Starfish
Starfish bolo krycie meno falošných ohňov zakladaných na území Veľkej Británie, ktorých cieľom bolo zmiasť posádky nočných bombardérov Luftwaffe tak, aby bombardovali iné ako cieľové miesto. Ohne Starfish, spolu s ďalšími zariadeniami pre elektronický boj, prevádzkovalo 80. krídlo RAF pod velením Edwarda Addisona.[1]
Situácia
[upraviť | upraviť zdroj]V bitke o Britániu používala Luftwaffe taktiku nočného bombardovania. Nad cieľ najskôr naleteli lietadlá špeciálnej jednotky, vybavené niektorým z rádiových navigačných systémov (Knickebein, X-Gerät, Y-Gerät) a bombardovali ho zápalnými bombami. Tie spôsobili požiare, ktoré mali byť v zatemnenej krajine viditeľné pre posádky hlavného bombardovacieho zväzu. Tieto lietadlá už neboli vybavené navigačnými systémami a ich posádky používali bežné, menej presné navigačné metódy.
Starfish
[upraviť | upraviť zdroj]Pretože hlavný zväz sa mal orientovať podľa požiaru, myšlienka na jeho dezorientáciu bola jednoduchá. Na vidieku, v neobývaných oblastiach, pripraviť ohniská a v čase náletu ich zapáliť. Túto činnosť dostal za úlohu v rámci 80. krídla plukovník J. Turner. Poloha pripravených ohnísk musela byť pred plánovaným cieľom náletu a čo najbližšie k príletovej trase. Dôležité bolo aj načasovanie ich zapálenia. Účinok ďalej zvyšovalo, ak sa hasičom podarilo rýchlo uhasiť pravé požiare, založené značkovacími bombardérmi.
Prvé dva falošné ohne Starfish boli zapálené 2. decembra 1940, počas náletu na Bristol. Na ich pozíciu dopadlo 66 trieštivých bômb, čo potvrdilo účinnosť opatrenia. V septembri 1941 bolo pripravených až 150 ohňov Starfish.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Price (2006, s. 46)
- ↑ Price (2006, s. 48)
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- PRICE, Alfred. Nástroje temnot. Historie elektronické války 1939 – 1945. Praha : Mladá fronta, 2006. 272 + 16 s. ISBN 80-204-1373-1. (česky)
