Sophie Germainová
| Marie-Sophie Germainová | |
| francúzska matematička, fyzička a filozofka | |
 | |
| Narodenie | 1. apríl 1776 Paríž, Francúzsko |
|---|---|
| Úmrtie | 27. jún 1831 (55 rokov) Paríž, Francúzsko |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Sophie Germainová |
Marie-Sophie Germainová (* 1. apríl 1776, Paríž, Francúzsko – † 27. jún 1831, Paríž) bola francúzska matematička, fyzička a filozofka.
Napriek ťažkostiam vyplývajúcim z jej pohlavia nadobudla matematické vzdelanie z kníh jej otca a z korešpondencie s matematikmi ako Joseph Louis Lagrange, Adrien-Marie Legendre a Carl Friedrich Gauss. Neskôr, napriek tomu, že sa matematikou nikdy neživila, položila základy teórie pružnosti. Významná je tiež jej práca okolo veľkej Fermatovej vety.
Okrem matematiky sa zaoberala aj filozofiou, psychológiou a sociológiou. Jej filozofiu vysoko uznával zakladateľ pozitivizmu, Auguste Comte.
Bola prvou ženou, ktorá sa mohla zúčastňovať zasadnutí v Institut de France. Pokračovala v sólovej práci a korešpondencii až do svojej smrti v roku 1831, zomrela na rakovinu prsníka.[1]
Zaujímavosť
[upraviť | upraviť zdroj]
Jej meno nie je medzi 72 menami významných osobností na Eiffelovej veži, hoci bez základov teórie pružnosti, ktoré položila, by nebolo postavenie takto konštruovanej veže vôbec možné.[2] Jej životopisec John Augustine Zahm (píšuci pod pseudonymom H. J. Mozans) predpokladal, že bola zo zoznamu vylúčená len preto, že bola žena.[3]
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]- Recherches sur la théorie de surfaces élastiques. 1821.
- Bemerkungen zu Wesen, Grenzen und Reichweite der Frage der elastischen Oberflächen. 1826.
- Mémoire sur la courbure des surfaves. 1830.
- Considérations générales sur l’état des sciences et des lettres. 1831.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Sophie Germain: Ukázala im, že ženy vedia robiť matematiku [online]. greelane.com, 2020-03-27, [cit. 2021-04-19]. Dostupné online.
- ↑ William P. Berlinghoff, Fernando Quadros Gouvêa. Math Through the Ages: A Gentle History for Teachers and Others. MAA, 2004, p. 52. ISBN 0-88385-736-7.
- ↑ Lynn M. Osen. Women in Mathematics. MIT Press, 1975, p. 92-93. ISBN 0-262-65009-6.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Louise S. Grinstein and Paul J. Campbell (Hrsg.): Women of Mathematics, A Biobibliographic Sourcebook. Greenwood Press, New York 1987, ISBN 0-313-24849-4.
- Lynn M. Osen: Women in Mathematics. MIT Press, Cambridge (Mass.) 1990, ISBN 0-262-15014-X.
- Edna E. Kramer: The Nature and Growth of Modern Mathematics. Princeton University Press, Princeton (N. J.) 1983, ISBN 0-691-08305-3, S. 476–477.
- Edna Kramer, Artikel Sophie Germain in Dictionary of Scientific Biography
- Louis L. Bucciarelli, Nancy Dworski Sophie Germain : an essay in the history of the theory of elasticity. Reidel, Dordrecht, Boston 1980.
- Georg Biedenkapp: Sophie Germain, ein weiblicher Denker. H.W. Schmidt, Jena 1910.
- Simon Singh: Fermats letzter Satz. Deutscher Taschenbuch Verlag (1. März 2000), ISBN 978-3-423-33052-7.
- Andrea Del Centina: Unpublished manuscripts of Sophie Germain and a revaluation of her work on Fermat’s Last Theorem, Archive for the History of Exact Sciences, Band 62, 2008, S. 349–392
- Andrea Del Centina, Alessandra Fiocca: The correspondence between Sophie Germain and Carl Friedrich Gauss, Archive History Exact Sciences, Band 66, 2012, S. 585–700
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sophie Germainová
