Skalité
| Skalité | ||
| obec | ||
 Skalité, Serafínov
| ||
|
||
| Štát |  Slovensko
| |
|---|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj | |
| Okres | Čadca | |
| Región | Kysuce | |
| Vodné toky | Čierňanka, Rajský potok | |
| Nadmorská výška | 524 m n. m. | |
| Súradnice | 49°29′50″S 18°53′54″V / 49,497222°S 18,898333°V | |
| Rozloha | 33,16 km² (3 316 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 5 261 (31. 12. 2023) [2] | |
| Hustota | 158,66 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1662 | |
| Starosta | Jozef Cech[3] (HLAS-SD, SMER-SD, SNS) | |
| PSČ | 023 14 | |
| ŠÚJ | 509451 | |
| EČV (do r. 2022) | CA | |
| Tel. predvoľba | +421-41 | |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Skalité č. 598 023 14 Skalité | |
| E-mailová adresa | obec@skalite.sk | |
| Telefón | 041 / 43 76 106 | |
| Fax | 041 / 42 54 605 | |
  Poloha obce na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa obce
| ||
| Wikimedia Commons: Skalité | ||
| Webová stránka: skalite.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Demonym: Skaliťan[4]
| ||
Skalité je goralská obec na Slovensku v okrese Čadca.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Obec Skalité leží v severozápadnej časti Slovenska, v severovýchodnom výbežku okresu Čadca, na hraniciach s Poľskom. Rozprestiera sa v údolí rieky Skaliťanka, ktorá rozdeľuje Jablunkovské medzihorie na severe a Kysucké Beskydy na juhu, v nadmorskej výške od 490 m n. m. (na hranici Skalitého a Čierneho - v osade U Greguša - 495 m n. m.) do 867 m n. m. (vrchol Skaľanky). Stred obce je v 524 m n. m.
Zo severnej a východnej strany hraničí chotár obce s poľskými dedinami Koniaków a Jaworzynka (súčasti obce Istebna v okrese powiat cieszyński) a Zwardoń (súčasť obce Rajcza v okrese powiat żywiecki). Z južnej strany susedí s Oščadnicou, na západe s obcou Čierne a s časťou čadčianskeho katastrálneho územia. Štátna hranica s Poľskom vedie po hrebeňových kótach Skaľanky (866 m n. m.), Serafínova (783 m n. m.), Príslop (Zwardoňské sedlo, 688 m n. m.), Trojačky (Kykula, 847 m n. m.) a cez severný svah Pahorku (Martiniakov grúň, 722 m n. m.). Východná časť hranice je aj súčasťou hlavného európskeho rozvodia, ktoré v týchto miestach tvorí rozvodie Skaliťanky (čiernomorské úmorie) a Soły ako prítoku Visly (baltské úmorie). Chotár obce je vrchovinný, stredne členitý, na juhu tvorený treťohornými hornatinami.
Časti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa územno-plánovacej dokumentácie sa obec delí na miestne časti[5] (zoradené od hranice s Čiernym po hranicu s Poľskom):
- Dolný koniec
- Ústredie
- Tridsiatok
- Poľana
- U Tomasa
- Kudlov
- Serafínov
V časti Dolný koniec sa nachádza hraničný priechod pre osobnú dopravu na ceste z Čierneho do Jaworzynky, otvorený v roku 2018[6] a v časti Serafínov sa nachádza cestný (diaľničný) a železničný hraničný priechod do Zwardońa.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1641 a tak ako Čierne a Svrčinovec, bolo aj Skalité založené počas kopaničiarskeho osídľovania oblasti v prvej polovici 17. storočia. Celé spomínané územie bolo ako pohraničná oblasť opakovane dôvodom sporov valachov Tešínskeho a Strečnianskeho panstva. V súpise obyvateľov panstva z roku 1662 mala osada už 151 obyvateľov a v roku 1749 tu bola zriadenná samostatná farnosť, do ktorej patrilo aj susedné Čierne a Oščadnica. Farnosť mala v roku 1767 celkom 3 336 katolíkov, z toho 940 detí.
