Slovenská humanistická a renesančná literatúra
Slovenská renesančná a humanistická literatúra (1500 – 1650) sa rozvíjala v nepriaznivom období (turecké vpády, uhorská porážka pri Moháči, protihabsburské povstania, reformácia, protireformácia). V Uhorsku sa humanizmus a renesancia začína uplatňovať až koncom 15. storočia, a to najmä zásluhou kráľa Mateja Korvína, ktorý v Bratislave založil univerzitu Academia Istropolitana (1465).
V období renesancie sa oslabuje moc feudálov a cirkvi. Silnie meštiactvo, ktoré zdôrazňuje pozemský život, slobodu myslenia a konania. V mestách vznikajú školy a kníhtlačiarne.
V umení sa stáva vzorom antický ideál krásy a radosti zo života, spisovatelia napodobňujú antických autorov. Kultúra a literatúra už nemá prevažne náboženský charakter ako v stredoveku, rozvíja sa aj svetská literatúra. Literárnym a náboženským (liturgickým) jazykom v tomto období je latinčina, čeština a slovakizovaná čeština. V slovenskej humanistickej a renesančnej literatúre sa rozvíjala:
Latinská humanistická poézia
[upraviť | upraviť zdroj]Významnými predstaviteľmi latinskej humanistickej poézie boli Martin Rakovský a Jakub Jakobeus.
Martin Rakovský (16. storočie) napísal dve veršované latinské skladby v elegickom distichu (striedanie hexametra – šesťstopový daktylo-spondejský verš – s pentametrom – päťstopový daktylský verš)
- Knižka o spoločenských vrstvách v štáte a o príčinách prevratov v kráľovstvách a cisárstvach – podáva svoju predstavu o zložení spoločnosti. Neuznáva opodstatnenosť existencie vznešených predstavených
- O svetskej vrchnosti
Jakub Jakobeus (prvá polovica 17. storočia) prišiel z Čiech do Prešova a žil tam ako exulant.
- Slzy, vzdychy a prosby slovenského národa (Gentis Slavonicae lacrumae, suspiria et vota) – ide o báseň s národno - vlastneckými myšlienkami, ktoré signalizujú prebúdzanie slovenského národného povedomia u vtedajšieho meštianstva. Personifikovaná postava ubiedenej a plačúcej matky Slovákov plače nad strašným osudom svojich detí. V náreku rozpráva Kristovi o pohromách, vojnách, more, o diablových nástrahách a ostatných nebezpečenstvách, ktoré ohrozujú jej potomstvo. K súcitu vyzýva slovenskú prírodu. V básni jasne cítiť úctu k slávnej slovenskej národnej minulosti.
Renesančná poézia
[upraviť | upraviť zdroj]Renesančná poézia bola písaná v češtine, resp. v slovakizovanej češtine. Predstavuje ju:
- Náboženská (duchovná) poézia – Ján Silván, Juraj Tranovský
- Historické piesne – zobrazujú protiturecké boje, obranu hradov proti Turkom, protihabsburské povstania. Predstaviteľom je Martin Bošňák.
- Ľúbostná poézia
Humanistická veda
[upraviť | upraviť zdroj]Humanizmus a renesancia u nás vyvrcholili až v 16. a 17. storočí. Bolo to obdobie rozkvetu vedy, ktorá už nechcela stáť v službách teológie. Predstaviteľmi humanistickej vedy boli profesori na pražskej univerzite.
Ján Jesenius (1566 – 1621) bol lekár, ktorý predviedol prvú verejnú pitvu a svojimi spismi kliesnil cestu modernej lekárskej vede.
Vavrinec Benedikt z Nedožier (1555 – 1615) bol jazykovedec, ktorý napísal prvú systematickú gramatiku češtiny.
- Dve knihy ... českej gramatiky – poukázal v nej na rozdiely medzi češtinou a slovenčinou
Renesančná dráma
[upraviť | upraviť zdroj]V dramatickej tvorbe prekvitali latinské humanistické školské hry s biblickou, antickou a historickou tematikou. Hrávali sa v školách a mali výchovný cieľ. Významnejšie hry napísali Pavel Kyrmezer a Jur Tesák Mošovský.