Preskočiť na obsah

Sladovka hladkoplodá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Sladké drievko)
Sladovka hladkoplodá
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Glycyrrhiza glabra
Linné
Synonymá
Glycyrrhiza brachycarpa (Boiss.)

Glycyrrhiza glandulifera Waldst. & Kit.) Glycyrrhiza hirsuta (Pall.) Glycyrrhiza pallida (Boiss.)

Glycyrrhiza violacea (Boiss.)[2][3][4]
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Sladovka hladkoplodá alebo sladké drievko hladkoplodé[5], ľudovo sladké drievko[6], sladký koreň (drevo)[5] (Glycyrrhiza glabra) je kvitnúca rastlina z čeľade bôbovité (Fabaceae). Z jej koreňa sa získava sladká aromatická príchuť[7] a stuhnutý výťažok z koreňa alebo cukrovinka z neho sa nazýva pelendrek, pendrek.[8]

Ide o bylinnú trvácu strukovinu pôvodom z Južnej Európy a Blízkeho východu.[5][9] Na teplých územiach Slovenska sa v minulosti pestoval, dnes tu na polostepiach rastie divo.[5]

Sladovka sa používa ako príchuť v cukrovinkách, tabaku, nápojoch a liečivách alebo sa predáva ako doplnok stravy.[7][10]

Výťažky zo sladovky sa používajú v bylinkárstve a ľudovom liečiteľstve.[7] Ide o jednu z najdlhšie používaných liečivých rastlín, je uvedená v egyptských papyrusoch niekoľko storočí pred Kr. ako liečba zápalov dýchacích ciest.[5] Nadmerná konzumácia sladovky (viac ako 2 mg/kg denne čistej kyseliny glycyrhetínovej, zložky sladovky) môže mať za následok nepriaznivé účinky. Klinicky sa nadmerná konzumácia u ľudí spája s inak nevysvetliteľnou hypertenziou, nízkou hladinou draslíka v krvi a svalovou slabosťou.[7][10][11] Počas tehotenstva sa treba vyhnúť konzumácii sladovky.[10]

Opis

[upraviť | upraviť zdroj]

Je to bylinná trvalka, dorastajúca do výšky 50 – 150 cm[5] na priamej stonke. Listy sú zložené, nepárnoperovité[12], dlhé asi 7 až 15 cm s 9 až 17 vajcovitými lístkami. Kvety vyrastajú z pazúch listov. Sú 8 – 12 mm dlhé, fialové až bledomodré, v strapcovitom súkvetí. Plodom je podlhovastý struk dlhý 20 až 30 mm, obsahujúci niekoľko semien.[13] Korene sú vretenovité,[14] zdrevnatené plazivé podzemky.[12] Koreň dorastá do dĺžky až jeden meter a 2 až 5 cm hrubý.[15]

Chémia

[upraviť | upraviť zdroj]
Väčšina sladkosti pochádza z glycyrhizínu.
Vzorky koreňa sladovky.

Medzi hlavné účinné látky patria dve skupiny.[5] Prvou sú saponíny, hlavne glykozid glycyrhizín, zodpovedný a sladkosť. Existuje v obsahu od 7 % do 10 %, v závislosti od kultivačných postupov.[10] Druhou sú flavonoidy (hlavne likviricín, izolikviricín a formononetín).[5] Flavonoidy zodpovedajú za žltú farbu koreňa.[10] Izoflavonoidy glabrén a glabridín, ktoré sa nachádzajú v koreňoch sladovky, sú fytoestrogény.[16][17] Obsahuje aj asparagín, triesloviny[6], oxykumaríny umbeliferón a herniarín, steríny a sacharidy[5] chalkóny, triterpenoidy a steroly, lignany, aminokyseliny amíny, miazgu a prchavé oleje.[18]

Vôňa koreňa sladovky pochádza z komplexnej a variabilnej kombinácie zlúčenín, z ktorých anetol tvorí asi 3 % celkových prchavých látok.[chýba zdroj] Veľká časť sladkosti sladovky pochádza z glycyrhizínu, ktorý má 30- až 50-krát vyššiu sladkosť ako repný cukor.[5] Sladkosť sa od cukru líši, je menej instantná, kyslá a trvá dlhšie.

