Veľká Ostrá (Tribeč)
| Veľká Ostrá | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Banskobystrický, Nitriansky |
| Okresy | Žarnovica, Zlaté Moravce |
| Obce | Veľké Pole, Skýcov |
| Časť | Skýcovská vrchovina |
| Pohorie | Tribeč |
| Podcelok | Rázdiel |
| Povodie | Nitra |
| Nadmorská výška | 745,4 m n. m. |
| Súradnice | 48°32′39″S 18°29′19″V / 48,5442°S 18,4887°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | neznačený |
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Veľká Ostrá (745,4 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Tribeč. Leží nad obcou Veľké Pole, približne 11 km juhovýchodne od Partizánskeho.[2]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v severnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Rázdiel a časti Skýcovská vrchovina.[3] Vrchol leží na pomedzí Nitrianskeho a Banskobystrického kraja, na hranici okresov Zlaté Moravce a Žarnovica a zasahuje na katastrálne územie obcí Skýcov a Veľké Pole.[4] Východne od vrchu prechádza cesta II/512, spájajúca Oslany a Žarnovicu cez Veľké Pole.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Veľká Ostrá je najvyšším vrchom severnej časti pohoria. Nepatrne nižší Hrubý vrch (735 m n. m.) susedí severozápadným smerom, severne leží Dobrotín (560 m n. m.), na východe vrch Stráž (857 m n. m.), juhovýchode Sokolec (799 m n. m.) a juhozápadným smerom Mníchová (Rázdiel) (687 m n. m.).[5] Vrch leží v povodí rieky Nitry; na západných svahoch pramení Drahožica, východné odvodňujú prítoky Oslianskeho potoka, oba smerujúce severným smerom. Juhovýchodné svahy odvodňujú prítoky Hostianskeho potoka do Žitavy. Najbližšími sídlami sú na východe ležiaca obec Veľké Pole, severne situovaná Radobica a juhozápadne položený Skýcov.[2]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Lesný porast Veľkej Ostrej poskytuje veľmi obmedzený rozhľad, no i to iba z miest s riedkou vegetáciou. Viditeľné sú najmä okolité vrchy pohoria a susedná južná časť Vtáčnika. Z vhodných lokalít možno pozorovať tiež Považský Inovec, Strážovské vrchy, Štiavnické vrchy a Pohronský Inovec.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značený chodník, preto prístup vedie z okolitých sídiel. Východne vedie i cesta II/512, ktorá uľahčuje prístup do inak pomerne odľahlej oblasti. Sedlom na severozápade prechádza zokruhovaná 
značená trasa z Veľkých Uheriec, z ktorej sa dá odbočiť na vrchol.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 77.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-12-15]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-12-15]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-12-15]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Tribeč – Pohronský Inovec – Topoľčianky. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-12-15]. Dostupné online.