V roku 1812 bola v obci vybudovaná škola, ktorú v roku 1854 prebudovali. Okrem dvoch učební bol jej súčasťou byt pre učiteľa a izba pre druhého učiteľa. Neskôr k nej pribudli ďalšie dve učebne, no už v roku 1857 bola postavená nová, väčšia škola. Oživenie hospodárstva prinieslo vybudovanie železničnej trate Čadca – Zwardoń, ktoré po roku 1884 zrýchlilo a zjednodušilo prepravu osôb i tovaru. O rok neskôr bol v Skalitom zriadený poštový úrad, v roku 1912 boli vybudované dvojtriedne školy Prostredná a Horná. V prvej svetovej vojne padlo 52 obyvateľov obce, ktorých pamiatke vybudovali v obci pomníku pod kostolom. Po vzniku prvej Česko-slovenskej republiky nastal sociálny a kultúrny rozvoj krajiny a tak aj v Skalitom bola v roku 1924 založená obecná knižnica, o dva roky neskôr dobrovoľný hasičský zbor a v roku 1929 postavený kultúrny dom.
V predvojnovom roku 1938 bola kvôli pohraničnému sporu Poľskom zabraná polovica obce a Česko-Slovensko bolo donútené územie odstúpiť. V nasledujúcom roku bol do obce zavedený telefón a začiatkom druhej svetovej vojny sa obsadené územie vrátilo pod správu Slovenskej republiky. V roku 1941 bola dokončená kalvária Sedembolestnej Panny Márie pri kostole, v roku 1943 otvorená ozdravovňa na Serafínove, kde bolo už predtým postavených viacero chát. O rok neskôr (1944) bola v časti Ústredie otvorená osemtriedna škola a vysvätená bola aj nová kaplnka na Kudlove. V posledný aprílový deň 1945 bola obec oslobodená spod okupácie, ktorá si vyžiadala životy 6 miestnych obyvateľov. Po prechode frontu bola po oprave obnovená doprava na železničnej trati a v roku 1948 bola obec napojená na elektrickú sieť. O dva roky neskôr bola v ústredí obce zriadená materská škola, od roku 1952 tu pôsobil praktický lekár. Športových nadšencov potešilo budovanie zázemia pre futbal, dokončené v roku 1965, v roku 1961 bola do užívania odovzdaná nová škola v ústredí obce pre 720 žiakov. Medzi ďalšími investíciami bolo otvorenie materskej školy (1965) a predajne Družba (1969) na Kudlove, zriadenie cintorína v časti Rieky (1970), otvorenie kultúrneho domu s kinom (1972) a výstavba novej školy na Kudlove (otvorená v 1986) a zdravotného strediska v ústredí (1975).
V roku 1981 bol sprevádzkovaný lyžiarsky vlek na Serafínove a dokončené bolo aj zdravotné stredisko. Od roku 1986 v obci pôsobila prevádzka podniku Tesla a stolárska výroba podniku Kysuca. V roku 1991 bola obnovená železničná trať Čadca – Zwardoń na úseku Serafínov – Zwardoň, čím sa prepojila polstoročie prerušená trať. V roku 1992 začala história Goralských slávností, ktoré sa stali prehliadkou regionálneho folklóru s medzinárodnou účasťou a v roku 1995 bol otvorený hraničný prechod do Poľska. Plynofikácia obce započala v roku 1999, v tom istom roku začala i rekonštrukcia a elektrifikácia železničnej trate (ukončená v 2002), ktorá sa stala súčasťou dopravného koridoru Gdansk – Katowice – Žilina.
V rokoch 2004 až 2008 bola v obci prevádzkovaná Veterná elektráreň Skalité.[7]
Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa z roku 1793
- kaplnka na Kudlove z roku 1911
- kalvária Sedembolestnej Panny Márie z roku 1941
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Skaliťan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ Územný plán obce Skalité [online]. Obec Skalité, [cit. 2019-10-18]. Dostupné online. Archivované 2019-09-21 z originálu.
- ↑ Slávnostné otvorenie novej cesty na úseku Jaworzynka – Čierne – Skalité, 2. etapa [online]. Interreg Poľsko-Slovensko, 2018-06-11, [cit. 2019-10-18]. Dostupné online.
- ↑ Referencie - Vietor [online]. Green Energy Slovakia, [cit. 2019-03-10]. Dostupné online. Archivované 2019-01-22 z originálu.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Skalité
