Sloveni
O rovnomennom východoslovanskom kmeni pozri Novgorodskí Slovieni.Sloveni[1] (iné názvy: pre obdobie do 10. storočia asi nesprávne ale často Slovieni, zriedkavo (najmä pre obdobie do 10. storočia) Sloväni, najmä pre obdobie do 10. storočia Slověni, od konca stredoveku aj Slovani(a)[2]; najstarší pôvodný tvar je Slověne - podrobnosti pozri nižšie) je:
- Pôvodne zrejme slovanské slovo označujúce buď všetkých Slovanov (v zmysle: etniká hovoriace slovanskými jazykmi) alebo aspoň (podstatnú) časť z nich. Z konca včasného stredoveku je každopádne doložené predovšetkým ako označenie pre Slovanov v Byzantskej ríši, Bulharsku a na Veľkej Morave. V niektorých juhoslovanských jazykoch je koreň sloven- dodnes označenie pre Slovanov.
- Zhruba od vrcholného stredoveku už len označenie len pre Slovanov v dnešnom Slovensku, Slovinsku, Maďarsku (teda Slovákov a Slovincov) a častiach Chorvátska, ako aj výnimočne označenie pre vyhynutý východoslovanský kmeň (pozri novgorodskí Slovieni) a zrejme aj pomoranských Slovincov.
- Podľa Slovníka slovenského jazyka zo 60. rokov 20. storočia je tvar Sloveni staršie označenie pre Slovákov (ako príklad sú uvedení autori 19. a prvej polovice 20. storočia).
Z dnes žijúcich slovanských skupín je teda slovo Slov(i)eni pôvodné meno Slovákov a Slovincov. V slovenčine jeho podoba ostáva dodnes zachovaná v tvaroch Slovenka - slovenský - Slovensko - slovenčina, jedine v tvare mužského príslušníka národa bol tvar - možno pod vplyvom češtiny a poľštiny - najneskôr v 15. storočí zamenený z tvaru Slov(i)en(in) na tvar Slovák. V zahraničí si túto skutočnosť (že v slovenčine je síce Slovák, ale aj Slovenka, slovenský atď.) veľmi často neuvedomujú a preto si zamieňajú Slovenov s dnešnými Slovincami (pretože tí majú -e- v názve takmer vo všetkých jazykoch aj dnes).
Pôvodný tvar a výslovnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvodný tvar v cyrilike bol Словѣне. Moderný slavistický prepis tohto slova do latinky je Slověne (ě je dnes zaužívaný slavistický prepis hlásky jať a teda aj znaku ѣ). Výslovnosť tohto slova bola:
- a) do 10./11. storočia v slovančine/slovanských jazykoch: [slovä(ä)ne] (prípadne sloviäne, sloveane, menej pravdepodobne: slovene, sloviene)
- b) od 10./11. storočia v slovenčine: [slovene], istý čas možno aj [sloviene]
O podobe samohlásky ě v tomto slove (aj iných slovách) pozri podrobnejšie (vrátane zdrojov) v článku jať (hláska).
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ MARSINA, Richard. Prvé storočia Slovákov v Uhorskom kráľovstve. Dokumenty slovenskej národnej identity a štátnosti Zv.1. vyd. Bratislava : Národné literárne centrum - Dom slovenskej literatúry, 1998. ISBN 80-88878-43-8. S. 91-199.
- ↑ MAREK, Miloš. Národnosti Uhorska. Trnava : Filozofická fakulta Trnavskej univerzity, 2011. 460 s. Dostupné online. ISBN 978-80-8082-470-9. S. 66.
- Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok II : (1526 – 1848). Bratislava : Veda, 1987. 856 s. S. 115 – 116.
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- https://www.truni.sk/sites/default/files/uk/f000209.pdf 460 s. S. 66-67