Pestovanie a využitie

[upraviť | upraviť zdroj]

Sladovka najlepšie rastie v dobre odvodnených pôdach v hlbokých údoliach na plnom slnku. Zbiera sa na jeseň dva až tri roky po výsadbe.[13] Medzi krajiny produkujúce sladovku patrí Turecko, Grécko, Irán a Irak.[10]

Je to medonosná rastlina, nadzemné časti sa dajú využiť ako krmivo pre dobytok.[5]

Tabak

[upraviť | upraviť zdroj]

Používa sa ako ochucovadlo tabaku, ako zvýrazňovač chute a na zvlhčovanie pri výrobe amerických cigaretových zmesí, vlhkého šňupacieho tabaku, žuvacieho tabaku a fajkového tabaku.[7][10][19] Sladovka poskytuje tabakovým výrobkom prirodzenú sladkosť a výraznú chuť, ktorá sa ľahko mieša s prírodnými a imitáciami aromatických zložiek používaných v tabakovom priemysle.[10] Sladovku možno pridať aj do papierikov na šúľanie cigariet. Od roku 2009 americká Správa potravín a liečiv zakázala používanie akýchkoľvek „charakteristických príchutí“ okrem mentolu z cigariet, ale nie z iných tabakových výrobkov.[20]

Jedlo a cukrovinky

[upraviť | upraviť zdroj]
Sušené korene.

Príchuť sladovky sa nachádza v širokej škále sladkostí. Vo väčšine je chuť posilnená anízovým olejom, takže skutočný obsah sladovky je nízky.

V Holandsku sú sladkosti zo sladovky (drop) bežnou sladkosťou predávanou v mnohých formách. Bežné je miešanie s mätou, mentolom, anízom alebo vavrínom. Mieša sa aj s chloridom amónnym (salmiak) a v Holandsku je známe ako zoute drop („slané sladké drievko“). Silné, slané sladkosti sa konzumujú aj v severských krajinách, kde sa predávajú alkoholické nápoje s príchuťou sladovky, najmä v Dánsku a Fínsku.

Sušené tyčinky koreňa sladovky sú v Holandsku tradičnou cukrovinkou, tak ako kedysi v Británii. Predávali sa jednoducho ako tyčinky zoethout („sladké drevo“) na žuvanie ako cukrík.

Pontefract v anglickom Yorkshire je miestom, kde sa sladovka zmiešaná s cukrom začalo používať ako sladkosť súčasným spôsobom.[21] Pôvodne sa tam vyrábali koláče Pontefract.[22] V Cumbrii, Durhame, Yorkshire a Lancashire je hovorovo známy ako „španielsky“, údajne preto, že španielski mnísi pestovali koreň sladovky v Rievaulx Abbey pri Thirsku.[23]

V Taliansku, Španielsku a Francúzsku sa sladovka používa v prírodnej forme. Koreň rastliny sa jednoducho zbiera, umyje, suší a žuje ako osviežovač ústnej dutiny. V celom Taliansku sa nesladená sladovka konzumuje vo forme malých čiernych kúskov vyrobených iba zo 100 % čistého výťažku zo sladovky. V Kalábrii sa vyrába likér z čistého extraktu sladovky a v Reggio Emilia sa vyrába nealkoholický nápoj s názvom acqua d'orcio. Sladovka sa používa aj v Sýrii a Egypte.

V juhovýchodnom Turecku, ako napríklad v Diyarbakıre, sa z koreňa tradične vyrába chladený nápoj, ktorý sa najčastejšie konzumuje v lete.[24]

Výskum

[upraviť | upraviť zdroj]

Vlastnosti glycyrhizínu sú v štádiu predbežného výskumu, napríklad pri hepatitíde typu C alebo lokálnej liečbe psoriázy, ale nízka kvalita štúdií k roku 2017 bráni záverom o účinnosti a bezpečnosti.[7][10][25]

Ľudové liečiteľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Neexistuje žiadny vysokokvalitný klinický výskum, ktorý by naznačoval, že je sladovka bezpečná alebo účinná na akýkoľvek medicínsky účel. Avšak Európska lieková agentúra pridala sladovku na svoj zoznam rastlinných liekov.[26]

Koreň sa používa ako čaj alebo pomletý v liečive. Zmierňuje kašeľ, uvoľňuje kŕče a slabo preháňa. Priaznivo ovplyvňuje liečbu vredov dvanástnika a žalúdka.[12] bronchitída, Používa sa aj na chronickú gastritídu, peptický vred, reumatizmus a artritídu, nedostatok adrenokortikoidov alebo na prevenciu pečeňovej toxicity. Pôsobí protizápalovo a proti vredom.[18]

Fungicíd

[upraviť | upraviť zdroj]

Esenciálne oleje inhibujú rast Aspergillus flavus.[27]

Nepriaznivé účinky

[upraviť | upraviť zdroj]

Dávkovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Správa potravín a liečiv sa domnieva, že potraviny obsahujúce sladovku a jej deriváty (vrátane glycyrhizínu) sú všeobecne uznávané ako bezpečné na použitie ako potravinová prísada, ak sa nekonzumujú nadmerne.[7][10][11] Iné jurisdikcie navrhovali maximálne 100 – 200 mg glycyrhizínu denne, čo je ekvivalent asi 70 – 150 g cukroviniek zo sladovky.[11] Hoci je sladovka považovaná ako bezpečná potravinová zložka, môže spôsobiť vážne vedľajšie účinky, ak sa konzumuje vo veľkých množstvách (nad 0,2 mg na kg za deň).[7][10][11] Podľa jedného odhadu môže bežný zdravý človek skonzumovať 10 mg kyseliny glycyrhetínovej denne.[28]

Pretože zloženie extraktov zo sladovky v rôznych produktoch môže existovať v širokom rozmedzí, nie je dostatok vedeckých informácií na určenie, či je konkrétna úroveň dávky bezpečná alebo nebezpečná.[7][10]

Fyziologické účinky

[upraviť | upraviť zdroj]

Účinky nadmernej konzumácie sladovky na znižovanie hladín draslíka v krvi a zvyšovanie krvného tlaku vyvolávajú obavy najmä u ľudí s hypertenziou (vysokým krvným tlakom) alebo ochorením srdca či obličiek.[7]

Zdá sa, že niektoré nepriaznivé účinky sladovky, konzumovanej v množstvách 50 až 200 g denne počas štyroch týždňov, sú spôsobené kyselinou glycyrhetínovou (75 až 540 mg denne kyseliny glycyrhizínovej), ktorá spôsobuje zvýšenie krvného tlaku.[10] Konzumácia veľkého množstva sladovky počas tehotenstva bola spojená s predčasným pôrodom a zdravotnými problémami dieťaťa.[10]

Hyper-mineralokortikoidný syndróm sa môže vyskytnúť, keď telo zadržiava sodík a stráca draslík, čím sa mení biochemická a hormonálna regulácia.[11] Niektoré z týchto aktivít môžu zahŕňať zvýšené hladiny aldosterónu, pokles systému renín-angiotenzín-aldosterón a zvýšené hladiny atriálneho nátriuretického hormónu, aby sa kompenzovali zmeny v homeostáze.[11][29]

Ďalšie nepriaznivé účinky môžu zahŕňať nerovnováhu elektrolytov, edém, zvýšený krvný tlak, prírastok hmotnosti, srdcové problémy a slabosť. Príznaky závisia od závažnosti toxicity. Niektoré ďalšie ťažkosti zahŕňajú únavu, dýchavičnosť, zlyhanie obličiek a paralýzu.[30][31]

Spôsobuje zadržiavanie tekutín.[18]

Potenciál pre toxicitu

[upraviť | upraviť zdroj]

Toxicitu sladovky, ktorá obmedzuje jeho dávku, spôsobujú kortikosteroidy. Dôvodom je inhibičný účinok, ktorý majú jeho hlavné aktívne zložky, glycyrhizín a enoxolón, na degradáciu kortizolu a zahŕňajú edém, hypokaliémiu, prírastok alebo stratu hmotnosti a hypertenziu.[10][11][32][33]

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Koreň s kôrou
    Koreň s kôrou
  • Kvetenstvo G. glabra
    Kvetenstvo G. glabra
  • Viaceré produkty obsahujúce sladovku
    Viaceré produkty obsahujúce sladovku
  • Tyčinky sladovky s rôznymi príchuťami
    Tyčinky sladovky s rôznymi príchuťami
  • Lístie
    Lístie
  • G. glabra z Koehlerovej publikácie Köhler's Medizinal-Pflanzen
    G. glabra z Koehlerovej publikácie Köhler's Medizinal-Pflanzen

