Preskočiť na obsah

Silvia Hroncová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Silvia Hroncová
slovenská kultúrna manažérka a teatrologička
Silvia Hroncová v roku 2017
Silvia Hroncová v roku 2017
17. ministerka kultúry SR
V úrade
15. mája 2023 – 25. októbra 2023
PrezidentZuzana Čaputová
PremiérĽudovít Ódor
Predchodca Natália Milanová Martina Šimkovičová Nástupca
Biografické údaje
Rodné menoSilvia Baránová
Narodenie22. júl 1964 (60 rokov)
Bratislava, Česko-Slovensko
Alma materFilozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Odkazy
Spolupracuj na CommonsSilvia Hroncová
(multimediálne súbory)

Mgr. Silvia Hroncová (rod. Baránová;[1] * 22. júl 1964, Bratislava)[2] je slovenská kultúrna manažérka a teatrologička.[2]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Štúdium

[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1983 – 1988 absolvovala štúdium filozofie/estetiky a divadelnej vedy na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení[2] a Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.[1]

Profesné pôsobenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Ústav umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie, Bratislava

[upraviť | upraviť zdroj]

Do roku 1996 pracovala v Ústave umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie v Bratislave, pričom sa zameriavala na súčasnú slovenskú drámu a národnostné divadlá na Slovensku.[2]

Divadlo v medzičase

[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1996 – 1998 bola šéfredaktorkou novozaloženého odborného teatrologického časopisu Divadlo v medzičase s podtitulom Revue o súčasnom divadle, vydávaného Združením divadelníkov na Slovensku.[2][3] Venovala sa rozhovorom, divadelným festivalom, hodnotila sezóny maďarskojazyčných divadiel (Jókaiho divadlo v Komárne, Divadlo Thália v Košiciach), príležitostne sa venovala aj recenzistike. Svoje texty publikovala aj v časopisoch Teatro, Javisko, Kultúrny život a v denníku SME.[2] Od roku 2002 je členkou redakčnej rady českého teatrologického časopisu Svět a divadlo.[4]

Divadelný ústav, Bratislava

[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1999 – 2006 zastávala post riaditeľky Divadelného ústavu Bratislava, ktorý sa venuje výskumu dejín slovenského a európskeho profesionálneho divadla. V tejto pozícii iniciovala vydanie desiatky diel pôvodnej a prekladovej teatrologickej literatúry, kurátorsky spolupracovala pri viacerých ročníkoch svetovej výstavy scénografie a divadelnej architektúry. Veľkú pozornosť venovala divadlám národnostných menšín na Slovensku. Pri Divadelnom ústave zriadila alternatívnu divadelnú scénu Štúdio 12, založila festival pôvodnej tvorby Nová Dráma / New Drama, založila kníhkupectvo zamerané na umeleckú literatúru Prospero. Spolupracovala s divadelnými ústavmi v Európe, v Divadelnom ústave v rokoch 2003 – 2006 zodpovedala za koordináciu európskych fondov KULTÚRA 2000 – Kultúrny kontaktný bod.[2]

Slovenské národné divadlo, Bratislava

[upraviť | upraviť zdroj]

V 2006 – 2009 pôsobila ako generálna riaditeľka Slovenského národného divadla (SND). V roku 2007 otvorila novú budovu SND, zodpovedala za dostavbu a kolaudáciu budovy, presun z Divadla P. O. Hviezdoslava a Malej scény, za prechod troch umeleckých súborov SND (činohra, opera, balet) do novej budovy a spustenie prevádzky. Prizvala k spolupráci európske divadelné osobnosti z oblasti činohry, opery a baletu, iniciovala medzinárodné koprodukcie s významnými opernými domami v zahraničí (Teatr Wielki Opera Narodowa) a priviedla na Slovensko významné zahraničné súbory (Comédie-Française, Nederlands Dans Theater). V roku 2009 v spolupráci s Asociáciou Divadelná Nitra sa Slovenské národné divadlo stalo po prvý raz v histórii Slovenska miestom stretnutia celosvetovej siete IETM – International Network for Contemporary Performing Arts.[5]

