Severín z Norika
| Svätý Severín z Norika | |
| „apoštol Norika“ | |
.jpg) portrét z roku 1470 | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Narodenie | ~ 410 južné Taliansko alebo Afrika |
| Úmrtie | 8. január 482 Flavianis, Norikum |
| Uctievanie | |
| Patronát | Norika (dnešného Rakúska); San Severa, Taliansko |
| Cirkev | rímskokatolícka |
| Sviatok | 8. január |
| Odkazy | |
 | Severín z Norika (multimediálne súbory na commons) |
Severín z Norika (* ~ 410 – † 8. január 482) je katolícky a pravoslávny svätec, známy ako „apoštol Norika“. Existujú špekulácie o jeho narodení, že sa narodil buď v južnom Taliansku alebo v rímskej provincii Afrika. Severín sám odmietal rozprávať o tom, čo robil predtým, než sa dostal do okolia Dunaja v Noriku. Spomenul však skúsenosť s púštnym mníšstvom na východe a jeho vita načrtáva vzťah medzi Severínom a Svätým Antonom Pustovníkom.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Tajuplný Severín, pochádzajúci pravdepodobne z urodzeného rímskeho rodu, bol po prvýkrát zaznamenaný, ako putuje pozdĺž Dunaja v Noriku a Bavorsku, kde ohlasoval kresťanstvo, obstarával zásoby pre hladujúcich, vykupoval zajatcov od Germánov, zakladal kláštory v antickej Batave (dnes Passau) a vo Favianis (dnes Mautern an der Donau) a taktiež zakladal hospice na územiach, ktoré boli zničené z dôvodu sťahovaniu národov. Žil veľmi skromne, spával na vrecovine a prísne sa postil. V Dolnom Noriku zakladal kláštory s cieľom obnoviť kresťanskú spiritualitu a tiež pre zabezpečenie charitatívnej činnosti pre najbiednejších obyvateľov upadajúcich miest. Do istej miery podporoval aj vzdelávanie v týchto mestách. Na prelome 70-tych a 80-tych rokov 5. storočia založil utečenecké centrá pre ľudí, ktorí stratili domov kvôli nájazdom germánskych kmeňov, napokon spoluorganizoval presun obyvateľov hornodunajských rímskych miest do rímskeho mesta Lauriacum (dnes Enns).
Jeho úsilie mu získalo veľký rešpekt u mnohých, vrátane germánskeho vojvodcu Odoakra. Eugippius pripisuje Severínovi predpoveď, že sa Odoaker stane kráľom Ríma. Odoaker skutočne v roku 476 n. l. prevzal vládu od posledného (západo)rímskeho cisára Romula Augusta (nevládol však viac ako štrnásť rokov).
Severín podľa jeho neskorších životopiscov predpovedal aj zničenie mesta Astury (Rakúsko) Húnmi vedenými kráľom Atilom.
Zomrel v mestečku Favianis (dnes Mautern an der Donau), spievajúc 150. žalm. Šesť rokov po jeho smrti boli jeho mnísi z ich opátstva vyhnaní a jeho telo bolo prenesené do Talianska, kde bolo najprv uložené v Castel dell'Ovo (Neapol), neskôr však bolo prenesené do hrobky v benediktínskom kláštore pri Neapole, ktoré mu bolo zasvätené (ako Opátstvo San Severino).
Severín bol ochrancom a spirituálnym otcom Svätého Antona Pustovníka.
Zmienky o jeho živote
[upraviť | upraviť zdroj]Severínove Vita bolo napísané Eugippiom. Okrem Eugippiovho diela, jediný dobový zdroj, ktorý spomína Svätého Severína, je Vita beati Antonii od Magnusa Felixa Ennodia, biskupa v Pavii.
Zaujímavosť
[upraviť | upraviť zdroj]Život Sv. Severína je aj námetom beletristického diela českého spisovateľa a filozofa Egona Bondyho s názvom Severin (Praha : Votobia, 1996, 219 s. ISBN 80-7198-123-0). V knihe však autor prelína osudy Sv. Severína s vlastnými filozofickými úvahami o svete, o zmysle ľudského života, o našej zodpovednosti za seba i za druhých, a tiež o mieste či hodnote lásky v ľudskom živote (tieto myšlienky autor podáva v podobe fiktívnych listov, ktoré Severin "píše" svojej niekdajšej, v tom čase už nežijúcej, partnerke Júlii).
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Severinus of Noricum na anglickej Wikipédii.