Sokolec (vrch v Tribeči)
| Sokolec | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Žarnovica |
| Obce | Veľké Pole, Malá Lehota |
| Časť | Skýcovská vrchovina |
| Pohorie | Tribeč |
| Podcelok | Rázdiel |
| Povodia | Nitra, Hron |
| Nadmorská výška | 799,0 m n. m. |
| Súradnice | 48°31′16″S 18°32′40″V / 48,5212°S 18,5445°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | neznačený |
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Sokolec (799,0 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Tribeč. Leží nad obcou Malá Lehota, približne 15 km juhovýchodne od Partizánskeho.[2]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa vo východnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Rázdiel a časti Skýcovská vrchovina.[3] Vrchol leží v Banskobystrickom kraji, na území okresu Žarnovica a zasahuje na katastrálne územie obcí Veľké Pole a Malá Lehota.[4] Hrebeň vrchu je súčasťou prírodnej rezervácie Sokolec.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Sokolec je druhý najvyšší vrch pohoria, ležiaci v jeho východnej časti. Okolitá oblasť je výrazne nižšia, no kúsok severne (2,5 km) začína hrebeň susedného pohoria Vtáčnik s vyššími vrchmi. Potvrdzuje to severný sused, vrch Stráž (857 m n. m.), severozápadne leží Cígerova skala (716 m n. m.), juhozápadne vrch Lámaniny (730 m n. m.) a juhovýchodne vrch Vojšín (819 m n. m.).[5] Západnú časť masívu odvodňujú prítoky Hostianskeho potoka do Žitavy v povodí rieky Nitry, do Žitavy prúdi i voda z južných svahov, ktoré sú prameniskom Žitavice. Zo severovýchodných svahov voda odteká Píľanským potokom do rieky Kľak v povodí Hrona. Najbližšími sídlami sú na južnom úpätí situované štále obce Malá Lehota, severovýchodne ležiace Veľké Pole a východne ležiaca Píla.[2]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrcholový hrebeň, ktorý je súčasťou chráneného územia, je pokrytý lesným porastom. Rozhľad preto poskytujú len malé lokality bez porastu, najmä na svahoch. Viditeľné sú najmä okolité vrchy pohoria, z vhodných miest však možno pozorovať i časť Vtáčnika, Štiavnické vrchy, Pohronský Inovec, Považský Inovec či Strážovské vrchy.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol leží v prírodnej rezervácii, kde je obmedzený pohyb osôb a nakoľko naň nevedie značená turistická trasa, pohyb osôb je tam nežiadúci. Červeno značená Rudná magistrála prechádza západne ležiacim sedlom, spájajúcim Sokolec a Lámaniny.[2] Vrch je dostupný z okolitých osád (štálov).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 77.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-12-13]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-12-13]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-12-13]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Tribeč – Pohronský Inovec – Topoľčianky. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-12-13]. Dostupné online.