Film Europe Media Company, Bratislava a Praha

[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 2009 – 2013 bola programovou riaditeľkou Film Europe Media Company SK & CZ. Spolupodieľala sa na spustení vysielania a tvorbe programovej štruktúry prvej európskej televíznej stanice Film  Europe Channel (dnes Film Europe a Film Europe+), ktoré sú výnimočnými európskymi filmovými kanálmi svojho druhu v Európe a dnes vysielajú na Slovensku a v Česku. V roku 2013 sa výraznou mierou podieľala na rekonštrukcii a sprevádzkovaní kina Film Europe v priestoroch  Pisztoryho paláca,ktoré funguje dodnes.[6]

Opera Národného divadla a Štátna opera v Prahe

[upraviť | upraviť zdroj]

V auguste 2013 sa stala riaditeľkou Opery Národného divadla a Štátnej opery v Prahe. Súčasne s ňou bol do vedenia súborov menovaný nový umelecký šéf Petr Kofroň (hudobný skladateľ).[7] Riadila dva najväčšie operné súbory v Česku. Po zlúčení Štátnej opery s Operou Národného divadla Praha, ktoré sa uskutočnilo v roku 2012, zodpovedala za transformáciu obidvoch operných súborov, za efektívne nastavenie ekonomických ukazovateľov. Podieľala sa na procese kompletnej rekonštrukcie historickej budovy Štátnej opery, iniciovala medzinárodné operné koprodukcie s prestížnymi svetovými opernými domami (Teatr Wielki Opera Narodowa[8], San Francisco Opera[9], Badisches Staatstheater Karlsruhe[10]). Zodpovedala aj za prípravu a koordináciu zahraničných zájazdov Opery Národného divadla a Štátnej opery (Japonsko, 2014, 2016, 2019, Nemecko 2018). V rokoch 2013 – 2019 bola aktívnou účastníčkou medzinárodnej opernej siete Opera Europa[11] a v rokoch 2017 a 2018 bola členkou poroty prestížnej opernej súťaže FEDORA so sídlom v Paríži.[12] V máji 2019 sa postu riaditeľky Opery vzdala.[13]

Film Europe Media Company, Bratislava a Praha

[upraviť | upraviť zdroj]

Do 14. mája 2023 bola výkonnou riaditeľkou mediálnej spoločnosti Film Europe na Slovensku a v Česku, podieľala sa na nedávnom otvorení nového kultúrneho priestoru v Prahe Edison Filmhub (2019) a pripravovala otvorenie nového kultúrneho priestoru Edison Filmhub v Bratislave. Podieľala sa na kultúrnom a ekonomickom manažmente celej mediálnej spoločnosti.[6]

Stará škola Kokava, Kokava nad Rimavicou

[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 2020 bola predsedkyňou občianskeho združenia Stará škola Kokava. V obci Kokava nad Rimavicou stála pri oživení historickej budovy Starej školy. Zámerom bolo nielen záchrana budovy z roku 1913, ale aj založenie galérie skla a posilnenie kultúrneho života, turistického ruchu a povedomia o regiónoch Gemer, Malohont a Novohrad. Stará škola od roku 1913 do 1990, slúžila na vzdelávanie, najprv ako meštianka, neskôr poľnohospodárska škola, Lesnícka majstrovská škola.[14]

Správne rady

[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 2022 do 14. mája 2023 bola predsedníčka správnej rady Kreatívneho inštitútu Trenčín – Správna rada.Predsedkyňa / 2022 – 14. 5. 2023[15] Taktiež od roku 2022 do 14. mája 2023 bola členkou správnej rady Divadla P. O. Hviezdoslava.[16] Od roku 2022 do 14. mája 2023 bola členkou správnej rady Vysokej školy výtvarných umení.[17]

Politické pôsobenie

[upraviť | upraviť zdroj]

