Plamienka driemavá
| Plamienka driemavá | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
  | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Tyto alba Scopoli, 1758 | |
 Mapa rozšírenia plamienky driemavej Hniezdiaca, celoročný výskyt
Migrujúca
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Plamienka driemavá (lat. Tyto alba) je druh sovy z čeľade plamienkovitých (Tytonidae). Je to jeden z vôbec najrozšírenejších vtákov na svete.[3] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov plamienka driemavá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná, európska populácia má kolísavý trend. Populácia v severnej Amerike je podľa 40 ročného výskumu stabilná.[1]
Synonymá
[upraviť | upraviť zdroj]Opis
[upraviť | upraviť zdroj].jpg)
Plamienka driemavá je stredne veľká sova s veľkosťou 33 – 37 cm a váži zvyčajne 300 – 350 g. Má dlhé krídla, ktoré v úplnom rozpätí dosahujú 80 až 90 cm. Brucho, dolné končatiny, hlava a spodné strany krídlových pier sú čisto biele až sivé. Na hlave má plamienka driemavá nezameniteľnú srdcovitú tvár s dvomi veľkými čiernymi očami a ružovým zobákom. Vrchná strana krídlových pier a hlavy je sfarbená čierno-oranžovo. Pri lete sú nápadné aj zubaté okraje vonkajších letiek a krátky chvost. Samec je menší ako samica, má menej bodiek na spodnej časti tela a je svetlejší než samica.
Hlasové prejavy
[upraviť | upraviť zdroj]Ozýva sa chrapľavým škriekaním, ktorý pripomína skôr technický zvuk, ako vtáčí hlas a veľmi sa odlišuje od hlasov ostatných sov. Má 17 rôznych hlasových prejavov s množstvom kombinácií a prechodov[4]. Revír si ohraničuje sériou škrekov. Jednotlivé škreky trvajú asi 2 sekundy a škrek sa postupne zosilňuje. Dal by sa vyjadriť ako chrüüüühiiii. Opakujú sa v intervaloch od 1 – 20 sekúnd. Tokanie začína vo februári a vrcholí v marci.
Rozšírenie a početnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Plamienka driemavá je najrozšírenejšia zo všetkých druhov sov a vôbec jeden z najrozšírenejších stavovcov na Zemi, pretože obýva všetky kontinenty okrem Antarktídy. Neprítomná je spravidla na území Kanady, Aljašky, Grónska, s výnimkou v strednej a východnej Ázii, Sahary, Nového Zélandu, niektorých tichomorských ostrovov, časti Ruska, Švédska, Fínska a ďalších. Obýva prevažne otvorené krajiny, prevažne hospodársku pôdu, ako sú polia a lúky, okraje lesov a rašelinísk, vresoviská, savany a krovinaté plochy.
Medzi najväčších lovcov plamienky driemavej patria vačice, niektoré druhy hadov a iných dravcov, prevažne jastraby, orly a väčšie sovy. Aj preto, že je oficiálne uznaná ako málo dotknutý druh, na niektorých územiach sa vďaka zmenám poľnohospodárskych technológií znížili zdroje potravy a zapríčinilo to stav, že v súčasnosti je v niektorých oblastiach dosť vzácna. Ochranné opatrenia sú teda úplne nevyhnutné a niekoľko poľnohospodárskych plôch poľnohospodári pre dobro plamienky driemavej ani neobrábajú, pod zámerom prilákať dostatok hlodavcov, čo je hlavná potrava tohto vtáka.
Výskyt a stav na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]Plamienka driemavá je na Slovensku hniezdiaca a zimujúca. Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 400 - 600, zimujúcich jedincov 500 - 1 000. Veľkosť populácie má výrazný pokles, viac ako o 50%. Veľkosť územia, na ktorom sa vyskytuje, vykazuje mierny pokles od 20% - 50%. Ekosozologický status v roku 1995 V - zraniteľný. V roku 1998 VU:B2acd - zraniteľný.[3] V roku 2001 VU - zraniteľný.[5] V roku 2014 VU C1+C2a(i); D1 - zraniteľný.[2][6][7] Európsky ochranársky status SPEC3 - druhy, ktorých globálne populácie nie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia D - ustupujúci druh.[3]
Hniezdenie
[upraviť | upraviť zdroj]Tokanie za žičlivejších podmienok sa začína už vo februári, ale zvyčajne prebieha až v marci. Plamienka driemavá si hniezdo nestavia, ale vajcia znáša zvyčajne do dutín stromov, tmavých kútov opustených a prázdnych stavieb, ale aj do prázdnych povál a podkroví obytných budov. V jednej znáške býva zvyčajne 4 až 7 čisto bielych vajec, na ktorých sedí samica, kým samec pre ňu a neskôr aj pre mláďatá zháňa potravu. Keďže mláďatá sa môžu liahnuť aj po dvojdňovom intervale, sú medzi nimi značné rozdiely vo veľkosti. No nie všetky mláďatá sa dožijú okamihu, keď opúšťajú matku, lebo často staršie mláďatá oberajú o potravu tie mladšie, ktoré neskôr zahynú od hladu. Pri matke zotrvávajú do veku troch týždňov po vyliahnutí, kým im narastie prachové perie, ktoré udržiava ich telesnú teplotu. Úplne schopné letu sú mláďatá zhruba vo veku 60 dní.
