Preskočiť na obsah

Stanislav Mičev

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Stanislav Mičev
slovenský historik a politik
Narodenie11. december 1957 (66 rokov)
Banská Bystrica, Česko-Slovensko
BydliskoBanská Bystrica
Alma materUniverzita Mateja Bela
ManželkaIvana (1982 – )
DetiSlávka (* 1983)
Jakub (* 1988)

PhDr. Stanislav Mičev, PhD (* 11. december 1957, Banská Bystrica)[1][2] je slovenský historik a politik, v rokoch 2006 – 2021 riaditeľ Múzea Slovenského národného povstania.[3]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Absolvoval Pedagogickú fakultu Univerzity Mateja Bela s aprobáciou slovenský jazyk – história.[4]

Múzeum Slovenského národného povstania

[upraviť | upraviť zdroj]

Do Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici nastúpil v roku 1984 ako vedecký pracovník. Skoro dva roky pracoval aj pre Ministerstvo spravodlivosti v Kanade. Päť rokov bol riaditeľ odboru kultúrnych aktivít na Ministerstvo kultúry.[4]

Od roku 2006 bol generálnym riaditeľom Múzea Slovenského národného povstania.[5] V tejto funkcii k 30. septembru 2021 končí.[6] Z postu ho odvolala ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO) na stretnutí 20. septembra 2021. Podľa ministerstva malo dôjsť k „viacerým pochybeniam pri riadení múzea“.[7] Odborníci však Mičevovu prácu vo funkcie hodnotili „väčšinou pozitívne“.[8] Okrem naštartovania publikačnej a digitalizačnej činnosti múzea zmenil ráz osláv SNP: „Kým v minulosti išlo o skromné a komorné podujatie, dnes sú oslavy celospoločenskou udalosťou, na ktorej sa pred pandémiou zúčastňovalo viac ako desaťtisíc ľudí, najvyššie politické špičky a desiatky veľvyslancov“.[8] Mičev uviedol, že svoje odvolanie očakával.[9]

Politické pôsobenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Komunistická strana Slovenska

[upraviť | upraviť zdroj]

Po Nežnej revolúcii 15. decembra 1989 vstúpil do Komunistickej strany Slovenska, keďže mu boli blízke myšlienky sociálnej demokracie, ako to priznal v rozhovore pre médiá.[10]

Štátna úroveň

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2019 sa stal predsedom strany SOLIDARITA – Hnutie pracujúcej chudoby.[11]

Krajská úroveň

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2017 kandidoval za župana Banskobystrického kraja v v krajských voľbách. V októbri 2017 sa vzdal kandidatúry v prospech kandidáta Jána Luntera. Pre Pravdu vtedy vyhlásil „Základný cieľ, ktorý som na začiatku povedal, je porážka fašizmu na území Banskobystrického kraja. To beriem ako najvážnejšiu vec a verím, že k tomu takto prispejem“.[12] S nápadom spoločného postupu demokratických kandidátov prišiel v máji 2017 samotný Mičev. V neskoršom prieskume agentúru Focus sa Mičev umiestnil na 5. mieste s 10,4 % podporou.[12] Niekoľko dní pred rezignáciou Mičeva sa v jeho prospech kandidatúru zriekli traja kandidáti: Pavel Greksa, Michal Kantor a Viliam Baňák.[13]

Mestská úroveň

[upraviť | upraviť zdroj]

Mičev pôsobil aj ako mestský poslanec Banskej Bystrice.[13]

Vzťah s ŠtB

[upraviť | upraviť zdroj]

Neexistujú záznamy, ktoré by potvrdzovali, že Stanislav Mičev bol agentom Štátnej bezpečnosti alebo, že s ŠtB dlhodobo spolupracoval. V spisoch ŠtB je však evidovaný ako kandidát tajnej spolupráce s krycím menom "Bystrický".[14] Stanislav Mičev o svojej evidencii údajne nevedel. V spise ho operatívny pracovník ŠtB Miroslav Kocúr po ideologickej rovine hodnotil veľmi pozitívne: "Nie je členom strany. Avšak ako nepartajný súhlasí a presadzuje politickú líniu strany. Jeho orientácia je marxisticko-leninská, čo dokazuje svojou prácou, ako aj svojím postojom k celospoločenským problémom," Jeho komunistickú orientáciu potvrdili aj pracovníci Pedagogickej fakulty UMB, ktorí uviedli, že ako študent bol Stanislav Mičev referentom pre ideovo-politické vzdelávanie pri Socialistickom zväze mládeže. Kvôli jeho väzbám s komunistickou stranou a Štb ho počas župných volieb v roku 2017 odmietla podporiť strana Sloboda a Solidarita a jej predseda Richard Sulík sa pre médiá vyjadril: "Naším kandidátom nemôže byť komunista a eštebák,".[15] [16]

