ostatné
  
2,24 %
z celkového počtu 102 411 obyvateľov

Partnerské mestá

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]