Potrava a lov
[upraviť | upraviť zdroj]Živí sa prevažne malými stavovcami, najmä hlodavcami a rôznymi druhmi myší, ale loví aj vtáky a plazy, občas aj hmyz. Prieskumy dokázali, že dospelý jedinec plamienky driemavej môže za noc skonzumovať jedného alebo viacerých hlodavcov; zato hniezdiaci pár a ich mláďatá môžu skonzumovať viac ako 1000 hlodavcov za jediný rok.
Plamienka driemavá má charakteristický elegantný let. Podobne ako ostatné sovy lieta aj ona nízko a veľmi ticho, k čomu jej napomáha aj drobné zúbkovanie na predných letkách, ktoré rovnomerne prenášajú prúd vzduchu cez celé krídlo. Presne zamieriť korisť aj v úplnej tme jej umožňujú skvelo vyvinuté zmysly, zvlášť sluch, ktorý dokáže zachytiť aj korisť, ktorá je niekoľko centimetrov pod snehom, pôdou alebo pieskom. V tej chvíli sa na korisť vrhá neuveriteľnou rýchlosťou, v poslednej chvíli vysunie nohy s ostrými pazúrmi, ktorými korisť zachytí a usmrtí. Veľmi dobre vyvinutý je aj zrak, ktorý plní význačnú, ale nie natoľko podstatnú úlohu pri love, ako sluch. V porovnaní s inými sovami má plamienka driemavá vyššiu rýchlosť metabolizmu, čo spôsobuje, že vyžaduje väčší prínos potravy. Avšak patrí k najväčším lovcom škodných hlodavcov, čo oceňujú hlavne poľnohospodári, ktorí ich mnohokrát využívajú aj namiesto jedov a do blízkosti svojej poľnohospodárskej pôdy ich často dostávajú premiestnením ich hniezd.
Aj keď zhltne korisť celú vrátane kostí a srsti, musí sa týchto nestráviteľných častí zbavovať. To sa odohráva počas 6 až 7 hodín po skonzumovaní koristi.
Poddruhy
[upraviť | upraviť zdroj]
Pri plamienke driemavej rozlišujeme 36 poddruhov, ktoré sa odlišujú sfarbením peria. Napríklad poddruh T. a. alba obývajúci západnú Európu má brucho takmer čistobiele, zato poddruh T. a. guttata obývajúci časť strednej Európy má brucho sfarbené naoranžovo.
Kompletný prehľad poddruhov:
- T. alba affinis
- T. alba alba
- T. alba bargei
- T. alba bondi
- T. alba contempta
- T. alba crassirostris
- T. alba deliculata
- T. alba deroepstorffi
- T. alba detorta
- T. alba erlangeri
- T. alba ernesti
- T. alba furcata
- T. alba gracilirostris
- T. alba guatemalae
- T. alba guttata
- T. alba hauchecorni
- T. alba hellmayri
- T. alba hypermetra
- T. alba insularis
- T. alba interposita
- T. alba javanica
- T. alba lucayana
- T. alba lulu
- T. alba meeki
- T. alba nigrescens
- T. alba niveicauda
- T. alba poensis
- T. alba pratincola
- T. alba punctatissima
- T. alba schmitzi
- T. alba stertens
- T. alba sumbaensis
- T. alba subandeana
- T. alba thomensis
- T. alba tuidara
- T. alba zottae
Ochrana
[upraviť | upraviť zdroj]Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 5000 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[8]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
-
Kompozícia, v čase kŕmenia mláďat loví aj za svetla -
Výrvžky má čiernej farby -
Výrvžky obsahujú neporušené časti lebiek koristi, v tomto prípade ukážka spodných čeľustí drobných cicavcov -
Hniezdi v tmavých zákutiach stavieb -
Hniezdi v bútľavých stromoch -
Mláďatá v bielom páperí -
Mláďatá preperujú biele páperie -
Tyto alba guttata
.jpg)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b IUCN Red list 2021.2. Prístup 14. novembra 2021
- ↑ a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
- ↑ a b c DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Martin Sárossy. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Plamienka driemavá, s. 356 - 358.
- ↑ Mebs & Scherzinger (2000) s. 122
- ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
- ↑ DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
- ↑ JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
- ↑ Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Theodor Mebs, Wolfgang Scherzinger: Die Eulen Europas. Franckh-Kosmos Verlags-GmbH & Co., Stuttgart 2000. ISBN 3-440-07069-7
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Plamienka driemavá
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Plamienka driemavá
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Hlas plamienky driemavej na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
- Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Tyto alba na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Tyto alba na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Sova pálená na českej Wikipédii, Barn owl na anglickej Wikipédii a Schleiereule na nemeckej Wikipédii.