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ IUCN Red list 2020.11. Prístup 24. december 2023
  2. ↑ The Plant List: A Working List of All Plant Species [online]. . Dostupné online.
  3. ↑ Glycyrrhiza pallida Boiss., Diagn. Pl. Orient. ser. 2, 2: 22 (1856) [online]. . Dostupné online.
  4. ↑ Glycyrrhiza violacea Boiss., Diagn. Pl. Orient. ser. 2, 2: 23 (1856) [online]. . Dostupné online.
  5. ↑ a b c d e f g h i j k MACKŮ, Jan; KREJČA, Jindřich. Atlas liečivých rastlín. Martin : Osveta, 1988. 466 s. S. 265.
  6. ↑ a b BARANEC, Tibor; POLÁČIKOVÁ, Mária; KOŠŤÁL, Jaroslav. Systematická botanika. 3. nezmen. vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2009. ISBN 978-80-552-0286-0. S. 107.
  7. ↑ a b c d e f g h i j Licorice root [online]. National Center for Complementary and Integrative Health, US National Institutes of Health, August 2020. Dostupné online.
  8. ↑ Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021.
  9. ↑ Taxon: Glycyrrhiza glabra L. [online]. Agricultural Research Service, United States Department of Agriculture, [cit. 2023-12-22]. Dostupné online.
  10. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o Licorice [online]. Drugs.com, 31 January 2022. Dostupné online.
  11. ↑ a b c d e f g Licorice abuse: time to send a warning message. Therapeutic Advances in Endocrinology and Metabolism, August 2012, s. 125–38. DOI: 10.1177/2042018812454322. PMID 23185686.
  12. ↑ a b c VOLÁK, Jan; STODOLA, Jiří; SEVERA, František. Veľká kniha liečivých rastlín. 1987. vyd. Bratislava : Príroda. S. 167.
  13. ↑ a b Huxley, A., ed. (1992). New RHS Dictionary of Gardening. ISBN 0-333-47494-5
  14. ↑ Brown, D., ed. (1995). "The RHS encyclopedia of herbs and their uses". ISBN 1-4053-0059-0
  15. ↑ BERNÁTOVÁ, Dana. Flóra Slovenska. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2016. 777 s. ISBN 978-80-224-1501-9.
  16. ↑ Estrogenic activity of glabridin and glabrene from licorice roots on human osteoblasts and prepubertal rat skeletal tissues. The Journal of Steroid Biochemistry and Molecular Biology, 2004, s. 241–246. DOI: 10.1016/j.jsbmb.2004.04.008. PMID 15336701.
  17. ↑ Estrogen-like activity of glabrene and other constituents isolated from licorice root. The Journal of Steroid Biochemistry and Molecular Biology, 2001, s. 291–298. DOI: 10.1016/S0960-0760(01)00093-0. PMID 11595510.
  18. ↑ a b c C.P. Khare. Indian Medicinal Plants (An Illustrated Dictionary). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2008. 900 s. ISBN 978-0-387-70637-5. S. 290.
  19. ↑ Erik Assadourian, Cigarette Production Drops Archivované 2011-12-09 na Wayback Machine, Vital Signs 2005, at 70.
  20. ↑ Flavored Tobacco [online]. US Food and Drug Administration, 22 September 2009. Dostupné online.
  21. ↑ Right good food from the Ridings [online]. AboutFood.com, 25 October 2007. Dostupné online. Archivované 2007-06-07 na Wayback Machine
  22. ↑ The strange story of Britain's oldest sweet [online]. BBC Travel, 2019-07-11. Dostupné online.
  23. ↑ Where Liquorice Roots Go Deep [online]. Northern Echo, 13 September 2006. Dostupné online.
  24. ↑ Lemon, Licorice and Sumac Sherbet: Drinks to beat the Summer Heat [online]. Mediterranean Observer. Dostupné online. Archivované 2023-03-29 z originálu.
  25. ↑ Compound glycyrrhizin plus conventional therapy for psoriasis vulgaris: A systematic review and meta-analysis of randomized controlled trials. Current Medical Research and Opinion, 2017, s. 279–287. DOI: 10.1080/03007995.2016.1254605. PMID 27786567.
  26. ↑ Liquiritiae radix [online]. European Medicines Agency. Dostupné online.
  27. ↑ MAMEDOV, Nazim A.; EGAMBERDIEVA, Dilfuza. Plant and Human Health, Volume 3. [s.l.] : Springer Publishing, 2019. ISBN 978-3-030-04407-7. DOI:10.1007/978-3-030-04408-4_1 Phytochemical Constituents and Pharmacological Effects of Licorice: A Review, s. 1–21.
  28. ↑ Glycyrrhizic acid in liquorice—Evaluation of health hazard. Food and Chemical Toxicology, 1993, s. 303–312. ISSN 0278-6915. DOI: 10.1016/0278-6915(93)90080-I. PMID 8386690.
  29. ↑ The Influence of Glycyrrhetinic Acid on Plasma Cortisol and Cortisone in Healthy Young Volunteers. The Journal of Clinical Endocrinology & Metabolism, 1990, s. 1637–1643. ISSN 0021-972X. DOI: 10.1210/jcem-70-6-1637. PMID 2161425.
  30. ↑ Tobacco Chewer's Hypokalemia: Licorice Revisited. New England Journal of Medicine, 1980, s. 784–785. ISSN 0028-4793. DOI: 10.1056/NEJM198004033021405. PMID 6986557.
  31. ↑ Liquorice can damage your health. Practitioner, 1985, s. 858–860. PMID 4059165.
  32. ↑ Liquorice and its health implications.. The Journal of the Royal Society for the Promotion of Health, June 2000, s. 83–9. DOI: 10.1177/146642400012000203. PMID 10944880.
  33. ↑ History of the endocrine effects of licorice.. Experimental and Clinical Endocrinology & Diabetes, September 2002, s. 257–61. DOI: 10.1055/s-2002-34587. PMID 12373628.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Liquorice na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sladovka_hladkoplodá&oldid=7930255“