Skalka (vrch vo Veporských vrchoch, 1064 m)
Skalka | |
vrch | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Banskobystrický |
Okres | Detva |
Obce | Hriňová, Látky |
Pohorie | Veporské vrchy |
Podcelok | Sihlianska planina |
Povodia | Slatina, Ipeľ |
Nadmorská výška | 1 064,0 m n. m. |
Súradnice | 48°36′31″S 19°38′38″V / 48,6085°S 19,6439°V |
Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | zo sedla Prašivá |
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Skalka (1 064,0 m n. m.[1]) je vrch vo Veporských vrchoch, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[2] Leží nad obcou Látky, približne 8 km východne od Hriňovej.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti Veporských vrchov, v geomorfologickom podcelku Sihlianska planina.[2] Leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Detva a zasahuje na katastrálne územie mesta Hriňová a obce Látky. Najbližšími sídlami sú južne situované Látky a severne ležiaci Lom nad Rimavicou, Drábsko a Sihla, juhozápadne sa nachádza Detvianska Huta a Hriňová a východne osady obce Kokava nad Rimavicou.[3][1]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Skalka leží na juhu centrálnej časti Veporských vrchov, v hrebeni, vedúcom z Dlhého grúňa (1 061 m n. m.) južným smerom na Bykovo (1 110 m n. m.). Severne sa nachádza Čierťaž (1 102 m n. m.), Sedmák (1 004 m n. m.), Dlhý grúň (1 061 m n. m.), Tlstý javor (1 068 m n. m.) a Obrubovanec (1 020 m n. m.), západne Pätina (994 m n. m.), Magura (911 m n. m.) a Stračí vrch (831 m n. m.), južne Táňovo (929 m n. m.), Chocholná (1 062 m n. m.) a Bykovo (1 110 m n. m.) a východne Sokolovo (906 m n. m.), Pálenica (938 m n. m.) a Drahová (1 118 m n. m.).[1] Severné a východné svahy odvodňuje rieka Ipeľ, severné a západné Biela voda, smerujúca do Slatiny v povodí rieky Hron. Vrchol traverzuje značený turistický chodník.[3]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[4], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít s redšou vegetáciou je možné pozorovať okolité vrchy Veporských vrchov, Poľanu, Nízke Tatry, Stolické vrchy a Javorie.[5]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značená turistická trasa, no traverzom vedie úbočím:
- červená turistická značka od juhu zo sedla Prašivá okolo prameňa Ipľa na Čierťaž
- modrá turistická značka z Látok-Bratkovice na Čierťaž a do Lomu nad Rimavicou[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Veporské vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-07-21]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-07-21]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-07-21]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-07-21]. Dostupné online.