Skýtsko-sarmatské jazyky
Skýtsko-sarmarské jazyky alebo skýtske jazyky bolo zoskupenie iránskych jazykov.
Systematicky patria medzi staroiránske jazyky, severovýchodné iránske jazyky, ako aj skýtske jazyky v širšom zmysle (čo je zoskupenie skýtsko-sarmatských jazykov a sackých jazykov). Vyvinula sa z nich osetčina.
Hovorili nimi skýtsko-sarmatské kmene v severnom Počiernomorí, Poazoví a severnom Kaukaze, napríklad Skýti, medzi 800 pred Kr. až 1000 po Kr.
Delia sa spravidla chronologicky (od najstaršieho po najnovší):
- skýtčina (cca 800 – 300 pred Kr.), najmä u klasických gréckych autorov
- sarmatčina (cca 300 pred Kr. – 400 po Kr.), najmä v helenistických a rímskych nápisoch
- alančina (stará osetčina; 400 po Kr. – 1000 po Kr.), najmä u byzantských autorov