Preskočiť na obsah

Smilis

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Chrám bohyne Héry v Olympii, na mieste, kde sa nachádzali kultové sochy Hór od sochára Smilida

Smilis (starogr. Σμῖλις) bol grécky sochár v 6. stor. pred Kr.[1]

Smilis, syn Eukleida z Aiginy, bol činný začiatkom 6. stor. pred Kr. (podľa iného zdroja už koncom 7. stor. pred Kr.[2])[1] Od antických autorov sa o jeho tvorbe zachovalo len niekoľko správ.[3] Pausanias zaznamenal, že pre Héraion na ostrove Samos zhotovil sochu bohyne Héry: „Že je táto svätyňa naozaj stará, to dosvedčuje socha, je to totiž dielo aiginčana Smilida, syna Eukleida. Tento Smilis bol z rovnakého obdobia ako Daidalos, ale nikdy nedosiahol rovnakú povesť.“[4][5]

Podľa Pausania bol tiež autorom sôch Hór nachádzajúcich sa v chráme bohyne Héry v Olympii: „V chráme bohyne Héry je Diova socha, socha Héry sedí na tróne; stojí vedľa nej (socha Dia), je bradatá a na hlave má prilbu, sú to prosté umelecké diela. Hóry, ktoré sedia vedľa seba na tróne, vytvoril aiginsky Smilis.“[6][7]

V blízkosti ruín chrámu bohyne Héry (postaveného približne v rokoch 600 až 590 pred Kr.[2]) bola objavená veľká vápencová ženská hlava zhotovená v archaickom slohu a medzi dvoma vnútornými stĺpmi chrámu bol nájdený fragment podstavca trónu.[8]

Athénagoras zaznamenal, že Smilis zhotovil alebo pretvoril sochu Héry v argoskom Héraione[9] a Plínius, že Smilis (v texte je uvedený ako Zmilis), Rhoikos a Theodóros boli architektmi labyrintu na svojom rodnom ostrove Lemnos.[10] Plíniov odkaz na „lemnský labyrint“ je zjavne chybný (architekti Rhoikos a Theodóros pochádzali z ostrova Samos). Nepochybne sa tu hovorí o Héraione na ostrove Samos, nazývaného labyrint, ktorému architektom bol aj podľa Plínia Theodoros zo Samosu.[11][2] Héraion na ostrove Samos mal 132 stĺpov, bol teda skutočným „labyrintom“ týčiacich sa stĺpov (dvojitého radu stĺpov po stranách a troch radov stĺpov v prednej a zadnej časti chrámu).[12][13] Podnetom pre tento názov boli zrejme aj veľké mnohostĺpové siene v Egypte, najmä slávny „Labyrint“ pri jazere Merida, ktorý opísali Hérodotos aj Strabón.[13]

Referencie a bibliografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2012. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 873.
  2. ↑ a b c Thomas Figueira, Thomas J. Figueira. Excursions in Epichoric History. Lanham : Rowman & Littlefield, 1993. ISBN 978-08-4767-792-4. S. 22.
  3. ↑ Richard Westmacott. Handbook of Sculpture. Nordersted : BoD – Books on Demand, 2022. ISBN 978-37-5259-208-5. S. 93-94.
  4. ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 17.
  5. ↑ J. J. Pollitt. The Art of Ancient Greece. Cambridge : Cambridge University Press, 1990. ISBN 978-05-2127-366-4. S. 20.
  6. ↑ J. J. Pollitt. The Art of Ancient Greece. Cambridge : Cambridge University Press, 1990. ISBN 978-05-2127-366-4. S. 21.
  7. ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 398.
  8. ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. vysvětlivky 561.
  9. ↑ Apostle Arne Horn. Writings of Athenagoras. Morrisville : Lulu.com, 2016. ISBN 978-13-2679-407-1. S. 32.
  10. ↑ Plínius, Naturalis Historia, 36,90. [1]
  11. ↑ Plínius, Naturalis Historia, 34,83.
  12. ↑ Wilhelm Klein. Geschichte der Griechischen Kunst - Erster Band: Die Griechische Kunst bis Myron. Hamburg : SEVERUS Verlag, 2011. ISBN 978-38-6347-028-9. S. 197.
  13. ↑ a b Jeremiah Reedy. Apophoreta: Latin and Greek Studies in Honor of Grace L. Beede. Wauconda : Bolchazy-Carducci Publishers, 1985. ISBN 978-08-6516-059-0. S. 251.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Smilis&oldid=7535014“