12. mája 2023 prezidentka Zuzana Čaputová oznámila členov vlády Ľudovíta Ódora, Silvia Hroncová bola nominovaná na ministerku kultúry.[18][19] Na poste ju vystriedala 25. októbra Martina Šimkovičová.[20]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b Silvia Baránová. In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2023-05-12]. Dostupné online. Archivované 2023-05-12 z originálu.
  2. ↑ a b c d e f g MARCINČIN, Matúš. HRONCOVÁ, Silvia. In: Slovník divadelných kritkov a publicistov [online]. Bratislava: Divadelný ústav, 2023, [cit. 2023-05-12]. Dostupné online.
  3. ↑ Divadlo v medzičase, nový časopis s tradíciou. SME (Bratislava: Petit Press), 1996-12-12. Dostupné online [cit. 2023-05-13]. ISSN 1335-4418.
  4. ↑ o nás | SAD | SVĚT A DIVADLO [online]. www.svetadivadlo.cz, [cit. 2023-05-13]. Dostupné online.
  5. ↑ Silvia Hroncová [online]. zachranmekulturu.sk, [cit. 2023-05-12]. Dostupné online.
  6. ↑ a b NEON STUDIO BRNO. ČESKÁ REPUBLIKA [online]. filmeurope.sk, [cit. 2023-05-12]. Dostupné online.
  7. ↑ Opera Národního divadla vstoupí do nové divadelní sezony s novým vedením - Národní divadlo [online]. narodni-divadlo.cz, [cit. 2023-05-12]. Dostupné online.
  8. ↑ Salome [online]. teatrwielki.pl, [cit. 2023-05-12]. Dostupné online. Archivované 2023-05-12 z originálu.
  9. ↑ archive.sfopera.com, [cit. 2023-05-12]. Dostupné online.
  10. ↑ ELEKTRA | Programm | Badisches Staatstheater Karlsruhe | Spielzeit-Archiv 2019/20 [online]. spielzeit19-20.staatstheater.karlsruhe.de, [cit. 2023-05-12]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  11. ↑ Zástupci organizace Opera Europa se seznámili s transformací Národního divadla - Národní divadlo [online]. narodni-divadlo.cz, [cit. 2023-05-12]. Dostupné online.
  12. ↑ Silvia Hroncová [online]. narodni-divadlo.cz, [cit. 2023-05-12]. Dostupné online.
  13. ↑ TASR. Hroncová odstúpila z postu riaditeľky Opery Národného divadla v Prahe. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-05-22. Dostupné online [cit. 2024-01-19].
  14. ↑ HRONCOVÁ, Silvia. Príbeh skla v starej škole v Kokave nad Rimavicou opäť ožíva. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-03. Dostupné online [cit. 2023-05-12]. ISSN 1335-4418.
  15. ↑ KREATÍVNY INŠTITÚT TRENČÍN [online]. trencin2026.sk, [cit. 2023-05-12]. Dostupné online.
  16. ↑ Hlavné mesto bude mať svoju vlastnú mestskú divadelnú scénu - DPOH [online]. dpoh.sk, 2022-05-26, [cit. 2023-05-12]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  17. ↑ Správna rada [online]. vsvu.sk, [cit. 2023-05-12]. Dostupné online.
  18. ↑ BENEDIKOVIČOVÁ, Mária; GDOVINOVÁ, Denisa. Prezidentka zverejnila úradnícku vládu. Najväčšie prekvapenie je minister hospodárstva Dovhun. Denník N (Bratislava: N Press), 2023-05-12. Dostupné online [cit. 2023-05-12]. ISSN 1339-844X.
  19. ↑ TASR. Prezidentka zverejnila zoznam členov vlády odborníkov: Toto sú oni. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-05-12. Dostupné online [cit. 2023-05-12].
  20. ↑ TASR. OBRAZOM: Toto sú členovia novej vlády, pozrite si ich profily. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-10-25. Dostupné online [cit. 2024-01-19].

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Silvia_Hroncová&oldid=7908298“