Slovenské umenie

Slovenské umenie je súčasť európskeho umenia a európskej kultúry vôbec; umenie vytvorené slovenskou národnosťou a Slovákmi; najvýraznejšia súčasť slovenskej kultúry.

Všeobecný popis

Najstaršie predmety výtvarného umenia na území Slovenska sú: ženské figúrky prvotného paleolitického človeka (moravskej Venuše), neolitická keramika, šperky Trákov, Skýtov, Keltov a starých Slovanov. Pohreby so zlatými, striebornými a bronzovými predmetmi sa datujú do 4. storočia.

Slovanské kultúrne črty Slovákov našli svoje stelesnenie v domácich výtvoroch ľudových remeselníkov: drevorezby, maľby sedliackych domov, výšivky, keramika.

Maliarstvo

Perlou maliarstva neskorého stredoveku 14. a 15. storočia sú fresky Kostola sv. Martina v Spišskej Kapitule (pamiatka svetového dedičstva UNESCO). 16. storočie znamená prechod k renesancii. Vyrezávané drevené oltáre sú bohaté. Veľký oltár Pavla z Levoče (slovensky Majster Pavol z Levoče) z rokov 1508-1515 v Katedrále sv. Jakuba v Levoči je najvyšším (18 m) gotickým dreveným oltárom na svete.

Slávne maliarske a rezbárske sochy majstra z Okoličného (slovenský Majster z Okoličného). Dekor, sochárstvo a kovové výrobky tej doby sú všeobecne známe. 17. storočie je poznačené prechodom k barokovému štýlu v maliarstve: Jan Kupecký, Franz Anton Maulberch.

V 19. storočí sa na pozadí slovenského národného povznesenia objavila celá plejáda národných umelcov (J. Čausig, Jánoš Rombauer, Karol Ľudovít Libay). Josef Klemens (1817—1883) a Peter Michal Bohun (1822—1879, pozri galériu Peter Bohun) tvorili v štýle romantizmu a namaľovali množstvo obrazov venovaných slovenským národným hrdinom. V portrétnom žánri sú známi aj Dominik Skutecký (1849—1921), Jozef Štetka a Jozef Hanula (1863—1944).

Koncom storočia sa v domácom žánri formovali národné črty (V. Klimkovič, Dominik Skutecký, Jozef Hanula); krajiny (Karol Miloslav Lehotský (1846—1915) a L. Čordák [3]). Maximilián Schurmann (1863-1944) bol predstaviteľom slovenského impresionizmu.

Medzi majstrami 20. storočia výrazne prispeli Mikuláš Galanda (1895—1938) Martin Benka (1888—1971), Janko Alexy (1894—1970), Miloš Bažovský (1899—1968), Gustáv Malý (1879-1952) Ján Gaľa (1890—1959). rozvoj maliarstva — zakladatelia slovenskej moderny . Zápletky ich tvorby vzišli najmä zo života obyčajných lesných levov, ktorých si idealizovali. Zolo Palugyay (1898 – 1935), Anton Jasusch (1882 – 1965), Edmund Gwerk (1895 – 1956), Július Jakoby (1903-1985) smery secesie, symbolizmu a expresionizmu v slovenskom maliarstve.

Diela Kolomana Sokola (1902—2003), profesora grafiky na Univerzite v Mexico City v rokoch 1937—1941, Ľudovíta Fullu (1902—1980) a Imra Weinera-Krála (1901—1978), úzko súvisia s moderným európskym umením a získali medzinárodné uznanie a ocenenia. Cyprián Majerník (1909—1945), Ján Želibský, Ján Mudroch (1909—1968), a Ladislav Černický (1909—1968) - narodil 24. 3. 1909 v Čemiciach. V rokoch 1929-34 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (u profesorov Csók, Glatz, Kandó).

Ester Šimerová -Martinčeková (1909 -2005) -bola svetoznáma a popredná slovenská maliarka, potom grafik Vincent Hložnik (1919—1997), Albín Brunovský (19735)—1 , Jozef Jankovič (1937), Dušan Kállay (1948), Vladimír Gažovič (1939), Karol Ondrejička (1944—2003) a Blažej Baláž (1958).

Jedna z najvýraznejších postáv moderného pop-artu Andy Warhol (1928-1987), narodený v Pittsburghu (Pennsylvánia, USA), pochádzal z lemkovskej rodiny zo slovenskej obce Miková (slovensky Miková). V meste Medzilabyrce (dnešné Medzilaborce), kde jeho rodina žila nejaký čas pred emigráciou, bolo otvorené pamätné múzeum. Zo slávnych umelcov 21. storočia je pozoruhodné dielo Karly Blažovej (1970), Martina Vargíka a Viliama Lovisku (1964).

Sochárstvo

Od konca 15. storočia sa vyrezávané drevené oltáre rozšírili po katedrálach moderného Slovenska. Veľký oltár Pavla z Levoče (slovensky Majster Pavol z Levoče) z rokov 1508-1515 v Katedrále sv. Jakuba v Levoči je najvyšším (18 m) gotickým dreveným oltárom na svete. Majster z Okoličnej, autor oltára Dómu sv. Alžbety v Košiciach, plastiky Madony v Katedrále sv. Kataríny v Banskej Bystrici, sv. Kataríny a sv. Barbory, ktoré sú uložené v Baníckom múzeu. (slovensky Slovenské banské múzeum Banská Štiavnica) v Banskej Štiavnici. 17. storočie je v sochárstve poznačené prechodom k barokovému štýlu – majstrovské diela Georga Dönnera.

Koncom 19. storočia sa formovali národné črty realistického sochárstva: Vavrinec Dunajský (1784—1833), autor pamätníka Jána Hollého v Dobrej Vode, Ján Koniarek (1878—1952), Alois Stróbl (1856— 1926), Jánoš Fadruz (1858—1903), Aloiz Riegel (1879-1940)[3]. Slávni slovenskí sochári 20. storočia: Ján Koniarek (1878—1952), Július Bártfay (1888—1979), Tibor Bártfay (1922), Ján Máté (1922), Jozef Kostka (1912—1996) a Ladislav Snopek (1919—2010).

Fotografía

Slávni slovenskí fotografi Martin Martinček (1913—2004) a Karol Kállay (1926—2012) získali v roku 1970 medzinárodnú cenu EFIAP (Excellence de la Fédération Internationale de l'Art Photographique).

Múzeá umenia

Najlepšie diela slovenských umelcov sú zhromaždené v sálach Slovenskej národnej galérie (SNG), založenej v roku 1949.

Diela Petra Mykhajla Bohunyho a ďalších slovenských umelcov sú vystavené aj v Galérii Petra Bohunyho v Liptovskom Mikuláši.

Pozri aj

• Slovenské umenie 20. storočia
• Slovenská architektúra
• Slovenské divadlo
• Slovenská hudba
• Slovenská kultúra
• Slovenská literatúra
• Slovenské dramatické umenie
• Slovenské ľudové umenie
• Slovenské výtvarné umenie

Externé odkazy

Slovenský portál Umelecký portál

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• Malebné Slovensko. Historické a staviteľské pamiatky, ukážky rázovitých krojov, stavieb, umenia a života ľudu slovenského a prírodnej krásy. Praha: B. Koči, 1920. 96 s. – dostupné v Digitálnej knižnici UKB