Passau

	Passau
	mesto
	Mesto Passau
	Erb
	Erb
Štát	Nemecko
Spolková krajina	Bavorsko
Vládny obvod	Dolné Bavorsko
Mesto bez okresu	Passau
Diaľnica	A 3
Rieka	Dunaj, Inn, Ilz
Nadmorská výška	294 – 447 m n. m.
Súradnice	48°34′S 13°28′V / 48,567°S 13,467°V
Rozloha	69,58 km² (6 958 ha)
Obyvateľstvo	50 717 (31. 12. 2008)
Hustota	728,9 obyv./km²
Primátor	Jürgen Dupper (SPD)
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	94032 – 94036
Tel. predvoľba	+49(0)851
Kód	09 2 62 000
EČV	PA
	Poloha mesta Pasov v rámci Nemecka
	Poloha mesta Pasov v rámci spolkovej krajiny Bavorsko
	Wikimedia Commons: Passau
	Webová stránka: www.passau.de
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 48°34′S 13°28′V / 48,567°S 13,467°V

Passau (po slovensky aj Pasov^[2]) je mesto bez okresu v Bavorsku na juhu Nemecka a centrom okresu Passau. Nachádza sa na hranici s Rakúskom na sútoku troch riek – Inn, Dunaj a Ilz – spôsobujúcich časté a silné hmly. Má viac ako 50 tisíc obyvateľov.

Dejiny

Na pahorku dnešného starého mesta (nem. Altstadt) existovalo už v staroveku sídlisko keltských Bojov. V 1. storočí tu vznikli dve rímske pevnosti – castella. Jedna z nich, ktorá ležala na území dnešného starého mesta, dostalo názov podľa kohorty germánskych Batavov Castra Batavia Z latinského výrazu Batavis pochádza neskorší nemecký miestny názov Passawe. Druhá, Castellum Boiotro, sa nachádzala na pravom brehu rieky Inn (na území dnešného Innstadtu – dnes je tu rímske múzeum Römermuseum Kastell Boiotro). Pre Rimanov mali tieto pevnosti veľký strategický význam, lebo strážili severnú hranicu ríše Limes Romanus, ohrozovanú stále viac germánskymi kmeňmi. Po roku 476 ju rímske jednotky opustili.

V 6. storočí sa v okolí Pasova usídlili Bavori a postavili tu svoj vojvodský dvorec, na ktorého mieste vznikol po založení biskupstva ženský kláštor, neskôr nazývaný Niedernburg (dolné mesto, hrad na rozdiel od hornej, biskupskej časti mesta). V roku 739 založil svätý Bonifác v Pasove biskupstvo. V roku 789 povýšil Karol Veľký rivala pasovských biskupov, biskupstvo Salzburg, na arcibiskupstvo. Pasovskí biskupi šírili kresťanstvo ďalej na východ. Podľa tradície prijali z Pasova krst veľkomoravskí Mojmírovci a ich kniežatstvo sa dostalo do jurisdikcie pasovského biskupstva. V 10. storočí za biskupa Pilgrima smerovali misie z Pasova až k Maďarom do Panónie, ale úsilie pokrstiť maďarského vládcu Gejzu bolo neúspešné, rovnako ako snahy o povýšenie pasovského biskupstva na misijné centrum pre Rakúsko, Korutánsko, Moravu a Uhorsko. Pilgrim sa svoj cieľ dokonca pokúsil dosiahnuť sfalšovanými pápežskými listinami, ktoré dokazovali, že do Pasova bolo v 8. storočí prenesené arcibiskupstvo z rímskeho Laureaca (rakúsky Lorch).

V roku 999 sa pasovskí biskupi stali svetskými pánmi mesta. K ich dŕžavám pribudli v roku 1161 z rozhodnutia cisára Fridricha I. Barbarossu ešte rozsiahle pozemky benediktínskeho opátstva Niedernburg, siahajúce až k českým hraniciam. Mocné a bohaté pasovské biskupstvo tak ovládalo medzi ríšskymi biskupstvami najrozsiahlejšiu oblasť. V roku 1217 povýšil cisár Fridrich II. Hohenstaufský pasovského biskupa Ulricha na ríšske knieža. V roku 1219 začali biskupi stavbu pevnosti Obernhaus (Veste Obernhaus).

