Preskočiť na obsah

Soľný mostík

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Soľný mostík (na obárzku označený slovami „salt bridge“) je trubica, ktorá spája vodiče druhej triedy elektród tak, že realizovaný galvanický článok je vratný a umožňuje vratný priebeh článkovej reakcie, čo sa využíva na meranie termodymických veličín, ktoré charakterizujú redoxné reakcie.

Soľný mostík je vodivé spojenie vodičov druhej triedy, ktoré je súčasťou galvanických článkov.[1] Soľný mostík umožňuje realizáciu vratných galvanických článkov, čo je podstatné z hľadiska určovania termodymických veličín redoxných reakcií.[1]

Soľný mostík sa konštruuje ako trubica, ktorá je naplnená nasýteným vodným roztokom soli, ktorá nereaguje s roztokmi v elektródach (s vodičmi druhej triedy, ktoré sú súčasťou elektród).[1] Využívanými zlúčeninami na prevod elektrického prúdu cez soľný mostík sú chlorid draselný, dusičnan draselný, dusičnan amónny,[1] ktoré sú charakteristické veľmi podobnými pohyblivosťami iónov.[1] Trubica soľného mostíka je z oboch strán uzatvorená pórovitými zátkami.[2] Nevratné javy, ktoré sa odohrávajú na styku soľného mostíka s roztokmi elektród, sú zanedbateľné.[1] Soľný mostík sa v schémach galvanických článkov označuje dvojitou zvislou čiarou ||.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e f g NOVÁK, Josef. Fyzikální chemie Bakalářský kurz. 1. vyd. Praha : VŠCHT, 2015. ISBN 978-80-7080-559-6.
  2. VACÍK, Jiří. Obecná chemie. 2. vyd. Praha : Přírodovědecká fakulta Univerzity Karovy, 2017. ISBN 978-80-7444-050-2.