Osobný život

[upraviť | upraviť zdroj]

Stanislav Mičev je od roku 1982 ženatý s manželkou Ivanou, má deti Slávku (* 1983) a Jakuba (* 1988).[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ SOJKOVÁ, Mira. Kto je Stanislav Mičev. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2008-03-14. Dostupné online [cit. 2021-10-01]. ISSN 1336-1996. Archivované 2021-10-01 z originálu.
  2. ↑ a b Kto je kto v regióne: Stanislav Mičev. SME (Bratislava: Petit Press), 2006-08-30. Dostupné online [cit. 2021-10-01]. ISSN 1335-4418.
  3. ↑ PhDr. Stanislav Mičev, PhD. [online]. solidarita.eu, [cit. 2021-09-29]. Dostupné online. Archivované 2021-09-29 z originálu.
  4. ↑ a b HÁBER, Viktor. Stanislav Mičev: Keď je pre človeka práca povolaním a nielen zamestnaním, je to dar. SME (Bratislava: Petit Press), 2017-03-02. Dostupné online [cit. 2021-09-29]. ISSN 1335-4418.
  5. ↑ REHÁK, Oliver. Riaditeľ Múzea SNP: Nemienim sa podieľať na našom franforcovaní. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-05-06. Dostupné online [cit. 2021-05-23]. ISSN 1339-844X.
  6. ↑ TASR. Vláda schválila návrh presunu Múzea SNP pod ministerstvo obrany. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-09-29. Dostupné online [cit. 2021-09-29].
  7. ↑ TASR. Mičev ako riaditeľ Múzea SNP skončil. Milanová ho odvolala. Pravda (Bratislava: Perex), 2021-09-20. Dostupné online [cit. 2021-09-29]. ISSN 1336-197X.
  8. ↑ a b VANČO, Martin. Mičev končí, pretože nesúhlasil s krokom, ktorý nikto poriadne nezdôvodnil. SME (Bratislava: Petit Press), 2021-09-21. Dostupné online [cit. 2021-09-29]. ISSN 1335-4418.
  9. ↑ TASR. Riaditeľ Múzea SNP Mičev svoje odvolanie očakával. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-09-20. Dostupné online [cit. 2021-09-29].
  10. ↑ BENEDIKOVIČOVÁ, Mária. Kotlebovmu vyzývateľovi vyčítajú ŠtB. Archív ÚPN však odkryl, že Mičev nedonášal [online]. 17. októbra 2016, [cit. 2023-01-14]. Dostupné online.
  11. ↑ TASR. Mičev sa stal predsedom strany Solidarita - Hnutie pracujúcej chudoby. Pravda (Bratislava: Perex), 2019-10-14. Dostupné online [cit. 2019-10-28]. ISSN 1336-197X.
  12. ↑ a b dt. Mičev odstupuje, v boji o banskobystrického župana podporí Luntera. Pravda (Bratislava: Perex), 2017-10-06. Dostupné online [cit. 2021-09-29]. ISSN 1336-197X.
  13. ↑ a b SITA. V prospech Stanislava Mičeva sa vzdali traja kandidáti. Pravda (Bratislava: Perex), 2017-10-05. Dostupné online [cit. 2021-09-29]. ISSN 1336-197X.
  14. ↑ MIČEV, Stanislav. KS ZNB - Správa ŠtB Banská Bystrica (Séria: I) [online]. [Cit. 2023-01-14]. Dostupné online.
  15. ↑ BENEDIKOVIČOVÁ, Mária. Kotlebovmu vyzývateľovi vyčítajú ŠtB. Archív ÚPN však odkryl, že Mičev nedonášal [online]. 17. októbra 2016, [cit. 2023-01-14]. Dostupné online.
  16. ↑ KYSEĽ, Tomáš. Voľby do VÚC 2017: Kto reálne ostal v hre o banskobystrického župana [online]. 4.10.2017, [cit. 2023-01-14]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav_Mičev&oldid=7762750“