Pasov sa úspešne ekonomicky rozvíjal vďaka výhodnej polohe na dunajskej vodnej ceste, zásluhou ktorej bola od nepamäti dopravným uzlom, spájajúcim sever s juhom i východ so západom. V stredoveku tadiaľ prechádzala Zlatá cesta, dôležitá obchodná cesta vedúca z Rakúska do českých zemí. Cez Pasov prechádzali obchodníci so soľou, ťaženou v alpskom podhorí, i kupci zo stredomorskej oblasti. I preto tu bol v roku 1133 postavený drevený most cez rieku Inn, 1278 nasledoval kamenný most cez Dunaj. V roku 1255 získal Pasov významné privilégia, ale zostal aj naďalej majetkom biskupov. Ďalšie pokusy bohatých mešťanov (1298, 1367) o nezávislosť boli neúspešné. V roku 1552 uzavreli v Pasove cisár Karol V. Habsburský a protestantský kurfirst Móric Saský dohodu o vyznaní, ktorá predznamenala neskoršie podpísanie augsburského mieru (1555). V roku 1676 sa tu konala svadba Leopolda I. Habsburského s Eleonórou Magdalénou Falcko-Neuburskou. V roku 1683 sa cisár znovu uchýlil do mesta v dobe obliehania Viedne Turkami. Vtedy navštevoval nedávno postavený pútnický kostol Mariahilf a modlil sa tu za odvrátenie tureckého nebezpečenstva.

V rokoch 1634 a 1650 zasiahla mesto morová epidémia. 1662 a 1680 ho citeľne poškodili požiare. Biskupi potom povolali do svojich služieb talianskych architektov, ktorí postavili veľa nádherných barokových stavieb. Napríklad v roku 1668 začal Carlo Lurago dostavbu dómu sv. Štefana (nem. St.-Stephan-Dom), v rokoch 1712 – 1730 bola postavená nová biskupská rezidencia (nem. Neue Residenz). V roku 1789 bola v Pasove založená manufaktúra na výrobu porcelánu. V roku 1803 bolo pasovské duchovné kniežatstvo sekularizované a pripojené k Bavorsku, v roku 1871 spoločne s ním pripadlo Nemecku. V roku 1821 sa Pasov znovu stal sídlom biskupa.

Charakter mesta

Pasov je známy ako mesto troch riek. Stekajú sa tu Dunaj, Inn a Ilz. Napriek tomu, že Inn, tvoriaci tu hranicu medzi Nemeckom a Rakúskom, je z nich najmohutnejší, Dunaj je dlhší, a preto je Inn považovaný za jeho prítok. Staré centrum mesta leží na výbežku medzi sútokom Innu a Dunaja, nové štvrte za riekami na priľahlých kopcoch. Vďaka svojej malebnosti a barokovej architektúre (dóm sv. Štefana, Staré mesto) je často navštevovaný turistami. Na základe zákona z roku 1966 tu bola založená univerzita, kde dnes študuje cca 5 tisíc študentov.

Pamiatky a múzea

Radnica
Dóm sv. Štefana
Farský kostol sv. Pavla
Nová biskupská rezidencia
Kláštor Niedernburg s hrobkou blahoslavenej Gisely
Veste Oberhaus

Veste Niederhaus
Pútnický kostol a kláštor Mariahilf
Domschatz- und Diözesanmuseum
Museum Moderner Kunst
Glasmuseum
Römermuseum Kastell Boiotro

Doprava

Priamo v centre mesta sa nachádza železničná stanica a okolo mesta vedie diaľnica spájajúca Regensburg s Linzom. Dôležitými dopravnými tepnami sú aj rieky Dunaj a Inn, po ktorých sa uskutočňujú vyhliadkové plavby okolo Pasova i do okolitých miest.