Slovanské jazyky

Slovanské jazyky sú skupina príbuzných jazykov, ktorými hovoria Slovania, obývajúci najmä východnú, juhovýchodnú a strednú Európu. Sú jednou z vetiev indoeurópskej jazykovej rodiny. Slovanské jazyky sa vyvinuli z praslovančiny.

Praslovančina sa však nezachovala v písomnej forme, preto sa pri jej rekonštrukcii používa historicko-porovnávacia metóda na základe porovnávania javov v jednotlivých slovanských jazykoch s prihliadnutím na stav v indoeurópskych jazykoch.

Rozpad praslovanskej jazykovej jednoty

Rozpad praslovanskej jazykovej jednoty prebiehal v období od 2. polovice 1. tisíročia n. l. Za dôležitý medzník tohto vývoja sa považuje zánik zatvorených slabík. Podľa toho sa delí praslovanské obdobie na:

1. doba do zániku zatvorených slabík

obdobie rozpadu indoeurópskeho jazyka
obdobie baltoslovanskej jednoty
obdobie rozpadu praslovanskej jednoty až do doby zániku zatvorených slabík

V tomto období sa praslovančina vyvíjala ako relatívne jednotný jazykový útvar.

2. doba po vzniku otvorených slabík

štruktúrne zmeny v dôsledku zániku zatvorených slabík (monoftongizácia diftongov, vznik nosoviek, metatéza likvíd)
formovanie jednotlivých etnických jazykov

Takto sa vytvárala najstaršia nárečová diferenciácia praslovančiny. Neskôr sa rozdelila do:

dvoch jazykových skupín, stalo sa tak v dobe sťahovania germánskych kmeňov zo severu na juh, vtedy došlo k rozdeleniu slovanských kmeňov na západné a východné
troch veľkých jazykových skupín. Koncom 5. storočia, po páde ríše Hunov, sa začali slovanské kmene sťahovať smerom na juh, do stepného pásma medzi ústím Dunaja a dolným tokom Dnepru, do balkánskych provincií Byzantskej ríše. Takto sa vyčlenila prevažná časť južných Slovanov.

Delenie slovanských jazykov

Odborníci delia slovanské jazyky na tri hlavné skupiny:

Zodpovedá to ich jazykovej charakteristike a geografickému rozšíreniu.

Južnoslovanské jazyky

Južné slovanské jazyky sa vyznačujú týmito javmi:

Futurum tvoria opisne pri dokonavých aj nedokonavých slovesách spojením pomocného slovesa byti, choteti a tvaru infinitívneho, prézentného alebo l-ového príčastia. Príklady: chorvátčina: pisat ću, napisat ću, budem pisao ; srbčina: pisaću, napisaću, hoću da napišem ; bulharčina: šte piša, šte napiša, macedónčina: ḱe pišuvam, ḱe napišam.
Krátke aj dlhé adjektívne tvary. Príklady: chorvátčina: mlad, mladi ; bulharčina: chubav den, chubavijat den; macedónčina: star, postar, najstar.
Formant –ov- je príznakom plurálových tvarov. Príklady. Srbčina: drug – drugovi. Bulharčina: dǎb – dǎbove (porovnaj, čiastočne v češtine pán – pánové). Macedónčina: den - denovi.
Zachovali sa jednoduché minulé časy aorist a imperfektum

Západoslovanské jazyky

Západné slovanské jazyky sa vyznačujú týmito spoločnými javmi:

Zachovávajú skupiny kv, gv (kvet, hviezda porov. s ruštinou: cvet, zvezda)
Praslovanské skupiny –tj –dj –ktj –kti nahradili striednice c dz (z) c c (svieca, medza, noc porovnaj s ruštinou: sveča, meža, noč)
Skupiny tl dl dn ostali nezmenené. (sadlo, plietlo porovnaj so srbochorvátčinou: salo, plelo)
Prízvuk sa ustálil na jednej slabike slova, v češtine, slovenčine, lužickej srbčine na prvej slabike slova, v poľštine na predposlednej slabike.

Východoslovanské jazyky

Spoluhláskové skupiny kv, gv sa palatalizovali a vytvorili striednice cv, zv (cvet, zvezda)
Praslovanské skupiny –tj –dj –ktj –kti nahradili striednice č ž č č (sveča, meža, noč, peč)
Praslovanské skupiny TerT TorT TelT TolT nahradilo polnoglasie TereT ToroT ToloT ToloT (bereza, boroda, moloko, golova)
Slabičné sonanty r l sa zmenili na er or ol (ruština: tverdyj, gorlo, volk)
Skupiny tl dl dn sa zjednodušili na l l n (šidlo – v ruštine šilo, oni pletli – oni pleli)
Zachoval sa fonologicky voľný a pohyblivý prízvuk, ktorý spôsobuje redukciu neprízvučných vokálov (rus. golová – gólovu – golóvka)

Zdroje

PETR, Jan: Základy slavistiky. Statní pedagogické nakladatelství. Praha : 1984. 144 s.
ONDRUŠ, Šimon. Úvod do slavistiky. Bratislava : SPN, 1955. 216 s.

Pozri aj